" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I

4 - § .  H okim iyatlar  taqsim lanishi  prinsipi

H okim iyatning  taqsim lanishi  —  dem okratik  huquqiy  davlatning 

zaruriy  shartidir.  M azkur  prinsipning  q o ‘llanilishi  hokim iyatning  suiiste’­

mol  qilinishiga  to ‘siq  q o ‘yadi,  fuqarolarni  m ansabdor  shaxslarning  tazyi- 

qidan  him oya  qiladi,  davlat  idoralari  faoliyatining  sam arali  b o ‘lishiga 

shart-sharoit  yaratadi.  H okim iyatlar  taqsim lanishi  nazariyasining  vujudga 

kelishi  uzoq  o ‘tm ishga  borib  taqaladi.  A m m o  uning  m ustaqil  va  b ir butun 

siyosiy-huquqiy ta ’lim ot  sifatida  shakllanishi  X V II—X V III  asrlardagi  bur- 

ju a   inqiloblari  davriga  to ‘g ‘ri  keldi.  D avlat  organlari  faoliyatining 

(vakolatlarining)  chegaralanishi  g ‘oyasi  eng  um um iy  ko ‘rinishda  antik 

davr  donishm andlari  —  Platon,  Aristotel,  Polibiy,  Likurg  va  boshqalar 

tom onidan  ifoda  etilgan.

H okim iyatlar  taqsim lanishi  nazariyasi  “ klassik”  shaklining  a n ’anaviy

146

---

VI  B O B .   DAVLAT  M E X A N IZ M I  (APPARATI)

asoschilari  Jo n   Lokk  va  Shari  Lui  M onteskyedir.  H okim iyatlarning 

q o n u n   chiqaruvchi,  ijro  etuvchi  va  federal  turlarga  b o ‘linishi,  Lokkning 

fikricha,  inson  huquqlarini  ta ’m inlashning  eng  m uhim   vositalaridan 

biridir.  B unda  “b arch a  q o n u n   chiqaruvchi  hokim iyatga  ito at  etadi, 

chunki  u  qonunlarni  о ‘гпа1а  oladigan  eng  oliy  organdir” .  Lokk  sud 

hokim iyatini  alohida  e ’tiro f  etm agan,  sababi  uni  ijroiya  hokim iyatning 

tarkibiy  qism i  deb  hisoblagan.

Bu  borada  buyuk  fransuz  tarixchisi  va  faylasufi  Shari  M onteskyening 

xizm atlarini  alohida  ta ’kidlash  lozim.  U  “ hokim iyatlar taqsim lanishi”  deb 

nom   olgan  bir butun  tugal  ta ’lim otni  yaratgan.  O lim ning xulosasiga  ko‘ra, 

adolatli  qurilgan  davlatda  hokim iyat  yagona  em as,  balki,  aksincha,  bir- 

biriga  tobe  b o ‘lm agan  u chta  hokim iyat  —  qon un   chiqaruvchi,  ijro  etuv­

chi  va  sud  hokim iyati  b o ‘lishi  shart.  U larning  h ar  qanday  ko‘rinishda 

b iro n -b ir organ  yoki  shaxs  q o iid a   mujassam lanishi  um um iy  m anfaatlarga 

p u tu r  yetkazadi,  suiiste’m olliklarga  olib  keladi  va  shaxsning  siyosiy  erkin­

ligi  bilan  aslo  kelishmaydi.  Q o n un   chiqaruvchi  va  ijro  etuvchi  hokim iyat- 

lam ing  b ir  q o ‘lda  birlashtirilishi  qon u n   ustun  b o ‘lishiga  zarar  yetkazadi, 

bordi-yu,  sudyalar  faqat  sudlov  bilan  m ashg‘ul  boMmay,  qon u n   yaratish 

ishi  bilan  shug‘ullansalar,  u  holda  insonlar  hayoti  nohaqlik  qurboniga 

aylanishi  m um kin.

0 ‘z  o ‘tm ishdoshlari  singari  M onteskye  ham   boshqaruvning  samarali 

b o iis h i  uchun  davlat  faoliyati  sohasida  odilona  “m eh n at taqsim oti”  zarur, 

deb  ta ’kidlagan.  U   u ch ta  hokim iyatning  h ar  biri  o ‘z  faoliyatining  xususi- 

yatiga  muvofiq,  alohida  m ustaqil  organ  tom onidan  amalga  oshirilgani 

m a ’qul,  degan.  Ayni  vaqtda,  donishm and  davlat  organlari  tizim i,  ular 

o ‘rtasidagi  aloqalar  tabiati,  o ‘zboshim chalikni  cheklash  va  inson  erkinli- 

gini  ta ’m inlash  m aqsadida  ularning  o ‘zaro  ham korligi  ham da  bir-birini 

“tiyib  tu rish ”  m unosabatlarini  tahlil  qilishda  davom   etgan.  Bu  o ‘rinda 

hokim iyatlar  mustaqilligi  va  ularni  am alga  oshiruvchi  organlarning  m us- 

taqilligi,  bir-birining  faoliyatiga  aralashmasligi  o ‘ta  m uhim dir.

M onteskye  ta ’lim otida  alohida  o ‘rin  tutadigan  g‘oya  —  hokim iyat­

larning  m uvozanati,  tengligi  ham da  ularning  “ o ‘zaro  tiyib  turish  va  q ara­

m a-qarshi  ta ’sir  etish  sistem asi”  haqidagi  g‘oyadir.  Y uqorida  zikr  etilgan

147

---

DAVLAT  VA  HU Q U Q   NAZARIYASI

hokim iyatlar  o ‘rtasida  shunday  m unosabat  o ‘rnatilm og‘i  lozimki,  bunda 

ularning  har  biri  davlat  vazifalarini  m ustaqil  o ‘tash  bilan  birgalikda,  o ‘z 

huquqiy  vositalari  yordam ida  bir-birlarini  m uvozanatda  ushlab  turadilar, 

hokim iyat  vakolatlarini  birgina  m uassasa  to m o n id an   qonunsiz  ravishda 

tortib  olinishi  (uzurpatsiya  qilinishi)ni  b artaraf  etadilar.  M asalan,  qonun 

doirasida  ishlashi  lozim  b o ‘lgan  ijro  etuvchi  hokim iyat,  ayni  paytda, 

qon u n   chiqaruvchi  kengashning  faoliyatini  chegaralab  turishi  talab  etila­

di,  aks  holda  parlam ent  o ‘zining  m utlaq  hokim ligini  o ‘rnatishi  m um kin. 

Shu  sababii  ham   ijro  hokim iyatining  boshlig‘i  qonunlarni  im zolashda 

“veto ”  (ya’ni,  vaqtincha  rad  etish)  huquqidan  foydalanadi,  qonunchilik 

tashabbusi  huquqiga  ega  b o ‘ladi.

0 ‘z  navbatida,  qonun  chiqaruvchi  organ  qonunlarning  ijro  etuvchi 

organ  tom o n id an   qanday  bajarilayotganligi  ustidan  nazorat  qilish  vakolat­

lariga  ega,  hukum at  esa  parlam entga  hisob  berishga  majbur.

H okim iyatning  turli  tarm oqlari  o ‘rtasida  o ‘zaro  m unosabat  masalasi- 

ga  chuqurroq  kirib  b o rar  ekanm iz,  unda  M onteskyening  qarashlari 

Lokkning  g‘oyalaridan  farq  qilishi ni  ko‘ramiz.  H okim iyatlarning  uzviy 

aloqadorligini  tan  olish  bilan  birga,  Lokk  qonun  chiqaruvchi  hokim iyat 

ijro  etuvchi  hokim iyatdan  ustun  turishini  ta ’kidlaydi.  M onteskye  esa 

ularning  to ‘la  tengligi,  m ustaqilligi,  hatto   alohidaligini  yoqlab  chiqadi. 

B undan  hokim iyatlar  m utlaqo  cheklanm agan  degan  m a’no  chiqm aydi. 

A ksincha,  hech  bir  hokim iyat  idorasi  boshqasining  vakolatlari  doirasiga 

aralashm aydi.  H ar  b ir  hokim iyat  o ‘z  him oyasi  nuqtayi  nazaridan  o ‘zga 

hokim iyatni  nazorat  qiladi,  cheklab  turadi,  vakolatlaridan  chetga  chiqish- 

ga  yo ‘l  q o ‘ymaydi.  Bunda  hokim iyatlarni  ta ’m inlashning  tartibi,  vositalari 

(m exanizm i)  vujudga  keltiriladi.

H okim iyatlarning  eng  maqbul  taqsim lanishi  “o ‘zaro  tiyib  turish  va 

qaram a-qarshi  ta ’sir etish  sistem asi”  yordam ida  ta ’m inlanadi.  M azkur sis- 

tem a  biro n -b ir  hokim iyat  organining  m utlaq  avtoritar  mavqega  ega 

b o ‘lishiga,  huquqni  va  konstitutsiyani  poym ol  etishiga  yo‘l  q o ‘ymaydi.

M onteskye  kashf  etgan  “ o ‘zaro  tiyib  turish  va  qaram a-qarshi  ta ’sir 

etish  sistem asi” ,  y a’ni  hokim iyat  tarm oqlarini  m uvozanatda  ushlash  va 

hatto,  qaram a-qarshi  q o ‘yish  sistemasi  davlat  organlarining  sam arali

148

---

VI  B O B .   DAVLAT  M E X A N IZ M I  (APPARATI)

ham korlik  qilishiga  sharoit  yarata  olm aydi,  —  deb  yozadi  rus  olimi  A. 

Barnashov.

M onteskyening  sxemasi  “ uch  hokim iyat”  orasida  birining  ustun 

b o ‘lishini  inkor  etadi.  Bu  ta ’lim ot,  a w alo ,  hokim iyatlar  taqsim lanishiga 

tashkiliy-huquqiy  yondashuvni  anglatadi.

Keyinchalik  M onteskyening  qarashlari  burjuaziya  m afkurachilari 

tom o n id an   tanqidga  uchragan.  Xususan,  buyuk  fransuz  olimi  J.J.R usso 

ajralm as,  yagona  va  b o ‘linm as  “xalq  suvereniteti”  pozitsiyasida  turib 

M onteskyening  hokim iyatlar  taqsim lanishi  g‘oyasini  tanqid  qilgan.  Russo 

o ‘z  davri  uchun  ilg‘o r  hisoblangan  siyosiy  dastur  bilan  chiqqan.  U ning 

asosida  davlat  hayotini  “ aql  hu k m ro n lig i”  va  xalq  suverenitetini 

ta ’m inlovchi  “ ijtim oiy sh artn o m a”  vositasi  orqali  dem okratik  tashkil  etish 

g‘oyasi  yotadi.

Russo  davlat  vakolatlari  taqsim lanishini,  ya’ni  davlat  organlari  o ‘rtasi- 

da  vakolatlar  chegaralanishini  tan  olgan.  Russoning  ta ’biricha,  qonun 

chiqaruvchi  hokim iyat  —  suveren  xalq  irodasining  ifodachisi  b o ‘lganligi 

sababii,  u  (qonun  chiqaruvchi)  barchaga taalluqli  um um iy xususiyatga  ega 

m asalalarni  tartibga  solishi  lozim.  Ijroiya  hokim iyat  suveren  xalq  qarori 

bilan  o ‘rnatilganligi  bois,  u  xalqning  ishonchli  tayanchi  va  xizmatkori 

sifatida  m aydonga  chiqadi.  Barcha  davlat  organlarining  tengligiga  oliy 

qonun  chiqaruvchi  hokim iyatni  qayta  tuzish  evaziga  erishiladi.  Q onun 

chiqaruvchi  hokim iyatni  xalqning  o ‘zi  bevosita  majlislarda  am alga  oshira­

di  (yirik  shaharlarda  vakillik  organlari  tuzilishi  m um kin).

Y uqorida  keltirilgan  ikki  yondashuv elem entlarini  birlashtirish  birinchi 

m arta  A m erika  Q o ‘shm a  Shtatlarining  1787-yilgi  K onstitutsiyasida  o ‘zi- 

ning  qonuniy  ifodasini  topgan.  K onstitutsiya  m ualliflari  “biz  Q o ‘shm a 

Shtatlarning xalqi...”  degan  so‘zlar bilan  uning suverenitetini  bayon  etgan. 

Davlat  organlari  (K ongress,  Prezident  va  unga  itoat  qiluvchi  m inistrlar, 

sudlar)ning  vakolatlarini  b o ‘lib  berish  orqali  esa  “o ‘zaro  tiyib  turish  va 

qarshi  ta ’sir  etish  sistem asi”  bilan  to ‘ldirilgan  hokim iyatlar  taqsim lanishi­

ni  joriy  qilgan.

K o‘pchilik  burjua  davlatlari,  shu ju m lad an   AQSH  ham ,  xalq  suvere­

niteti  va  u n d a n   kelib  chiquvchi  qonunning  oliyligi  prinsipi  zam irida

149

---

DAVLAT  VA  HU Q U Q   NAZARIYASI

“ ho k im iy atlar 

ta q sim lan ish i” ni 

e ’tir o f 

etgan. 

M asalan , 

A Q SH  

Konstitutsiyasiga  binoan,  qon u n   chiqaruvchi  hokim iyat  Vakillar  palatasi 

va  Senatdan  iborat  Kongressga  tegishli.  Ijro  etuvchi  hokim iyat  saylashga 

vakil  qilingan  kishilar  tom o n id an  saylanadi.  Prezident  bir  vaqtning  o ‘zida 

ham   davlat  b o sh lig i,  ham   hukum at  boshlig‘i  hisoblanadi.  U  qonunlarga 

itoat  etishi  shart,  am m o  Kongressga  hisob  berm aydi.

A Q SH   Oliy  sudi  nafaqat  odil  sudlovni  am alga  oshirish  vakolatlariga, 

balki  konstitutsiyaviy  nazorat  huquqiga  ham   ega.  Buning  m a ’nosi  shuki, 

O liy  sud  q o n u n la r  va  m a ’m uriy  ak tlar  konstitutsiya  n orm alariga 

muvofiqligini  tekshiradi  va  ularni  g ‘ayrikonstitutsiyaviy  deb  e ’lon  qilish 

h am da  prezident  yoki  kongress  aktlarini  yuridik  kuchga  ega  em as,  deb 

topish  im koniyatiga  ega.  Jiddiy  siyosiy  inqirozlar  davrida  esa  A m erika 

Oliy  sudi  qonun  chiqaruvchi  va  ijro  etuvchi  hokim iyatlar  o ‘rtasida  arbitr- 

lik  (hakam lik)  rolini  bajaradi.  Shu  yo ‘l  bilan  hokim iyatlar  faoliyatini 

o ‘zaro  uyg‘unlashtiradi.

A n ’anaga  ko ‘ra,  hokim iyatlarning  taqsim lanishi  prinsipi  AQSH 

K onstitutsiyasida  o ‘zining  eng  aniq  ifodasini  topgan  deb  hisoblanadi. 

Bunga  A m erika  davlat  qurilishi  tajribasidan  olingan  yuqoridagi  m isollar 

ham   dalil  b o ia   oladi.  A m m o  ko ‘pchilik  am erikalik  m utaxassislarning 

o ‘zlari  e ’tir o f  etgan id ek ,  h o k im iy atlar  taq sim lan ish in in g   m ohiyati 

M assachusets  shtatining  Konstitutsiyasida  yanada  m ukam m alroq  o ‘z 

talqinini  topgan.  U nda  m asalan,  shunday  deyilgan:  “Jam iyatda  insonlar 

em as,  balki  qon u n lar  hukm ron  b o iis h i  uchun  uni  boshqarishda:

—  qonun  chiqaruvchi  hokim iyat  hech  qanday  sharoitda  ijro  etuvchi 

va  sud  hokim iyatini  (yoki  ulardan  birini)  am alga  oshirmasligi  lozim ;

—  ijroiya  organlar  hech  qanday  sharoitda  qon u n  chiqaruvchi  va  sud 

hokim iyatini  (yoki  ulardan  birini)  am alga  oshirmasligi  lozim;

—  sud  organlari  hech  qanday  sharoitda  qon u n   chiqaruvchi  va  ijro 

etuvchi  hokim iyatni  (yoki  ulardan  birini)  am alga  oshirmasligi  lozim ” .

H okim iyatlarning  taqsim lanishi  dunyoning  hech  bir  m am lakatida, 

h atto   ikki  asrdan  ortiq  tarixga  ega  b o ‘lgan  A Q SH da  ham   bunday  radikal 

k o ‘rinishda  am alga  oshirilgan  em as.  Bu  uquvsizlik  yoki  istamaslik  oqibati 

em as,  balki  jam iy atn in g   real  tu rm u sh in i  nazariy  (m avhum   m af-

1 5 0

---

VI   B O B .   DAVLAT  M E X A N IZ M I  (APPARATI)

kuraviy)  qo lip ga  solib  b o ‘lm asligi  natijasidir.  L ekin  sh u n g a  q aram ay   p a r- 

la m e n t  d em o k ratiy asi  rivoj  to p g a n   q a to r  m am lak a tla rd a  b a r  b ir  h o k im i- 

y atn in g   v ako lat  doirasi  n isb atan   m u k a m m al  belgilangan  b o ‘lib,  unga 

bo shqasi  “b o stirib ”  kirolm aydi.  F aq at  “ b ir-b irig a  a lo q a d o r”  m asalalard a- 

gin a,  s h u n d a   h am   q o n u n   bilan  belgilangan  h o llard a,  tu rli  h o k im iy atlarn - 

ing  vakolatlari  o ‘zaro   uyg‘u n lashib  ketishi  m u m k in .  A m m o   o ‘z  vakolatlari 

d o irasid a  h a r  b ir  h o k im iy at  m u staq il,  o ‘zaro   ten g   va  faq at  q o n u n g a  itoat 

etadi.

1917— 1991-y illar  m o b ay n id a  Y er  ku rrasin in g  o ltid an   b ir  qism iga  teng 

h u d u d d a   Sovet  davlati  h u k m   surganligi  tarixiy  hod isad ir.  U  o ‘ziga  xos 

to ta lita r  shakldagi  davlat  b o ‘lib,  “ k o m m u n istik ”  m afkuraga  am al  q ilar edi. 

S ovet  h u q u q sh u n o slik   fani  y etm ish   yil  d av o m id a  h o k im iy atlar  ta q sim la n - 

ishi  to ‘g ‘risidagi  m u m to z   n azariy an in g   “ o q ilo n a   m a g ‘z in i’',  u n in g   ilm iy  va 

am aliy  ah am iy atin i  in k o r  etib ,  xasp o ‘shlab  keldi.

T o ta lita r,  m a ’m u riy -b u y ru q b o z lik   tu z u m in in g   barb o d   b o ‘lishi  o q ib ati- 

d a  sobiq  Sovet  Ittifoqi  v ay ro n alarid a  b ir  q a to r  yangi  suveren  davlatlar 

vujudga  keldi.  S obiq  Ittifo q d o sh   resp ub lik alarn in g  m u staq illik ka  erishish 

ja ra y o n i  d em o k ra tla sh tirish ,  u m u m in so n iy   q ad riy atlarn i  q ay ta  tiklash, 

in so n   h u q u q la ri  va  erk in lik lari  ustuvorligini  ta n   o lish ,  q o n u n n in g  

(h u q u q n in g )  ustun ligi,  h u q u q iy   davlat  yaratish  shiori  o stid a  am alg a  oshdi. 

Y osh  m u staqil  dav latlarn in g   shakllanishi  ja ra y o n la rid a   turli  g ‘oy alar  va 

k o nsepsiyalarning   payd o  b o ‘lishi  tabiiy  b ir  hold ir.  S h u lar  ju m lasid a n  

h o k im iy atlar  taq sim lan ish i  nazariyasi  h am   keng  ta rq ald i.  B u n d an   kutilgan 

m aq sad  —  h o k im iy atn in g   su iiste’m ol  q ilinishi,  b y u ro k ratizm   va  siyosiy 

h ayotdagi  b o sh b o sh d o q lik d an   saq lan ish d an   iborat.  H o k im iy atlar  ta q sim ­

lanishi  p rinsip i  deyarli  b arch a  respu blik alarn in g  yangi  k on stitutsiy alarida 

davlat  tu z u m in in g   h u q u q iy   asosi  sifatida  m u stah k am lan g an .

K onstitutsiyaviy  q o n u n c h ilik   so hasid a  b u n d ay   o ‘ta   m a s’uliyatli  q aro r- 

ga  kelinishi  o ‘z - o ‘zid an   b o ‘lgani  y o ‘q.  G a p   siyosiy  m ex an izm larn in g   o d - 

diygina  o ‘zgarishi  h aq id a  em as  balki  dav lat  qu rilish in in g   “ d e m o k ra tik ” 

shakllari  h aq id a  jam iy atd ag i  c h u q u r  singib  ketgan  eski  stereo tip   (q o lip )- 

larn in g   tu b d a n   o ‘zgarganligi,  u m u m a n   M D H   d av latlarid a  davlat  h o k im i- 

yati  k on sepsiyasining  q ay tad an   k o ‘rib  chiqilganligi  h aq id a  b orayotir.

151

---

DAVLAT  VA  H U Q U Q   NAZARIYASI

H o k im iy atlarn in g   o q ilo n a  taq sim lan ish i  —  davlat  tu z ilm alarin in g  

sam arali  faoliyat  yuritish  su iiste’m o llik larn in g   b a rta ra f  etilishi,  in so n  

h u q u q   va  erk in lik larin in g   him o y a  qilinishi,  u m u m a n   q o n u n c h ilik n i 

ta ’m in lash n in g   garovidir.  S h u n in g   u c h u n   h a m   h o k im iy atlar  taq sim lan ish i 

p rin sip in in g   d av latch ilig im iz  h ay otiga  real  singdirilishi  m asalasi  k atta 

nazariy   va  am aliy  ah am iy at  kasb  etadi.

B irgina  quyidagi  m isolga  m u ro jaat  etaylik.  P rezid e n tlik   lavo zim in in g 

jo riy   qilinishi  va  k eyinchalik  u n in g   kuchayib  b orishi  k o ‘p ch ilik   resp u b - 

likalarda  p a rla m e n t  bilan  ijroiya  o rg a n la r  o ‘rtasida  h o k im iy at  v ak o latlari- 

ni  q ay ta  ta q sim lash   m asalasini  k u n   ta rtib ig a  q o ‘ydi.  Bu ja ra y o n n in g   a n c h a  

m urakkabligi  ay on   b o ‘lib  qoldi.  D alil  sifatid a  R ossiya  F ed eratsiy asin in g  

p arla m en ti  bilan  h u k u m a ti  o ‘rtasid a  u zoq   d av om   etg an   keskin  q a ra m a - 

qarshilikni  eslash  kifoya.  T ajriba  sh u n i  k o ‘rsatadiki,  resp u b lik alarn in g   p a r- 

la m en tlari  p rezid en tlik   hokim iy ati  b ilan   “ b ah slash ish g a”  layoqatsiz  b o ‘lib 

chiqdilar.

H o k im iy atlar  taq sim lan ish i  p rinsipi  m a m la k a tn in g   an iq   tarixiy  s h a rt- 

sh aro itlarin i  hisobga  olgan  h o ld a  o q ilo n a   jo riy   etilsagina,  h o k im iy at 

o rg an larin in g   m u v ozanati  va  tengligini  t a ’m in lash   m u m k in .  M azk u r  p rin - 

sip  h o k im iy at  egasi  b o ‘lgan  su byek tlarning   o ‘zaro   m u n o sab atlarin i  ta rtib  

(m uayyan  qolip,  an d az a)g a  solish  im k o n iy atin i  berad i.  Z e ro ,  u larn in g   h ar 

b in   o ‘z  sohasi  do irasid a  m u staqil  b o ‘lib,  b o sh q a  ho k im iy atg a  ito a t  e tm ay - 

di  va  s o ‘zsiz  ijro  etilishi  m o ‘ljallangan  q a ro rla r  (ak tlar)  q ab u l  qiladi.

B iroq  h o k im iy atlar  taq sim lan ish in i  m u tlaq lash tirish   k erak  em as, 

ch u n k i  h o k im iy atlam i  o ‘zaro   birlash tirish ,  u la r  faoliyatini  uyg‘u n la sh tirish  

lo zim   b o ‘ladi.  B u n in g   u c h u n   h o k im iy a tla rn in g   m av q ey in i  (m a q o - 

m in i)  konstitutsiyaviy  belgilash,  ch eg aralash  ta lab   qilinad i.  B iro n -b ir 

h o k im iy atn in g   q o n u n   b ilan  m u sta h k am lab   q o ‘yilgan  “ c h e g a ra la r” d a n  

chetg a  ch iqish i  va  b o sh qa  h o k im iy atlarn in g   v ako lat  doirasiga  aralashishi 

m u m k in   em as.

H o k im iy a tn in g   h a r   u c h   sh ax o b ch asi,  b irg alik d a  y ag o n a  d av lat 

h o kim iyatin i  tash kil  etadi.  U la rd a n   b o sh q a  h e c h   b ir  davlat  organi 

hokim iyatga  d a ’vogarlik  qilolm aydi.

H o k im iy atlar  taq sim lan ish i  p rin sip in in g   m u h im   jih a tla rid a n   b id

152

---

VI  B O B .   DAVLAT  M E X A N IZ M I  (APPARATI)

sh u k i,  u n d a   h o k im iy atn in g   h a r  b ir  shaxobchasi  (ta rm o g ‘i)  qolgan  ikki 

h o k im iy at  su by ek tining   h a r  b irin i  n azo ra t  qilish  h u q uq i  va  im koniyatiga 

ega  b o ‘lishi  kerak.  A m m o   b u   n azo ra t  —  u stu n lik   em as.  N a z o ra t  h u q uq i 

n a z o ra t 

q ilin a y o tg a n  

h o k im iy a tn in g  

k o n s titu tsiy a v iy  

v a k o la tla rin i 

o ‘zlash tirib   olish  im k o n in i  berm aydi.

H o k im iy atlar taq sim lan ish i  h ar b ir  h o k im iy atn in g   o ‘z  vakolati  d o irasi­

d a  to ‘la q o n li  h o k im iy at  egasi  b o ‘lishini  ta q o zo   etad i.  S hu  bois  h a r  q an d ay  

a lo h id a   olin g an   d av latd a  yago na  q o n u n   ch iq aru v ch i  o rg an ,  y agona  ijro 

etu v ch i  o rg an   h a m d a   y ag o n a  sudlov  o rg an i  (tizim i)  b o ‘lishi  lozim .

Ilgari  yu ridik  a d ab iy o td a