" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I

6 - § .  H uquqiy  davlat  ta ’lim otining

 

tarixiy-n azariy  m anbalari

E ndilikda  ja h o n d a   huqu q iy   davlatlarning  soni 

etatik'

  davlatlar  soni- 

ning  kam ayishi  hisobiga  o ‘sadi  deb  e ’tir o f   etish  m um k in .  Biroq  bu 

ta ra q q iy o tn in g   u m u m iy   y o ‘nalishi  b o ‘lib,  uni  oddiy  so‘z  bilan  izohlab 

b o ‘lm aydi.  Z e ro ,  turli  m am lakatlardagi  ijtimoiy-siyosiy  kuchlarning  real 

nisbatidan  kelib  c h iq q a n   holda  bashorat  qilinishi  qiyin  b o ‘lgan  h a m d a  

ta raqqiyotning  u m u m iy   y o ‘nalishiga  m os  kelm aydigan  burilishlar  yuzaga 

kelishi  m u m k in .  M asalan,  alohida  davlatlar  huqu q iy   davlat  marrasiga  yet- 

g a n id a n   s o ‘ng,  ularda  keyinchalik  to ta lita r  va  av toritar  tu z u m la r  q aror 

topishi  m u m k in   va  hokazo.  Biroq,  sh u n d a y   boNsada,  u m u m iy   taraqqiyot 

m uqarrardir.

D a rh aq iq a t,  huqu q iy   davlatning  nazariy  m anbalari  o ‘z  ildizlari  bilan 

o ‘tm ishga  borib  taqalganini  t a ’kidlash  joiz.  Q ad im   z a m o n la rd a   yashab 

o ‘tgan  buyuk  allo m alar  (P la to n ,  A rastu)  davlat  h u q u q n in g   ulkan  ijobiy 

ah am iy atin i  hisobga  o lm agan  h o ld a  m u s ta h k a m ,  b a rq a ro r  va  ishonchli 

b o ‘la  olmasligi  h aqida  fikr  bildirganlar.  H u q u q   davlat  hukm do rlarin in g  

z o ‘ravonligiga  qarshi  posangi  sifatida  baholangan:  y a ’ni  q o n u n   hech

1  E tatik   davlat  deganda  davlat  hokim iyatining  am ri-irodasi  ustuvorligi  tushuniladi.  B unda  fuqarolar 

va  ijtim oiy  m u n o sab atlam in g   b arch a  subyektlari  m ajburiy  va  so'zsiz  rioya  etishi  ham d a  bajarishi  shart 

b o 'lg an   farm oyishlar  ko'p ch ilik n i  tashkil  etadi.  M azkur  subyektlarning  erkinligi  va  m ustaqilligi,  davlatga 

nisbatan  avtonom ligi  m uayyan  darajada  cheklangan  b o 'lad i.  D avlatning  iqtisodiyot,  ijtimoiy  m unosabat- 

lar,  fuqarolarning  shaxsiy  hayoti  sohasini  o 'zin in g   bevosita  boshqaruvi  va  qaram og'iga  olishga  intilishi 

kuchli  b o 'lad i.

555

---

DAVLAT  VA  HU Q U Q   NAZARIYASI

kim ning  hukm ronligi  ostida  b o ‘lmasligi  kerak,  zero,  b a rc h a   organlar, 

m a n sa b d o r  shaxslar  va  fuqarolarning  harakatlarini  y o ‘naltirishga  xizm at 

qiladi.

D astlab  ta rq o q   b o ‘lgan,  b a ’zida  esa  alohida  farazlar  sifatida  n a m o y o n  

b o fclgan  g ‘oyalar  zam irida  keyinchalik  huqu q iy   davlatning  izchil  va  yaxlit 

konsepsiyasi  vujudga  keldi.  U n in g   asoschilari  Dj  Lokk,  I.  K ant, 

V.  G u m b o ld ,  G .  Yellinek,  K.  S h m id t  hisoblanadi.  M azk u r  allom alarning 

qarashlarida  ay rim  tafovutlar  boNsada,  u m u m a n   olganda,  ular  b ir  narsa- 

da  haqdirlar,  u  h a m   b o ‘lsa,  davlatning  o ‘zi  huqu q iy   q o n u n -q o id a la rg a  

am al  qilishi  va  b uni  ijtimoiy  m u n o s a b a tla m in g   boshqa  ishtirokchilaridan 

talab  qilishi  kerakligidan  iborat.  H u q u q iy   davlat  nazariy  konsepsiyasi 

qoidalarining  bir  q a to r  davlatlarning  am aliy  faoliyatiga  tatbiq  etilishi  ko n - 

servativ  k u chlarning  qarshiligiga  uchrag a n   va  uni  yenggan  h o ld a  davlat  va 

ja m o a t  faoliyatining  b a rc h a   ja b h alarid a  c h u q u r   o ‘zgarishlar  bilan  iz 

qoldirgan.  C h u n o n c h i:  b u tu n   davlat  tizim ini  b a rp o   etish  va  a m a l  qilish 

prinsiplari  dem okratlashtirilgan,  shaxs  m a q o m i  real  m a z m u n   bilan 

t o ‘ldirilgan,  huquqiy  qadriyatlar  b irlam chi  aham iy atg a  ega  b o ‘la  b oshla- 

gan,  m a n sa b d o r  shaxslar  z o ‘ravonligiga  b a rh a m   berilgan,  u larning  faoliy­

at i  asta-sekin  tartibga  solingan  va  y o ‘lga  q o ‘yilgan.

H uq u q iy   davlatlar  “ oilasi” ning  paydo  b o ‘lishi  va  ortib  borishi  j a m i ­

yatning  siyosiy taraqqiyotida  yuzaga  keladigan  yangi  bosqichni  qayd  etadi. 

D av lat-h u q u q iy   nazariyasi  va  am aliyotining  ushbu  mislsiz  y u tu g ‘i  hozirgi 

z a m o n   sivilizatsiyasining  ulkan  muvaffaqiyatga  erishganidan  dalolat  bera- 

di.  H u q u q iy   davlatlarning  mavjudligi  h ay o tn in g   b a rc h a   ta rm o q larid a 

erishayotgan  kundalik  yutuqlari,  boshqa  m a m la k a tla r  u c h u n   m ayoq  vazi- 

fasini  o ‘taydi  h a m d a   ularga  adolatli  in sonparvar  davlat  qurish  y o ‘llarini 

k o ‘rsatadi.

H uq u q iy   davlat  etatik  davlatdan  q a t ’iy  ravishda  ajralib  turadi.  M a z k u r 

tafovut  davlat  hokim iyatini  tashkil  qilish  va  am alga  oshirishning  b archa 

taraflari,  shu n in g d ek   oldida  tu rg an   vazifalam i  hal  etish  shakl  va  usullari, 

ja m iy at,  millat  va  elatlar,  ijtimoiy  g u ru h la r  va  alohida  fuqarolar,  siyosiy 

partiyalar va ja m o a t  birlashm alari  kabi  ta rm o q la rn i  q a m ra b   oladi.  U lard an  

eng  m uhim la ri  h aq id a  t o ‘xtalamiz:

556

---

XXIV  B O B .  JA M IY A T,  DAVLAT,  HU Q U Q :  HO ZIRGI  R IVO JLAN ISH I  VA  ISTIQ BO LLAR I

1.  H u q u q iy   davlatda  hokim iy atn in g   b u tu n   m exanizm i  —  h ar  bir 

organ,  m a n sa b d o r  shaxs  o ‘z  faoliyati  dav o m id a  h u quqiy  prinsiplar  va 

qoidalarga  ta y an ad i,  o ‘z  faoliyatini  ular  bilan  b o g ‘laydi.  H u quqiy  n o r- 

m a lar  nafaqat  aholi,  balki  davlat  organlari  va  m a n sa b d o r  shaxslar  u ch u n  

h a m   majburiydir.  U larning  h u q u q   d o irasidan  chiqishiga  u m u m a n   y o ‘l 

q o ‘yilmaydi  yoki  b u n g a  im kon  berilmaydi.  Agar  etatik  davlatda  rasmiy 

o rg an la r va  m a n sa b d o r  shaxslar  h u q u q n i  o ‘zlari  u c h u n   ikkinchi  darajali  va 

m ajburiy  e m a s   d eb  tushunsalar,  aksincha  huqu q iy   davlat  sharoitida  b u n ­

day  holat  u m u m a n   n o m a q b u l  va  nojoiz  hisoblanadi  va  shu  sababdan  u 

sekin-asta  yengib  o ‘tiladi.

2.  H u q u q iy   davlatda  etatik  davlat  u c h u n   xos  b o ‘lgan  h u q u q   va  q o n u n  

o ‘rtasidagi  m a sofaning  uzayib  ketishiga  yo*l  q o ‘yilmaydi.  U ndagi  davlat 

organlarining  b a rc h a   n o rm ativ   hujjatlari  o ‘zining  m a z m u n -m o h iy a ti  va 

y o ‘nalishi,  qabul  qilish  va  rasmiylashtirish  tartibi,  q o n u n iy   kuchga  kiritish, 

q o ‘llash,  am alga  oshirish  va  buzilishlardan  m u h o fa z a   qilish  xususiyatlari- 

ga  k o ‘ra  h u q u q n in g   yuqori  talablariga  ja v o b   beradi.  Q o n u n c h ilik  

m u n ta z a m   ravishda  h u quqiy  prinsiplarga  asoslanadi,  ularni  o ‘ziga  singdi- 

radi,  u lardan  aslo  ch ekinm aydi.  Davlat  organlarining  h u quqiy  boN m agan 

n o rm ativ   hujjatlarni  qabul  qilish  va  am alga  kiritishiga  u m u m a n   y o ‘l 

q o byilm aydi,  aksincha,  etatik  davlatlarda  k o ‘p in c h a   b u n in g   shohidi  b o ‘lish 

m u m k in .

3.  H u q u q iy   davlat  n orm ativ  q o n u n la rn i  qabul  qilish  va  e ’tiro f  etish 

bilan  ch eklanib  qolm aydi.  U  m a z k u r  q o n u n la r  zaruriy  ravishda  hayotga 

tatbiq  etilishi,  b a rc h a   jism o n iy   va  yuridik  shaxslar,  davlat  va  ja m o a t 

organlari,  korxona,  m uassasa  va  tashkilotlar  faoliyatini  kerakli  y o ‘nalish- 

ga  solishga  katta  ah am iy at  beradi.  D avlatning  h u q u q n i  am alga  oshirish 

b o ‘yicha  faoliyati  u stuvor  vazifa  hisoblanadi,  shu  bois,  u n d a   “ q o g ‘ozda 

q o lg a n ” ,  a m a l  qilm aydigan  q o n u n la r   u m u m a n   y o ‘q,  aksincha,  etatik 

davlatda  keraksiz  q o n u n la rn in g   “ u y u m la ri” ni  h ech   kirn  tozalashga  urin - 

m aydi  ham .  H u q u q iy   davlatda  ijtimoiy  m u n o s a b a tla m in g   h a r  bir  subyek- 

ti  davlat  o rganlarining  am aldagi  n o r m a tiv -h u q u q iy   hujjatlarini  albatta 

bajarish  kerakligiga  astoydil  ishonadi  (b o s h q ach a  b o ‘lishi  m u m k in   em as), 

zero  bu  h u q u q iy   ta rtib o tn in g   barqarorligi  m uhitini  yaratadi  va  ja m iy atd a

557

---

DAVLAT  VA  HU Q U Q   NAZARIYASI

yuridik  nigilizm  tarqalishining  oldini  oladi  h a m d a   o d a m la rn in g   h u q u q q a  

m e n sim ay   m u n o s a b a td a   b o ‘lishini  b a rta ra f etadi.

4.

  H u quqiy  davlatda  davlat  n orm ativ  hujjatlarining  a m a l  qilishida  sub- 

ordinatsiyaga  rioya  qilinishiga  katta  ah am iy at  beriladi.  U n d a   h u q u q   m a n ­

balari,  y a ’ni  norm ativ  hujjatlarning  q a t ’iy  b o ‘ysundirilgan  tizimi  shakl- 

lanadi,  am al  qiladi  va  rivojlanadi.  Bu  tizim da  h ar  bir  aktning  o ‘rni  uning 

yuridik  kuchiga  b o g ‘liq  b o ‘ladi.  M a z k u r  tizim ,  ifodali  qilib  aytganda, 

huquqiy  m a n b a la r  “ e h r o m i” ning  c h o ‘qqisi  —  oliy  yuridik  kuchga  ega 

b o ‘lgan  konstitutsiya  hisoblanadi.  H e c h   q a n d a y   huqu q iy   m a n b a   k o nsti­

tutsiya  n o rm alari  va  prinsiplariga  t o ‘g ‘ridan  t o ‘g ‘ri  yoki  bilvosita  zid 

b o ‘lishi  m u m k in   em as.  A ksincha,  davlat  o rg anlarining  b a rc h a   n orm ativ 

hujjatlari  va  hu q u q n in g   b o sh q a  m anbalari  konstitutsiyaga  asoslanishi,  uni 

aniqlashtirishi,  t o ‘ldirishi  va  m a z m u n in i  rivojlantirishi  lozim.  S h u n g a 

muvofiq  ravishda  konstitutsiyaviy  va  oddiy  q o n u n la r  tuziladi,  yuridik  pil- 

lapoya  (piram id a)n in g   quyi  “ qavatlari”  davlat  rahbarining  hujjatlari, 

h u k u m a t  f a rm o n la ri  va  f a rm o y ish la ri,  v azirlik lar  va  id o ra la rn in g  

buyruqlari  va  k o ‘rsatm alari,  m ahalliy  vakolatli  va  ijro  etuvchi  o rganlar 

hujjatlari,  huquqiy  odatlar,  sud  va  m a ’m uriy  p re ts e d e n tla r1 

yaratiladi. 

K am ro q   yuridik  kuchga  ega  b o ‘lgan  hujjatlarga  yuqoriro q   yuridik  hujjat- 

larga  nisbatan  ustuvor  aham iy at  berilishi  to talitar  va  av to ritar  davlatlarga 

xos  b o ‘lib,  huquqiy  m a n b a la r  subordinatsiyasi  va  iyerarxiyasini  b u zadi  va 

shu  bois  huqu q iy   davlat  u c h u n   zid  hisoblanadi.

5.  Shaxs  va  ijtimoiy  m u n o s a b a tla r  subyektlarining  m a q o m i