O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


P s ix o lo g iy a   va  uning  m oddiy  a so sla r i


bet7/291
Sana27.09.2021
Hajmi
#187097
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   291
Bog'liq
Psixologiya (E.G'oziyev)
magnit kuchlari mavzusi boyicha maruza mashgulotini natural va virtual namoyish taribalari asosida otish uslubiyati, ferromagnitiklar temir nikel kobalt metallarning bazi qorishmalari, strategik menejment , Coursework Tasks 2019-20, ELEKTROTEXNIKA VA ELEKTRONIKA битди (1), ELEKTROTEXNIKA VA ELEKTRONIKA битди (1), elektrostatik maydonda zaryadni koch, ELEKTROTEXNIKA VA ELEKTRONIKA битди (2), 10 talik masala, 10 talik masala, Dinshunoslik IOD 2014 f1f59, Dinshunoslik IOD 2014 f1f59, атамалар изоҳи, атамалар изоҳи, СанҚваМ Мактабгача тарбия муассасалари бўйича
P s ix o lo g iy a   va  uning  m oddiy  a so sla r i
Psixikaning  m o d d iy  asoslari to ‘g ‘risida fikr yuritganda, 
a w a lo ,  u  m iy a n in g   xususiyati  ckanligini  t a ’kidlash  joiz. 
Bilish  jara y o nla ri  t o ‘g ‘risida  gap  ketganida,  albatta  sezgi, 
fikr,  ong   kabilar  m axsus  ravishda tashkil  to pg an  materiya- 
ning oliy m ahsuli  ekanligini uqtirish  m aqsadga muvofiqdir. 
O rg a n iz m n in g   psixik  faoliyati  tana  k o 'p g in a   a'zolarining 
yordami  bilan  ishga  tushadi.  A ’zo larning b a ’zilari  ta  sirot- 
larni  qabul  qilsa,  boshqalari  ularni  signallarga  aylantiradi, 
x a tti-h a ra k a tla rn in g   rejasini  tuzadi  h a m d a   uning  amalga 
oshishini  n a z o ra t  qiladi.  Shuningdek,  ularning  bir guruhi 
xatti-harakatga  k u c h - q u w a t,   g'ayrat,  shijoat  baxsh  etadi,
www.ziyouz.com kutubxonasi


y a n a b ir tu r i csa mushaklarni, paylam i  harakatlantiradi.  M a n a  
s h u n d a y   m urakkab  funksiyaning  yig‘indisi  o rg an iz m n in g  
tashqi  muhitga moslashuvini, u n ga muvofiqlashuvini, hayotiy 
vazifalaming  ijro etilishi va bajarilishini  t a ’minlaydi.
O rganik olam ning m ik ro o rg a n izm d a n  to insonga q a d a r  
bir  n e c h a   o 4n  million  yillar  d a v o m   etg an  evolutsiyasi 
d a v o m id a   xatti-harakatlarning,  x u lq -a tv o m in g   fiziologik 
m ex anizm lari  uzluksiz  ravishda  m urakkablashib,  t a b a q a -  
lasha  bo rib ,  buning  natijasi  o ‘la ro q   o rganizm   m u h it n in g  
o ‘zgarishlariga tez  reaksiya b ild iru v c h a n  va m oslashuvchan 
xususiyat  kasb  etib  borgan.
J u m l a d a n ,   b ir  hujayrali  a m y o b a n i n g   hayot  k c c h i-  
rishi,  u n in g  ozu q a  qidirish  im k o n iy a ti,  o ‘z hayotini  m u h o -  
faza  qilish  qobiliyati  m uayyan  d a ra ja d a   c h e k la n g a n d ir. 
U n d a g i  y o l g 'iz   h u jay ra n in g   o ‘zi  h a m   se zu v c h i,  h a m  
harak atlanuv ch i,  ham   ovqat  h a z m   qiluvchi  vazifalarni  ijro 
e ta d i.  M u r a k k a b   tu zilish ga  e g a   b o ‘lgan  h a y v o n l a r d a  
a 'z o la rn in g   ixtisoslashuvi  o z u q a n i   k o krish,  uni  farqlash, 
xavf-xatarni  tez  sezish,  a n iq   m o 'lja l  olish  im k on iyatini 
beradi.  Ixtisoslashuvningasosiy funksiyasi  signallarni  id ro k  
qilishdan  iborat  hujayralarning v u ju dg a   kelishida o ‘z aksini 
to p ad i.  M a z k u r   hujayralar  r e t s e p t o r   d e b   n o m l a n m i s h  
h u ja y ra la r  tu rk u m in i  yuzaga  k e ltir a d i.  H u ja y ra la r n in g  
boshq alari  m u sh a k   t o ‘qim alari  ish in i,  b e zlarning  s h ir a  
ajratishini  n azo rat  qiladi.  B u n d a y   hujayralar  effekto rlar 
deyiladi.  Ixtisoslashuv  a ’zolarni  h a m d a   funksiyalarni  b ir- 
biridan  ajratadi.  O rganizm ning  asosiy  boshqaruv  i m k o ­
niyati  yaxlit  narsa sifatida  h a ra k a t  qiladigan  markaziy  n e rv  
sistemasi vositasida yuzaga keladi.
N e r v   sistem asining  asosiy  e le m e n tla r i  nerv  h u ja y -  
ralari  hisoblanib,  ularning funksiyasi q o ‘zg‘atishdir.  N e y r o n  
hujayra tanachasidan, dend ritdan ,  a k s o n d an  tashkil to p ad i. 
Markaziy nerv sistemasi  bosh  m iy a  v a o rq a  miyadan  iborat.
Hozirgi  z a m o n   fanining  k o ‘rsatish icha,  orqa  miya  va 
miya  n a y c h a s i  reflektor  f a o l i y a t in i n g   tu g ‘m a  ( s h a r ts i z  
reflekslar)  hisoblangan  shakllarni  a m a lg a   oshiradi,  k a t t a  
yarim sh arlarn ing   qobig‘i  esa  h a y o td a   orttirilgan,  psixika 
y ord am i  b ilan   boshqariladigan  x u l q - a t v o r   s h a k lla rin in g  
organi  sanaladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Miya katta yarim sharlari faoliyatining u m u m iy  q o n u n - 
lari  I.P.Pavlov  t o m o n i d a n   kashf etilgan.  Hozirgi  z am on  
fiziologiyasi  m a ’l u m o tig a   qaraganda,  m iy a da   hosil  b o l a -  
digan  t o l q i n l a r   tu rli  chastotadagi  e le k tro m a g n it  tebra- 
nishlariga  o ‘x sh a b   k e ta d i.  Miyada  e lek tr  toklari  paydo 
b o ‘lishining elektroenscfalo gram m a  k o ‘rinishdagi  kuchay- 
tirgich  y o r d a m id a   y o z ib   olishning  k a sh f  etilishi  m uhim  
ah am iy atg a   ega  b o 'l d i .   C h unki  k o s m o n a v t  m iyasining 
biotoklari  yozuvi  u n i n g   markaziy  nerv  sistem asida  yuz 
bcradigan  o ‘z g a ris h la r  k o ‘rsatkichi  b o ‘lib  xizm at  qiladi.
O d a m   psix ik   h a y o ti d a   katta  y a r i m s h a r l a r   q o b ig 'i 
sirtining  p e s h a n a   q ism la ri  alohida  roi  o ‘ynaydi.  Psixik 
funksiyalar  m u a y y a n   tarzda  c h a p   va  o 4ng  yarim sharlar 
0
‘rtasida  t a q s im la n is h i  c h u q u r  o 'rg a n ilg a n .  M a 'lu m k i, 
psix ik an ing  m a z m u n i   — tirik  m av ju d o t  o ‘z a ro   m u n o -  
sabatda b o ‘ladigan  tas h q i  olam  bilan  belgilanadi.  Shuning 
u c h u n   ta s h q i  o l a m   in so n   m iy asid a  s h u n c h a k i   o d d iy  
biologik  m u h it  e m a s ,  balki  o d a m la r t o m o n i d a n   ularning 
tarixiy  ta ra q q iy o t  d a v o m id a   yaratilgan  h o d isa la r  olami 
ham d ir.
Psixik va  nerv-fiziologik jarayonlaming o 'z a ro  m unosa- 
bati  m asalasi  m u r a k k a b   m u a m m o l a r d a n   h iso b la n a d i. 
S h u n in g   u c h u n   p s ix ik a n in g   o ‘ziga  xos  xususiyatlarini 
nerv-fiziologik  xususiyatlaridan  q an d ay   m u h im   belgilari 
bilan  farqlanishini  aniqlash  muhim ahamiyatga ega.  Bordi-yu 
m azk u r  o ‘ziga  xoslik  mavjud  b o'lm a g a n id a   edi,  u  holda 
psixologiya  mustaqil  bilim sohasi sifatida tadqiq etilishi  ham 
m u m k in   e m a s d i.  P sixik  ja ra y o n la r  o ‘z id a   faqat  ichki 
fiziologik  ja r a y o n la r n i   emas,  balki  tashqi  obyektlarning 
tavsifini  h am   m ujassam lashtiradi.
Tekshirish  uchun  savollar
1.  Psixologiya  n im a la r   haqida  bahs  yuritadi?
2.  Psixologiya  fan in in g  tarixi t o ‘g‘risida  nimalarni 
so'zlab b e ra  olasiz?
3.  Psixika  d e g a n d a   Siz  nimani  tushunasiz?
4.  Aks  e ttirish  h a q id a   gapirib  bering.
5.  Faoliyat,  xulq,  m uomala  aks  ettirish  shakllarimi?
www.ziyouz.com kutubxonasi


I I   b o b

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   291




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2022
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
axborot texnologiyalari
ta’lim vazirligi
zbekiston respublikasi
maxsus ta’lim
O’zbekiston respublikasi
nomidagi toshkent
guruh talabasi
o’rta maxsus
toshkent axborot
texnologiyalari universiteti
xorazmiy nomidagi
davlat pedagogika
rivojlantirish vazirligi
pedagogika instituti
vazirligi muhammad
haqida tushuncha
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
respublikasi axborot
toshkent davlat
tashkil etish
vazirligi toshkent
Toshkent davlat
bilan ishlash
O'zbekiston respublikasi
matematika fakulteti
Ishdan maqsad
o’rta ta’lim
ta’limi vazirligi
fanining predmeti
saqlash vazirligi
moliya instituti
haqida umumiy
pedagogika universiteti
fanlar fakulteti
fanidan tayyorlagan
umumiy o’rta
samarqand davlat
ishlab chiqarish
fanidan mustaqil
Toshkent axborot
universiteti fizika
fizika matematika
uzbekistan coronavirus
Darsning maqsadi
sinflar uchun
Buxoro davlat
coronavirus covid
Samarqand davlat
koronavirus covid
sog'liqni saqlash