Toshkent farmatsevtika instituti farmatsevtik kimyo kafedrasi farmatsevtik kimyo fanidan masalalar to



Download 1.67 Mb.
Pdf ko'rish
bet51/105
Sana13.05.2020
Hajmi1.67 Mb.
1   ...   47   48   49   50   51   52   53   54   ...   105
 


86 
 
Yechimi: 
a
V K T P W
30,8 1, 02 0, 01987 1 100
,
0, 499
0,5
V
5 25
g
g
a
   


 






 
Titrlanayotgan  eritmaga  nazorat  tajriba  o‘tkazishda  va  dori  moddalarini 
miqdoriy  tahlilida  aniqlanayotgan  modda  tarkibi  quyidagi  formula  bilan 
aniqlanadi. 
1
2
a
(V -V ) K T P W
,
;
V
g
g
a
   


 (2,22) 
V

va V
2
 –nazorat va asosiy tajribaga, sarflangan titrant hajmi, ml. 
V
a
 – alikvot hajmi, ml. 
W – o‘lchov kolbasi hajmi, ml. 
 
Namuna:  Agar  0,8016  g  maydalangan  tabletka  kukunini  100  ml  o‘lchov 
kolbasiga  solinib  belgisigacha  suv  bilan  yetkazildi,  5,0  ml  alikvotga  5  ml 
hajmda  qo‘shilgan  0,01  mol/l  yod  eritmasini  ortiqcha  miqdorini  titrlashga  3,15 
ml  0,01  mol/l  Na
2
S
2
O
3
  eritmasi,  nazorat  tajribasiga  esa  xuddi  o‘sha  titrantdan 
4,95  ml  sarflangan  bo‘lsa  (K=1,01),  tabletkalardagi  furatsillinning  miqdorini 
hisoblang. 
1 ml 0,01 mol/l Na
2
S
2
O
3
 eritmasi 0,0004954 g furatsilinga to‘g‘ri keladi. 
Yechimi: 
1
2
a
(V -V ) K T P W
,
V
g
g
a
   



 
(4,95-3,15) 1, 01 0, 0004954 0,9024 100
0, 02028
0, 02
0,8016 5








 
Tayyor  dori  turlari  tayyorlash  sifati  haqidagi  xulosa  uchun  ingredientlar 
miqdoriy  tahlil  natijalari  mos  holdagi  xususiy  farmakopeya  maqolasida 
keltirilgan ta’riflar bilan taqqoslanadi. Bu son ko‘rsatkichlar mos holdagi tayyor 
dori 
turlari 
uchun 
keltirilgan 
farmakopeya 
maqolasidagi 
keltirilgan 
ko‘rsatkichlar bilan taqqoslanadi. Bu ko‘rsatkichlar mos holdagi  


87 
 
Tayyor  dori  turlari  turi  uchun  farmakopeya  qo‘mitasi  tomonidan 
tasdiqlangan,  ruxsat  etilgan  yot  moddalar  normasiga  ko‘ra  aniqlanadi. 
(tabletkalar,  in’eksiya  dori  turlari  va  b.).  Provizor  –  analitik  normativ  hujjatga 
mos ravishda turlari tayyor dori turlari  dagi dori moddalarini tarkibidagi ruxsat 
etilgan moddalarni hisoblashni bilishi kerak.  
Masalan,  0,2  g  li  tabletka  tarkibidagi  izoniazidni  ruxsat  etilgan  miqdorini 
hisoblash kerak. “Tabletkalar” (XI DF, 2 nashri) maqolasiga ko‘ra 0,1 – 0,3 g li 
tabletkalarda  ta’sir  etuvchi  moddaning  miqdoridagi  chetlanish ±  5  %  ni  tashkil 
qilishi kerak. 
Ruxsat  etilgan  moddaning  berilgan  miqdoridagi  yot  moddalarni  hisoblash 
uchun  (bu  yerda  0,2  g)  100  %  deb  olinadi,  undan  keyin  ruxsat  etilgan  yot 
moddalarga kiradigan dori modda massasi hisoblanadi. 
0,2 g (b) – 100 %  
(∆b, g) – 5% (ω) 
 ∆b = b·ω/100=0,2·5,0/100=±0,01 (g). 
keyinchalik  0,2  gr  dan  keladigan  izoniozid  tabletkalarini  ruxsat  etilgan 
tarkibi b  ± ∆b=0,2  ±  0,01  g  yoki  0,19x0,21 g  ga  teng.  Tahlil qilinayotgan  dori 
preparatining  sifati  haqidagi  xulosa  dori  shaklining  ko‘rinishi  uchun  umumiy 
farmakopeya  maqolasida  keltirilgan  kompleks  ko‘rsatkichlar  baxosi  asosida 
qilinadi.  Buning  uchun  quyidagi  shartli  terminlarni  qo‘llaydi:  “Normativ  hujjat 
talablariga javob beradi” va “ko‘rsatkichlar bo‘yicha normativ hujjat talablariga 
javob  bermaydi”:  (analiz  qilinayotgan  preparat  braklanadigan  ko‘rsatkichlar 
qiymati  keltiriladi).  Murakkab  tarkibli  individual  tarzda  tayyorlangan  dori 
shakllari  analizida  qo‘llaniladigan  boshqa  ingredientlarning  analogik  hisobi 
aralashuvidagi  ko‘pkomponentli  dori  shaklidagi  ta’sir  etuvchi  modda  tarkibini 
hisoblash  usullari.  2.3  Individual  tarzda  tayyorlangan  dori  shakllari  tahlili 
bo‘limini o‘zlashtirish hozirgi masalani mustaqil yechishga yordam beradi. 
 
 


88 
 

Download 1.67 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   47   48   49   50   51   52   53   54   ...   105




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
ta’lim vazirligi
O’zbekiston respublikasi
maxsus ta’lim
zbekiston respublikasi
o’rta maxsus
davlat pedagogika
axborot texnologiyalari
nomidagi toshkent
pedagogika instituti
texnologiyalari universiteti
navoiy nomidagi
guruh talabasi
samarqand davlat
toshkent axborot
nomidagi samarqand
toshkent davlat
haqida tushuncha
ta’limi vazirligi
xorazmiy nomidagi
Darsning maqsadi
vazirligi toshkent
Toshkent davlat
tashkil etish
Alisher navoiy
rivojlantirish vazirligi
Ўзбекистон республикаси
matematika fakulteti
pedagogika universiteti
sinflar uchun
Nizomiy nomidagi
таълим вазирлиги
tibbiyot akademiyasi
maxsus ta'lim
o’rta ta’lim
bilan ishlash
ta'lim vazirligi
fanlar fakulteti
махсус таълим
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
umumiy o’rta
Referat mavzu
fanining predmeti
haqida umumiy
Navoiy davlat
fizika matematika
universiteti fizika
Buxoro davlat
malakasini oshirish
davlat sharqshunoslik
Samarqand davlat