" s h a r q " n a sh r iy o t -m a t b a a a k s iy a d o r L ik k o m pa n iy a si bosh t a h r ir iy a t I

Huquq  shakli  —

  davlat  bilan  h u q u q   o ‘rtasidagi  b o g ‘liqlikni  ifodalay- 

di.  U n d a   h u q u q n in g   tashqi  ifodalanishi  tushuniladi. 

Huquq  manbayi

 

deyilganda,  h u q u q   no rm asin in g   paydo  bo'lishi  va  am al  qilishiga  im kon 

beruvchi  zam in  (rezervuar)  tushuniladi.  T aniqli  m s   h u q u q s h u n o si  G .F . 

S hershenevich  h u q u q   shakli  —  m a ’lum  m a ’n o d a   h u q u q n i  o ‘zida  aks 

ettiruvchi,  uning  oldingi  v aqtda  chiqarilgan  m anbayi,  y a ’ni  asosi  d eb  t a ’- 

riflagan.

H u q u q   tu s h u n ch asid a  maxsus  huqu q iy   m a z m u n n i  em as,  balki  uning 

m avjud  b o ‘lishining  ichki  shaklini  h a m   tu s h u n m o q   lozim.  Agar  h u q u q ­

ning  m a z m u n i  b o ‘lib,  u m u m iy   yurish-turish  qoidalari  yigNndisi  tush u n il- 

sa,  uning  ichki  shakli  h ar  bir  alohida  h u q u q   n o rm a sin in g   tashkil  topish 

usullari  va  b archa  h u q u q   norm alarin in g   bir  tizim ga  birlashishini  an g lata­

di.  H u q u q n in g   tashqi  shakli  yoki  m anbayi  esa,  davlat  irodasini  o ‘ziga  xos 

ta rzda  rasmiylashtirish,  shakllantirish  usullari  y ig in d isid ir.  H u q u q   m a n ­

bayi  tu sh u n ch asin i  u n in g   tashqi  ifodalash  shakli  nuqtayi  n aza rid an   tahlil 

qilinganda,  n o rm a la r  hokim iyat  tepasida  turgan  xalq  yoki  m a ’lum   bir 

siyosiy  ku ch n in g   irodasini  q o n u n   darajasiga  k o ‘taruvchi  vosita  sifatida 

tushuniladi.

J a m iy atn in g   m o d d iy   shart-sharoiti,  h u q u q n i  yaratadigan  kuch  sifatida

208

---

X  В  О  В.  H U Q U Q N IN G   SHAKLI  (M A N B A Y I)

m a y d o n g a  chiqadi.  Shakl  d o im o   m a z m u n g a   ega  boNishi  kerak,  aks  holda 

o ‘z  q a d r- q im m a tin i  y o ‘qotadi.  Y uridik  ad abiyotda  keltirib  o ‘tilishicha, 

h u q u q   shakllari  quyidagi  xususiyatlar  bilan  tavsiflanadi:  u  fu q arolar  iro ­

dasini  n orm ativ  ta rz d a   m ustahkam lashi  zarur;  mavjud  ijtim oiy-iqtisodiy 

bazis  bilan  belgilanadi;  xalq  m anfaatlariga  xizm at  qiluvchi  siyosiy 

h okim iyatni  t a ’m inlashi  zarur;  m a n faatlarni  ifodalashning  eng  dem o k ra tik  

shakli  sifatida  q o n u n la r  aham iyat ini  tasdiqlashi  lozim.

H a r   q a n d a y   ijtimoiy  hodisa  kabi  h u q u q   h a m   m a ’lu m   shaklda  o ‘z  ifo­

dasini  topadi.  H u q u q   shaklini  tahlil  etish  xalq  irodasini  q o n u n   darajasiga 

q a n d a y   usullar  bilan  k o ‘tarilganligini  anglashga  k o ‘m aklashadi.  H u q u q  

shakli,  davlat  irodasining  h a m m a   u c h u n   m ajburiylik  usuliga  qarab  belgi­

lanadi.  S h u n g a  qarab,  h u q u q n in g   t o ‘rtta  tarixiy  shakli  mavjud:  huquqiy 

o d a t,  yuridik  p retsedent,  n o rm a tiv -h u q u q iy   akt  va  n o rm ativ   sh artn o m a.