" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I

Huquq  ijodkorligining xalqchilligi.

  D em o k ra tik   davlat  o ‘zining  q o n u n  

ijodkorligi,  h u q u q   yaratish  faoliyatida  o ‘z  xalqi  bilan,  aholisining  keng 

qatlam lari  bilan  m u s ta h k a m   bo g ‘liq  va  c h a m b a rc h a s   a lo q a d o r  b o ‘lishi 

lozim.

Xalq  davlat  h okim iyatining  b ird a n -b ir   m anbayi  ekanligi  K ons- 

titutsiyam izda  m u sta h k am lan g an .  S h u n d ay   b o ‘lgach,  davlat,  uning  o rg an ­

lari  h u q u q   yaratish  c h o g i d a   xalq  m anfaati  va  ehtiyojlaridan  kelib  chiqishi 

m a n tiq iy   holdir.  Ayniqsa,  q o n u n n i  xalq  to m o n id a n   saylangan  d ep u tatla r 

qabul  qilishida  c h u q u r   va  bevosita  ram ziy  m a ’no  bor.  Xalq  o ‘z  m u x to r 

vakillari  orqali  q o n u n   chiqarish  hokim iyatiga  d axldor  b o ‘ladi.  Qolaversa, 

h u q u q   ijodkorligi  subyekti  hisoblanadigan  b arch a  davlat  organlarining 

ushbu  faoliyati  keng ja m o atc h ilik ,  xalq  o m m a s i  nazorati  ostida  r o ‘y  b e ra ­

di.  Xalqchillik  prinsipi  h aqida  gap  borganda  b u tu n   m a s ’uliyatni  his  etish 

darkor.  Z e ro ,  n o rm a tiv -h u q u q iy   hujjatlarda  turli  d e m o k ra tik   kanallar 

vositasida  (xususan,  om m av iy   axborot  vositalari  orqali)  xalqning  tabiatini, 

fazilatlarini,  m e n ta lite tin i,  ru h in i  aks  ettirish   g ‘o y atd a  m u h im d ir. 

X alqning  q o n u n   (h u q u q )  ijodkorligida  bevosita  va  bilvosita  ishtirok  etishi 

d e m o k ra tiy a n in g   asosiy  ta lab id ir.  J u m la d a n ,   q o n u n   lo y ih a la rin in g  

u m u m x alq   m u h o k a m asig a  q o ‘yilishi  q o n u n d a   va  boshqa  huquqiy  hujjat- 

larda  xalqning  xohish-irodasini  t o ‘la  ifodalashga  k o ‘m aklashadi.  U shbu 

prinsip,  s h u ningdek,  q o n u n c h ilik   hujjatlarini  yaratishda  xalqning,  bevosi­

ta  xalq  vakillari  (d ep u ta t  va  senatorlar)ning,  ja m o a t  birlashm alari  va

23 3

---

DAVLAT  VA  HU Q U Q   NAZARIYASI

nodavlat  ta shkilotlar,  siyosiy  partiy ala rn in g ,  fu q a ro la rn in g   h u q u q iy  

siyosatni  shakllantirish  va  q o n u n ch ilik n i  takom illashtirishda  keng  ishtiro- 

ki  orqali  n a m o y o n   b o ‘l a d i\