O’zbekiston respublikasi


Tranzistor  –  tranzistorli  mantiq  elementlari  (TTM)



Download 1.87 Mb.
Pdf ko'rish
bet92/110
Sana13.05.2020
Hajmi1.87 Mb.
1   ...   88   89   90   91   92   93   94   95   ...   110
Tranzistor  –  tranzistorli  mantiq  elementlari  (TTM).  Bu  mantiq  turida 
elektron kalitlar bilan boshqariladigan ko‗p emitterli tranzistor (KET)da bajarilgan 


 
 
95 
95 
invertor  qo‗llaniladi.  Chiqishida  oddiy  invertor  bo‗lgan  TTM  sxemasi  66  a  – 
rasmda keltirilgan. 
X1 va X2 kirishlar mantiqiy bir potennsialiga ega (2,4 V) deb faraz qilaylik. 
Bunda KET emitter o‗tishlari berk bo‗ladi va tok quyidagi zanjir orqali oqib o‗tadi: 
kuchlanish  manbai  Ye
M
  –  rezistor  R1  –  KETning  ochiq  bo‗lgan  kollektor  o‗tishi 
VT1  tranzistor  bazasiga  yo‗nalgan  bo‗ladi,  shu  sababli  VT1  to‗yinish  rejimiga 
o‗tadi va uning kollektorida mantiqiy nol past potensiali o‗rnatiladi (0,4 V). 
 
a)                                                    b) 
66 – rasm. 
 
Endi  esa,  ikkala  kirishga  kichik  kuchlanish  potensiali  (mantiqiy  nol 
potensiali) berilgan deb faraz qilaylik. Bu holatda KET emitter o‗tishlari kollektor 
o‗tish kabi to‗g‗ri yo‗nalishda siljigan bo‗ladi. KET baza toki ortadi, shu tranzistor 
kollektor  toki,  demak,  VT1  baza  toki  esa  sezilarli  kamayadi.  KET  tok  asosan 
quyidagi  yo‗nalishda  oqib  o‗tadi:  kuchlanish  manbai  Ye
M
  –  rezistor  R1  –  KET 
baza  –  emitteri  –  kirishdagi  signal  manbai  –  umumiy  shina.  VT1  tranzistor  baza 
toki  deyarli  nolga  teng  bo‗lganligi  sababli,  bu  tranzistor  berkiladi  va  sxemaning 
chiqishida yuqori kuchlanish darajasi (2,4 V – mantiqiy bir) yuzaga keladi. 
Ko‗rinib turibdiki, faqat bitta kirishga mantiqiy 0 berilsa holat o‗zgarmaydi.  
Demak,  biror  kirishda  mantiqiy  0  mavjud  bo‗lsa  chiqishda  mantiqiy  1  hosil 
bo‗ladi. Qachonki barcha kirishlarga mantiqiy 1 berilsagina  chiqishda mantiqiy 0 
hosil  bo‗ladi.  Haqiqiylik  jadvalini  tuzib  bu  element  2HAM-EMAS  amalini 
bajarishini  ko‗ramiz.  Ko‗rib  o‗tilgan  bu  element  kichik  xalaqitlarga  bardoshligi, 
kichik  yuklama  qobiliyati  va  yuklama    sig‗imi  S
Yu
  (katta  R2  qarshilik  orqali)ga 
ishlaganda, kichik tezkorlikka ega ekanligi sababli keng ko‗lamda qo‗llanilmaydi. 
Murakkab  invertorli  TTM  sxemasi  ko‗rib  o‗tilgan  sxemaga  nisbatan 
yaxshilangan  parametrlarga    ega  (66  b-rasm).  Bu  element  uch  bosqichdan  tashkil 
topgan: 
-  kirishda  R0  rezistorli  ko‗p  emitterli  tranzistor  (HAM  mantiqiy  amalini 
bajaradi); 
-  R1 va  R2 rezistorli VT1 tranzistorda bajarilgan faza kengaytirgich; 
-  VT2 va VT3 tranzistorlar, R3 rezistor va VD diodda bajarilgan ikki taktli 
chiqish kuchaytirgichi. 
Bu  sxema  nisbatan  kichik  chiqish  qarshilikka  ega  bo‗lib,  yuklama 
sig‗imidagi qayta zaryadlanishni tezlashtiradi. 


 
 
96 
96 
Sodda  sxemadagi  kabi,  bu  sxemada  ham  chiqishda  U
1 
daraja  olish  uchun, 
KET  biror  kirishiga  mantiqiy  nol  daraja  berilishi  kerak.  Bu  vaqtda  VT1  va  VT3 
tranzistorlar berkiladi, VT1 kollektoridagi kuchlanish katta bo‗lganligi sababli VT2 
ochiladi.  S
Yu
  yuklama  sig‗imi  VT2  va  diod  VD  orqali  zaryadlanadi.  R3  rezistor 
katta yuklanishdan saqlagan holda VT2 tranzistor orqali tokni cheklaydi 
KET  barcha  emitterlariga  U
1
  daraja  berilsa  VT1  va  VT3  tranzistorlar 
to‗yinadi, VT2 tranzistor esa deyarli berkiladi. S
Yu
 yuklama sig‗imi  to‗yingan VT3 
tranzistor orqali tez  zaryadsizlanadi. TTM sxemalarni tezkorligini yanada oshirish 
maqsadida  ularda  diod  va  Shottki  tranzistorlari  qo‗llaniladi.  Bu  modifikatsiya 
TTMSh deb belgilanadi. 

Download 1.87 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   88   89   90   91   92   93   94   95   ...   110




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
ta’lim vazirligi
O’zbekiston respublikasi
maxsus ta’lim
zbekiston respublikasi
o’rta maxsus
davlat pedagogika
axborot texnologiyalari
nomidagi toshkent
pedagogika instituti
texnologiyalari universiteti
navoiy nomidagi
samarqand davlat
guruh talabasi
ta’limi vazirligi
nomidagi samarqand
haqida tushuncha
toshkent axborot
toshkent davlat
Darsning maqsadi
xorazmiy nomidagi
Toshkent davlat
vazirligi toshkent
tashkil etish
Alisher navoiy
Ўзбекистон республикаси
rivojlantirish vazirligi
matematika fakulteti
pedagogika universiteti
sinflar uchun
Nizomiy nomidagi
таълим вазирлиги
tibbiyot akademiyasi
maxsus ta'lim
ta'lim vazirligi
bilan ishlash
o’rta ta’lim
махсус таълим
fanlar fakulteti
Referat mavzu
umumiy o’rta
Navoiy davlat
haqida umumiy
Buxoro davlat
fizika matematika
fanining predmeti
universiteti fizika
malakasini oshirish
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
davlat sharqshunoslik
jizzax davlat