O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


bet6/291
Sana27.09.2021
Hajmi
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   291
  „ ru h “  haqidagi  „ fa n ,  t a 'H m o t ,  degan  m a ’noni 
an g la tad i)  —  „ jo n “  tushunchasi  o ‘rniga  „psixika“ ni  q o ‘l- 
lashda  d a v o m   etm oqd am iz.  Lingvistik  nuqtayi  nazardan 
„ j o n “ ,  „ p s ix i k a “  tu sh u n c h a la ri  a y n a n   bir  xil  m a ’n on i 
b ild ira d i.  Lckin  „psixika“  tu s h u n c h a s i  bugungi  k u n d a  
, j o n “ d a n   k o ‘ra  kengroq  qam rovga  ega  b o ‘lib,  h am   k o ‘zga 
k o 'r in a d ig a n ,  h am   k o ‘zga  k o ‘rinm aydigan  dcgan  ifodani 
o 'z id a   aks  ettiradi.  Agar  psixikaning  tarkibiy  qismlari  — 
f a o l i y a t ,   x u l q ,   m u o m a l a   y a q q o l   n a m o y o n   boM ish 
xususiyatiga  ega  b o ‘lsa,  bilish jaray on lari,  psixik  holatlar, 
ichki  k c c h in m a la r,  ijodiy  rcjalar,  ilmiy  farazlar  miyada 
m u jassam lash gan   b o ‘lib  ko'zga  k o ‘rinmaydi.  Psixologiya 
fan in in g   keyingi  davrdagi  taraqqiyoti  u lar  o ‘rtasida  bir 
talay  tafovutlarni  keltirib  chiqardi.
Psixika t o ‘g ‘risida dastlabki tasawiirga ega bo'lish uchun 
dastavval  psixik  hodisalar  m ohiyati  bilan  tanishish  lozim. 
O d a t d a   psixik  hodisalar  deganda  ichki,  subyektiv  tajriba- 
faktlar (voqelik)  na m o y o n   b o ‘lishi  tushuniladi,  bo shqacha 
a y tg a n d a   psixika  hayotning  sezgi.  idrok,  xotira,  tafakkur, 
xayol  kabi  h a r   biri  alo hid a  o lin g a n   yaqqol  sha k lla rd a  
n a m o y o n   b o 'lad i.  Ichki,  subyektiv  tajribaning o ‘zi  nim ani 
a n g la ta d i?   Insondagi  q u v o n c h   yoki  zerikish  tuyg‘ulari, 
u n in g   n im a la rn id ir  esga  tushirishi,  biro n -b ir  xohish  yoki 
intilish   k e c h in m a l a r i ,  x o tirjam lik   yoki  h a y a jo n lan ish , 
hadiksirash  hislarining barchasi  shaxsning  ichki  dunyosini 
tarkibiy qism lari  boMib,  ularning  h am m asi subyektiv  psixik 
h o d isa la r  sanaladi.
Subyektiv  hodisalarning  asosiy  xususiyati  —  ularning 
bevosita  subyektga  taalluqliligidir.  Agar  inson  idrok  qilsa. 
sezsa,  fikrlasa,  eslasa,  xohish  bildirsa,  albatta  a n a   shu 
h o disalarn i  ayni  paytda  tushunib  (kuzatib)  ha m   turadi. 
in s o n   intilsa,  ikkilansa,  bir  q arorga  kelsa,  biz  ularning 
barch asi  s o d ir   bo'layotganligini  anglab  turam iz.  S huning 
u c h u n   p s ix ik   h o d i s a l a r   b i z n i n g   r u h i y a t i m i z d a   s o d ir  
b o ‘lish idan   tashqari,  ular  bevosita  k o 'z   o ‘ngimizda  ham  
n a m o y o n   b o l i b   turadi.  Obrazli  qilib  aytadigan  b o ‘lsak, 
o d a m n i n g   ichki  dunyosida  turli  hodisalar vujudga  keladi. 
16
www.ziyouz.com kutubxonasi


kechadi,  o d a td a ,  shaxs  b u n d a y   h o d isalarn i  harakatlanti- 
ruvchi  kuchi  h a m ,  ulam ing to m o s h a b in i  h a m   hisoblanadi.
Y uq orid a   ta'k id lab   o ltilgan  subyektiv  hodisalar  xusu- 
siyatidan  kelib ch iq qan   holda ay rim   psixologlar psixologiya 
fani  subyektiv  k echinm alarning  p a y d o   b o l i s h i   va  u la m in g  
kechishi  bilan  s h u g ‘ullanishi  za ru r,  u n in g   asosiy  m etodi 
o lzini  o ‘zi  kuzatish  (shaxsning  o ‘z   fikrlari,  his-tuyg‘ulari 
va x atti-harakatlarini o ‘zi  kuzatishi)  b o ‘lm o g ‘i  kerak degan 
xulosaga  k eladilar.  Biroq  p s ix o lo g iy a   fan in in g   s o ‘nggi 
d a v r d a g i   t a r a q q i y o t i   b u n d a y   c h e k l a n g a n l i k   f a n n i n g  
talablarini  m u tla q o   t a ’minlay  o lm asligini  tasdiqlam oqda.
P s ix ik a n in g   tu rli  s h a k lla rd a   k o ‘rin is h i,  j u m l a d a n , 
psixik  j a r a y o n la r ,  a n g lash ilm ag an   h o la tla r,  x u lq -a tv o r, 
psixosom atik  ( y u n o n c h a psyche —  „ j o n “,s o m o —  „ ta n a “ 
m a ’nosini  a n g la ta d i)  hodisalar,  i n s o n   a q l-z ak o v a ti  va 
q o 'lin in g   m o ‘jizakorligi  m oddiy  va  m a ’naviy  m adaniyat 
m a h s u lin i  y a ra td i.  H ar  q a n d a y   f a k tla r d a   (vo qelik da), 
hodisalarda  psixika  namoyon  boMadi,  o 'zin ing   xususiyat- 
larini ajratadi,  faqat  ular orqali  psixikani o ‘rganish  mumkin.
P s ix o lo g ik   v o q e lik  — fakt  d e g a n d a   s u b y e k t  ichki 
k e c h inm alarining  tarkibiy  qism lari  va  ularning  obyektiv 
ko'rinishlari  (xulq-atvor,  ta n a   h a ra k a ti,  jarayoni,  faoliyat 
m ahsuli,  ijtim oiy-m adaniy  h o d isalar)  orqali  psixikaning 
xususiyatlari,  holatlari,  qonuniyiitlarini  o ‘rganish  tu sh u - 
niladi.  B o sh q a c h a  aytganda,  inson  o n g id a n   tashqari,  u nga 
bog lliq  b o l m a g a n   holda  h u k m   s u ru v c h i  obyektiv  borliq, 
y a ’ni  atrofim izdagi  narsa  va  hod isalar,  m uhit,  sharoit  va 
bosh qalarning   psixikada  aks  etishi  psixologik  voqelik  deb 
yuritiladi.
S h u n d a y   qilib,  biz  yuqorida  psixologiya  to'g'risidagi 
tasavvurlar,  u n in g   predmeti  h a m d a   u n g a   kiruvchi  ilmiy 
tush u n c h a lar,  psixologik  holatlar,  v oqelik  yuzasidan  fikr 
almashdik,  ilmiy psixologik m a t e r i a ll a r o ‘rtasidagi bogliqlik 
va tafovutga d o ir mulohaza yuritdik.
Bugungi  k u n d a   psixologiya  t o ‘g ‘risidagina em as,  balki 
u n i n g   s o h a l a r i   b o ‘y ich a  h a m   b o y   i lm iy   m a t e r i a l l a r  
t o lplangan.  J a h o n   psixologiya  fani  tajribasidan  quyidagi 
sohalar  m ustaqil  tadqiqot  preej 
aqid a
2  P sixologiya
www.ziyouz.com kutubxonasi


ishonchli  d a lilla r  m avjuddir:  m eh n a i  psixologiyasi  (m u - 
handislik  psix olo g iy asi,  aviatsiya  psixologiyasi,  kosm ik 
psixologiya),  pedagogik  psixologiya  ( t a ’lim  psixologiyasi, 
tarbiya  psixologiyasi,  oliy  maktab  psixologiyasi,  maxsus 
psixologiya,  iste ’d o d   psixologiyasi),  tibbiyot  psixologiyasi 
( p s i x o t e r a p i y a ,   p s ix o g i g i y e n a ,  p s i x o f a r m o k o l o g i y a ,  
patopsixologiya), y u rid ik  psixologiya ( m e h n a t  tuzatish,  sud 
psixologiyasi,  su d   psixologik  ekspertizasi)  harbiy  psixo­
logiya,  savdo  va  reklam a  psixologiyasi,  sport psixologiyasi, 
yosh  p six o lo g iy a si,  q iyosiy  psixologiya,  psixofiziologiya, 
eksperim ental  va  a m a liy   psixologiya  kabilar.
Psixologiya p redm eti quyidagilarni q a m ra b  olishi zarur:
1)  psixologik  bilish jarayonlari  (sezgi,  idrok,  xotira  va 
hokazo);
2)  psixikaning  shakllari  (faoliyat,  xulq,  m uom ala);
3)  p s ix ik a n in g   h olatlari  (kayfiyat,  x a y olp a risho nlik  
kabilar);
4)  psixikaning  hodisalari;
5)  psixikaning  xislatlari,  fazilatlari,  sifatlari,  xossalari;
6)  psix ikanin g   qonuniyatlari;
7)  psixikaning  mexanizmlari;
8)  psixik  s h a ro it,  m uhit,  vaziyat;
9 ) o ‘zaro  sababiy  bog'lanishlar;
1 0 ) ta d q iq o t  m eto dlari,  vositalari,  m atcriallari,  prin- 
siplari va  hokazo.

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   291




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
ta’lim vazirligi
maxsus ta’lim
O’zbekiston respublikasi
zbekiston respublikasi
axborot texnologiyalari
o’rta maxsus
guruh talabasi
nomidagi toshkent
davlat pedagogika
texnologiyalari universiteti
xorazmiy nomidagi
toshkent axborot
pedagogika instituti
haqida tushuncha
rivojlantirish vazirligi
toshkent davlat
Toshkent davlat
vazirligi toshkent
tashkil etish
matematika fakulteti
ta’limi vazirligi
samarqand davlat
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
bilan ishlash
pedagogika universiteti
vazirligi muhammad
fanining predmeti
Darsning maqsadi
o’rta ta’lim
navoiy nomidagi
haqida umumiy
Ishdan maqsad
moliya instituti
fizika matematika
nomidagi samarqand
sinflar uchun
fanlar fakulteti
Nizomiy nomidagi
maxsus ta'lim
Ўзбекистон республикаси
ta'lim vazirligi
universiteti fizika
umumiy o’rta
Referat mavzu
respublikasi axborot
таълим вазирлиги
махсус таълим
Alisher navoiy
Toshkent axborot
Buxoro davlat