Pedagogika, innovatsiya, integratsiya


DARS TIZIM I  STRUKTURASI ELEM ENTLARI VA TIPLARI



Download 7.45 Mb.
Pdf ko'rish
bet44/320
Sana15.07.2021
Hajmi7.45 Mb.
1   ...   40   41   42   43   44   45   46   47   ...   320
DARS TIZIM I  STRUKTURASI ELEM ENTLARI VA TIPLARI
Ta’lim ning strukturasi va tizimi haqida tushunclia. 
H ar b ir fandagi 
«struktura»  tushunchasi  o ‘ziga  xos  m azm unga  ega.  C hunki  h ar  qanday 
obyekt,  jara y o n ,  hodisaning  ichki  tuzilishi  b o ‘lib,  unda  turli  aloqa  va 
m unosabatlar m avjud.  0 ‘quv jarayoni ham  o ‘zining m a ’lum tu zilishiga ega. 
B utun ichidagi ana shu zvenolarning o ‘zaro bog ‘lanishi m azk ur jaray on ning  
strukturasini  v uju d g a  keltiradi.  Lekin,  m a’lum ki,  strukturasiz  tizim 
b o ‘lm aganidek, tizim siz struktura ham  b o'lm aydi.  Shunga k o ‘ra, strukturani 
tizim dagi  o ‘zaro   b o g ‘liq  elem entlarning  tartiblari,  deb  ta ’riflash  m um kin. 
B iz tizim  tushun chasiga nim alarni kiritam iz?
Tizim  -  o ‘zining xossalari va b o g ‘lanishlari b o ‘yicha u yoki bu tartibdagi 
o ‘zaro b o g ‘liq  k o ‘p  elem entlardir.
0 ‘quv jara y o n in in g   strukturasi  va tizim ini  yaqqol  tasav v u r  etish  uchun 
bu  jara y o n   qanday  zvenolardan  tashkil  topganini,  u lar  orasidagi  o ‘zaro
70


b o g ‘lanish  qandayligini  va  har  bir zveno  qanday  elem entlardan  iboratligini 
aniq  bilish zarur. Avval o ‘quv jarayoni qanday zvenolardan tashkil topishini 
va ular orasidagi  b o g ‘lanishlarni  k o ‘rib chiqam iz.
0 ‘quv jarayoni quyidagi  zvenolarga ega b o ‘ladi:
1.  0 ‘qituvchining  o ‘quvchilar  diqqati  va  tafakkurini  ja lb   qilishi,  shu 
orqqji  ularni  o ‘quv  m aterialini  faol  idrok  etishga  olib  borish  m aqsadida 
bilish vazifasini  o ‘rtaga q o ‘yishi.
2.  0 ‘qituvchi  tom onidan  bilim larning  berilish jarayoni  va 
0‘quvchilar- 
ning yangi m aterialni o ‘zlashtirishi.
3. 
Ilm iy  tushunchalarning  shakllantirilishi  va  um um lashtirilish 
jarayoni,  o ‘quvchilarni  bilim,  k o ‘nikm a va m alakalarini  m ustahkam lash  va 
takom illashtirish.
4 . 0 ‘quvchilarning bilim, k o ‘nikm a va m alakalarini tegishli vaziyatlarda 
q o ‘llash.
5. 
0 ‘quvchilar  bilim ,  k o ‘nikm a  va  m alakalarini  o ‘zlashtirayotganini 
tekshirish.
H ar  kuni  o ‘quv  jarayonining  tarkibiy  qismi  umumiy  vazifalami  ham, 
o ‘ziga  xos  funksiyalarni  ham  bajaradi.  0 ‘quvchilar  ularning  birida  bilish 
vazifasini anglaydilar,  ikkinchisida o ‘rganilayotgan materialni  idrok etadilar va 
tushunadilar,  uchinchisida  ko‘nikma  va  malakalarini  takomillashtiradilar.  Har 
bir zvenoda yangilikning qandaydir qismi  idrok etiladi, mehnat madaniyatining 
qandaydir  elementlari  o ‘zlashtiriladi.  Ularning  har  birida  ta ’limning  umumiy 
va  o ‘ziga  xos  funksiyalari  m a’lum  y o ‘sinda  birlashadi.  0 ‘quv  jarayonining 
mazkur barcha zvenolari o ‘zaro chambarchas bog‘Iangan. Masalan, o ‘quvchilar 
bilish  jarayoniga  loqayd  munosabatda  bo‘lsa,  o ‘quv  materialini  chuqur  va 
ongli  o ‘zlashtirishi  mum kin  emas.  Bunday  holda  zveno  ikkinchi  vazifaga 
faol  tayyorgarlik  rolini  bajaradi.  Agar  o ‘quvchilar  o ‘qituvchi  rahbarligida  o ‘z 
mushohadalari kuchi bilan  ilmiy tushunchalarni,  qonunlarni  umumlashtirmasa, 
yangi  materialni  idrok  etish  jarayoni  yuzaki  bo‘lib  qoladi.  Shu  maqsadda 
o ‘qituvchi  yangi  materialni  o ‘tishda:  a)  induktiv;  b)  analitik-sintetik,  y a’ni 
tushunchalarni,  muayyan  hodisalarni  analiz va  sintez  qilish  asosida  asta-sekin 
shakllantirish; d) deduktiv y o ‘llardan foydalanadi.
Yangi  m aterialni  o ‘zlashtirishning  har  bir  y o ‘lida  m uayyan  va 
m avhum likning,  tasavvur  va  tushunchalarning  o ‘zaro  b o g ‘lanishi  ju d a  
m uhim   aham iyat kasb etadi.
Tasavvur predm etning, asosan, tashqi k o ‘rinishini, y a ’ni insonning sezgi 
organlari  bevosita  idrok  etishi  uchun  qulay  belgilarini  aks ettiradi.
Tushuncha  esa  narsalarning  m ohiyatini  anglash  im konini  beradi 
va  m azkur  sinfga  m ansub  barcha  predm etlar  uchun  um um iy  m uhim  
xususiyatlar,  belgilar  va  b o g ‘lanishlarni  aks  ettiradi.  H ar  bir  fan  o ‘zaro
71


b o g ‘liq  tushunchalar  tizim ini  tashkil  qiladi.  Dem ak,  qandaydir  fanning 
asoslarini  o'zlashtirish,  avvalo,  m ana  shu  fandagi  tushunchalar  tizim ini 
o ‘rganishga cham barchas  bog‘liqdir.
O 'quvchilarning  bilim,  k o 'n ik m a  va  m alakalarini  dastlabki  vaziyat­
larda, y a ’ni  nam una bo'yicha,  shuningdek, hayotiy  sharoitlarga yaqin yangi 
vaziyatlarda  q o 'llash   ta ’lim  jaray o n in in g   m uhim   zvenosi  hisoblanadi. 
C hunki  insonning  am aliy  faoliyati  bilim lar  haqiqatligining m ezoni  sifatida 
xizm at qiladi.
Shu  tariqa  barcha  zvenolar  o 'z a ro   cham barchas  bo g'lan ish d a  o 'q u v  
jarayo nini  tashkil  etadi.  O 'z -o 'z id a n   ayonki,  ta ’lim  jarayonida  m ana  shu 
ham m a 
2r.venolar  belgilangan  tartibda  yoki  to 'lalig ich a  am alga  oshuvining 
aham iyati  y o 'q .  Bunda  o 'q u v  jaray o n in in g   m a ’lum  qism ida  bir  zvenoning 
ikkinchi zven ogaq o 'sh ilish i, o 'z a ro  sin g ish iqand ayd irzveno ning yetak chilik  
rolini  bajarishi  kuzatiladi.  O 'q u v   jara y o n i  am alda  ancha  o'zgaruvchandir. 
Aytaylik,  o 'q u v   jarayonining  m a ’lum  bir  qism ida  o 'q u v c h ilar  bilim ini 
tekshirish  va  baholash  asosiy  vazifa  hisoblanadi.  Lekin  bundan  boshqa 
zvenolar  jarayonida  daxlsiz  b o 'lad i,  degan  m a ’no  kelib  chiqm aydi.  B unda 
barcha  zvenolarning  um um iy  vazifalari  nam oyon  bo'laveradi.  N egaki, 
bilim larni tekshirish va baholash to 'g 'r i y o 'lg a  q o 'y ilsa,  ham m a o 'q u v ch ilar 
faollashadi,  ularning  har  biri  tegishli  bilim larni  ongli  ravishda  eslaydi, 
o 'rto q larin in g   javoblarini  tanqidiy  eshitadi,  m asalalarning  yechilishini 
d iq q at-e’tibor  bilan  kuzatadi,  tajribalarning  bajarilishiga  qiziqadi  va  o 'z i 
ham   har onda  ishga qo'shilish  uchun tay y o r b o 'lad i.
A m m o,  har  bir  zveno  ta ’lim ning  um um iy  vazifasi  bilan  bir  qatorda, 
o 'z ig a  xos  m asalalar doirasini  ham  q^m raydiki,  ular birgalikda zvenolardan 
har  birining  m azm unini  tashkil  etadi.  Bu  m asalalar  strukturadagi  har  qaysi 
zvenoning tarkibiy qism i sanaladi.  Shuning uchun o 'q u v  jarayon in i biz faqat 
strukturaviy  zvenolarini  em as,  balki  shu  zvenolardan  har  birining  tarkibiy 
qism larini  ham  bilishim iz zarur jaray o n ,  deb tushunish  kerak.  M isol  uchun, 
o 'q u v c h ilar oldiga bilish vazifasi  q o 'y ilad ig an   birinchi  strukturaviy zvenoni 
k o 'rib  chiqam iz.
Bilish vazifasini  qo'yish   bir necha y o 'lla r bilan  am alga oshiriladi:
1.  M uam m oli vaziyatni yaratish yoki  m uam m oli  savollar berish  orqali.
2.  O'rganilayotgan mavzuning amaliy ahamiyatini yoritish va ko'rsatish orqal i.
3.  H ayajonli  m uhitni vujudga keltirish  orqali.
4. M avzuni e ’lon qilish va undagi asosiy ilmiy g'oyalam i  ifodalash orqali.
A na  shu  y o ‘llam ing  har  biri  ayni  paytda  m azkur  strukturaviy  zveno­
larning  tarkibiy  qism i  ham  hisoblanadi  va  o 'z in in g   m uayyan  m azm uniga 
ega  b o'ladi.  B uning dalillarini  keltiram iz. Yangi  m aterialni  bayon  etishning 
safarbarlik  bilan  boshlanishi  qanday  b o 'lish i  m um kin?  M ana  shulardan
72


biri.  0 ‘qituvchi  sinfga  kiradi,  dars  m avzusini  e ’lon  qiladi  va  uni  doskaga 
yozib  q o ‘yadi.  Shundan  keyin  m aterialning  o ‘zini  bayon  qiladi.  D arsning 
bu  xilda  boshlanishini  pedagogika  am aliyotida,  xususan,  yuqori  sinflarda 
k o ‘p  uchratish  m um kin.  U  keng  tarqalgan  va  m a ’qul  topilgan,  lekin  uni 
sam arali  boshlanish,  deb  b o ‘lmaydi.  Bu  m isolda  o ‘quvchilarning  diqqat- 
e ’tibori  m uam m oning  o ‘ziga  y o ‘naltirish  uchun  m uam m oli  vaziyat 
o ‘qituvchi  tom onidan  atayin  vujudga  keltiriladi.  B unday  hollarda, 
k o ‘pincha,  m uam m oni  o ‘qituvchining  o ‘zi  shakllantiradi v a k o ‘rib  chiqadi. 
0 ‘quvchilar  uning  m ulohaza  yuritishiga  ergashib,  m uam m oli  fikrlash 
m antiqini  o ‘rganadilar.  Bu  esa  m uam m oli  bayon  etishning  dastlabki 
bosqichi uchun xosdir.  Lekin darsning turli  bosqichlarida m uam m olilikning 
darajasi turlicha b o ‘lishi m um kin. Yangi m aterialni bayon etishda o ‘qituvchi 
m uam m oli vaziyatni vujudga keltirishi va o ‘quvchilarni m ustaqil holda yoki 
birgalikda m uam m oni  hal  qilish y o ‘llarini topishga jalb   etishi mum kin.
M asalan,  tabiatshunoslik  darslarini  olaylik.  0 ‘qituvchi  qor y o g ‘ayotgan 
paytda  o ‘quvchilar  bilan  birgalikda  m aktab  hovlisiga  chiqadi  va  bolalarga 
qor uchqunlarini kaftlari bilan tutishni aytadi.  Keyin  ulardan kaftlariga nim a 
ilinganini  so ‘raydi.  Har  bir o ‘quvchining  kaftida  suv  tom chisi  ko ‘ringan  va 
bir  lahzadan  keyin  y o ‘qolgan -  b u g ‘langan  edi.  Suv tom chisi  o ‘rni  m uzdek 
b o ‘lib  qoldi.  B olalar bu  g ‘ayrioddiy  hodisaga qiziqdilar,  albatta.
0 ‘qituvchi  o ‘quvchilardan:  «N im a uchun  kaftning  qor uchquni tushgan 
jo y i m uzdek b o ‘lib q o ld i? » -d e b  s o ‘ram oqchi edi. Bu esa «suvning aylanishi» 
m avzusining  nazorat  savollaridan  biridir.  Yangi  m aterialni  o ‘rganishning 
odatdagidan  boshqacha  boshlanishi  darsda  m uam m oli  vaziyatni  yaratishda 
va  o ‘quvchilarni  m uam m oning  yechim ini  birgalashib  izlashga jalb   etishda 
yordam   beradi.
D arsning 
strukturasi 
q o ‘yilgan 
m aqsadlarga, 
o ‘rganilayotgan 
m aterialning  m azm uniga,  ta ’lim ning  darsda  q o ‘llanadigan  m etodlari  va 
usullariga,  o ‘quvchilarning  tayyorgarlik  va  kam olot  darajasiga,  darsning 
o ‘quv jarayonidagi  o ‘rniga b o g ‘liqdir.

Download 7.45 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   40   41   42   43   44   45   46   47   ...   320




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
ta’lim vazirligi
O’zbekiston respublikasi
maxsus ta’lim
zbekiston respublikasi
axborot texnologiyalari
o’rta maxsus
nomidagi toshkent
guruh talabasi
davlat pedagogika
texnologiyalari universiteti
xorazmiy nomidagi
toshkent axborot
pedagogika instituti
rivojlantirish vazirligi
toshkent davlat
haqida tushuncha
Toshkent davlat
vazirligi toshkent
samarqand davlat
ta’limi vazirligi
tashkil etish
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
matematika fakulteti
navoiy nomidagi
vazirligi muhammad
nomidagi samarqand
bilan ishlash
Darsning maqsadi
fanining predmeti
maxsus ta'lim
ta'lim vazirligi
Ўзбекистон республикаси
pedagogika universiteti
sinflar uchun
fanlar fakulteti
o’rta ta’lim
Toshkent axborot
Alisher navoiy
haqida umumiy
fizika matematika
Ishdan maqsad
moliya instituti
universiteti fizika
Nizomiy nomidagi
таълим вазирлиги
махсус таълим
respublikasi axborot
umumiy o’rta
pedagogika fakulteti
nazorat savollari