O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


bet5/291
Sana27.09.2021
Hajmi
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   291
holatini  tahlil  qiiish  degani)  ilmiy  jih a td a n   o ‘rganishni 
psixologiya fani  predmeti tarkibiga kiritish davri  keldi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Psixologiya fani tabiatshunoslik fanlari va falsafa ncgizida 
paydo  b o l g a n   b o 'lib ,  hanuzgacha u n i n g   na gum anitar,  na 
tabiiy  fanlar  q atoriga  kiritilishi  a n iq la n g a n i  y o ‘q,  biroq 
sh u n g a   q a r a m a y ,  uni  liar  ikkala  y o ‘nalishdagi  so h a ta r 
b o 'y ic h a  t o ‘p langan  m a ’lumotlar,  q o n u n iy a tla r  birlashuvi- 
ning  m ahsuli  d e b   atash  m um kin.  A m m o   psixologiyaning 
tarkibida  h am   gum anitar,  h a m   ijtim o iy   bilimlar  mavjud 
b o l is h i d a n   q a t ’i  nazar,  u  alohida  xususiyatga  ega  boMgan 
mustaqil  fandir.  Bizningcha {E.G %   e h tim o l uning mohiya- 
tini  ochib  berish  uch un  boshqa  m a n b a g a   murojaat  qilish 
haqiqatga yaqinroq.  Chunki  psixologiya  fani  yaqqol  inson 
fazilati,  m u a y y a n j a r a q q i y o t   x u su s iy a tla ri,  m e x a n iz m -  
lari,  q o nuniyatlari,  o'ziga  xoslik,  a lo h id a lik ,  yakkahollik 
tabiati  yuzasid an  bahs  yuritadi.  S h u   jih a td a n   psixologiya 
fanini  tahlil  qilishda  uning  qay  fan  sohasi  bilan  aloqasini 
aniqlashdan  k o 'r a   ilmiy va kundalik t u r m u s h   psixologiyasi 
o'rtasidagi  m u n o sa b a t  to ‘g‘risida  m u lo h a z a   yuritish  m aq - 
sadga  m uvofiqdir.  M a ’lumki,  h a r   q a n d a y   fan  negizida 
muayyan darajada  odamlarning tu rm u s h  va amaliy tajribasi 
o lz aksini topgan bo'ladi.  Masalan,  k im yo  predm eti m odda- 
larning  xususiyatlari,  ularning  zich ligi,  o g ‘irligi,  o 'z a ro  
birikuvi  t o ‘g ‘risidagi  kundalik  t u r m u s h   bilimlariga  suya- 
nadi,  m a te m a tik a   fani  sonlar,  m iq d o r iy   m unosa ba tla r, 
geom etrik shakllarning xossalari,  trig o n o m e trik   funksiyalar 
haqidagi  inson tasawurlari asosiga quriladi.  Lekin psixologiya 
yuzasidan  a n a   s h u nday  m u lo h a z a la r  yuritish  yoki  bildi- 
rish  m u m k in  em as,  chunki  uning z a m irid a  tu bd an boshqa- 
cha o ‘ziga xoslik yotadi.  Har qaysi  shaxs kundalik turm u sh- 
ning  o ‘ziga  xos  psixologik  bilimlarini  egallagan  b o l i b ,   o ‘z 
saviyasi,  salohiyati  bilan  turlicha  k a m o lo t  ko^rsatkichiga 
egadir,  h a tto   u n in g   turmush  tajribasi  va  bilimlari  ilmiy 
psixologik  b ilim la rd a n   u s tu n r o q   t u r i s h i   h a m   m u m k in  
( „Qari  bilganni — pari  bilm as1').  C h u n o n c h i ,   yirik  yozuv- 
chilar  (shaxslararo  munosabat  va  m u o m a la ,  m uloqot  xu ­
susiyatlari  yuzasidan  kuzatuvchanlikka  egadirlar),  shifo- 
korlar, 
0
‘q itu v c h ila r,  ru honiylar,  s a v d o g a r la r  
k ish ilar 
bilan  uzluksiz  ravishda  m u o m a la g a   kirishishlari  u c h u n
www.ziyouz.com kutubxonasi


ularning  ichki  du n yosi  va  xulq-atvoriga  oid  bilimlari  ham
yuksak darajadadir.  Lckin  h a rq a n d a y  insonda ozmi,  ko'pmi 
psix o lo gik   b i l i m l a r   m avjuddir.  B u n in g   dalili  sifatida 
o d a m la rn in g   bir-birlarini  tushunishlari,  t a ’sir  o ‘tkazish- 
lari,  x u l q - a t v o r   o q ib atin i  o ld in d a n   b a s h o ra t  qilishlari, 
kishining yakkahol  xususiyatlarini  hisobga oigan holda unga 
y ordam   ko 'rsa tish la rin i  t a ’kidlab  o 'tis h n in g   o'zi  kifoya.
S h u la rd a n   kelib  chiqib,  endi  kundalik  turm ushning 
psixologik bilimlari bilan ilmiy psixologik bilimlar o ‘rtasidagi 
tafovutlarga  d o i r   m u lohaza  ynritish  m u m k in .  Kundalik 
turm u sh ga  o id   psixologik  bilimlar  dastavval,  yaqqol  va 
alohida  o lin g a n   holat  hamda  vaziyatni  o 'z   ichiga  qam rab 
oladi.  M asalan,  sinchkov bola o 'z  m uddaosiga yetish  uchun 
otasiga,  on a sig a ,  buvasiga,  opasi  h a m d a   akasiga  h a r  xil 
uslub  bilan  t a ’sir  o'tkazadi,  turlicha  vositalardan  foyda- 
lanadi.  U  k o 'z la g a n   maqsadiga  erishish  u c h u n   katta yosh- 
dagilarning  individual-tipologik 
xususiyatlarini  hisobga 
oigan  h o ld a   ish  tutadi.
K undalik  tu rm u s h g a  oid  psixologik bilimlar aniq vazi- 
yatga  qaratilganligi,  biror  shaxsga  yo'naltirilganligi  bilan 
ilmiy  psixologik  biliinlardan  farq  qiladi.
Ilmiy psixologiya  muayyan  m eto dlar,  vositalar,  uslub- 
lar,  usullar,  opera tsiy a la r  yordam ida  m a ’lum otlar  t o ‘p- 
lash  va  u l a r n i   u m u m lash tirish g a   intilad i,  izlanayotgan 
obyektning  xususiyati,  holati,  m u n o sa b a ti, 
b o g ‘lanishi 
kabilarni  aks  ettiru v ch i  ilmiy  tu sh u n c h a lar,  ta'riflar,  qo- 
nuniyatlar,  xossala r  yordam ida  psixologik  m cxanizm lar 
kashf qilishga  h a ra k a t  qiladi.
O d a td a ,  s h a x sn in g   turinush  sharoitidagi  xususiyat- 
lari,  sifatlari,  fazilatlari,  xislatlari,  x ulq-atvorlari,  xatti- 
h a ra k a tla ri  b i l a n ,   fan  o lam idagi  ilm iy   t u s h u n c h a l a r .  
a ta m ala r  o ‘z a ro   o 'x s h a b   kctsa-da,  lekin  ilmiy  psixologik 
m a z m u n ,  m o h iy a t,   m ajm ua  o 'z in i n g   tuzilishi,  tarkibi, 
aniqligi,  m a n t iq a n   izchilligi,  m a 'n o n i n g   yig'iqligi  bilan 
keskin  farq  qiladi.
Y uqo rida aytib o ‘tilgan  m ulohazalar kundalik turm ush 
tajribasida  t o ‘p lanad ig an   psixologik  bilim lar  bilan  ilmiy 
bilim lar  o ra s id a g i  dastlabki  farqni  sh a rh la sh g a   y o 'n a l-  
12
www.ziyouz.com kutubxonasi


tirilganligi  bilan  alohida  a h a m iy a t  kasb etadi.  Lekin  sh un i 
y o d d a n   c h iq a r in a s lik   k e r a k k i ,  tu r m u s h g a   o id   a m a l i y  
psixologik  bilimlarga  a so sla n m a y   turib,  ilmiy  psixologik 
nazariyalarni yaratish ham   m u m k in  emas.  Hoibuki, a m a liy  
bilimlar genetik kelib chiqishi  nuqtayi  nazaridan b irla m c h i 
hisoblanadi.
T a ’kidlash  joizki,  k u n d a lik   tu rm u s h n in g   psixologik 
bilimlari  aksariyat  hollarda  farosatlilik,  sezgirlik,  to p q irlik  
asosida,  intuitiv  tarzda  n a m o y o n   boMadi.  B uning  sababi 
egallanayotgan  bilimlar  k o 'p i n c h a   hayotiy  tajribada  u c h -  
ragan  voqclikka  m unosabat,  am aliy  sinovlar  negizida  v u -  
ju d g a   keladi,  vaqt  o ‘tgan  sayin  undagi  ayrim  d a g ‘allik  va 
n u qso n lar silüqlanadí.  Shu  bois bu n day psixologik bilim la r 
maxsus uslublar yordam ida qabul qilinadi,  a n im o   m an tiq iy  
tahlil  qilinm ay  turib  t o ‘g‘rid a n   to 'g 'ri  m u o m a la   tizim iga 
uzatilavcradi.
G o ‘dakIarning  tu rm u s h d a   uchraydigan  liar  xil  k o ‘ri- 
nishdagi xarxashalari va ularning niaqsadga erishish  istaklari 
kundalik hayotiy tajribalarning sinovlarida toblanadi.  Sezgir 
b o la la r  esa  katta  yoshdagi  o d a m l a r n i n g   z a if   va  q a t ’iy 
jihatlarini  puxta 
0
‘rganadilar va  m uayyan qarorga keladilar, 
so‘ng bar qaysi  shaxsga alohida yondashishni amalga oshirib 
k o ‘radilar.  Shu  tariqa  am aliy  psixologik  bilimlar  m u a y y a n  
t i z i m g a   k iritila d i,  u l a r n i n g   b a r q a r o r   x u s u s iy a t   k a s b  
etganlari  esa turm ushda q o i l a n i l a  boshlanadi.
Ijtim o iy  h a y o td a   j u d a   k o ‘p  u c h ra y d ig a n ,  a y n iq s a , 
o'q itu vchilar,  niurabbiylar,  tre n e rla r,  rahbarlar,  s h ifo k o r- 
lar  faoliyatida  nam o y o n   boMuvchi  t a ’limiy,  tarbiyaviy, 
tibbiy  uslub  arzim as  ijobiy  siljishni  payqash  i m k o n i n i  
yaratadi.  Biroq  amaliy  faoliyatda  erishilgan  ushbu  s a m a r a  
psixologik  tahlilga  m uhtojdir,  chu n ki  uni  keltirib  c h iq a -  
ruvchi  obyektiv  yoki  subyektiv  om illa m i  dalillash  a n c h a  
m ushkul.  Buning  u c h u n   o ‘zgalarga  t a ’sir  o 'tk az ish   usuli, 
u lard a   ichki  im koniyatga  i s h o n c h   tu y g ‘usini  u y g ‘o t is h  
q o ‘z g ‘o vchisi,  t a ’sirga  b e rilu v c h a n lik n i  k u c h a y ti r u v c h i  
m otivlar  (fransuzcha  m o tif — q o ‘z g ‘atuvchi  sabab  m a ’n o -  
sini  bildiradi)  tabiatini  c h u q u r   tahlil  qilish  kerak.  F a q a t  
shu  y o ‘1  bilan  siljishning  psixologik  m a ’no  kasb  e tishin i 
dalillash  m um kin   boMadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


H a y o tiy   p s ix o lo g ik   b ilim la rn in g   ilm iy   p sixologik 
b ilim lardan  yana bir farqli  tom on i  shundan  iboratki,  ilmiy 
j ih a td a n   asoslangan b ilim la r anglashilgan,  m antiqiy puxta, 
o qilon a xiisusiyatga ega bo'ladi.  Ilmiy psixologik bilimlar esa 
faraz va g ‘oyalarni  ilgari  surish  daqiqasidan  boshlab  shakl- 
lana boradi va ulardan  kelib chiqadigan  natijalarni  mantiqan 
tekshirish  bilan  y ak u nlan ad i.  Sh u n da  ham   olg‘a  surilgan 
g ‘o yalar  tekshirish  ja ra y o n id a   biron-bir  tasdiq  yoki  inkor 
m a ’nosiga  erishsagina  ilmiy  psixologik  bilimlar  tizimiga 
kiritiladi.
Hayotiy psixologik bilimlarning ilmiy  psixologik bilim­
lar  bilan  qiyoslashni  d a v o m   ettiradigan  b o ‘Isak.  u n d a   ular 
o ‘rtasidagi  tafovutlar y a n a d a   yaqqolroq  k o ‘zga  tashlanadi. 
M a ’lu m k i,  hayot  psixologiyasida  t o ‘p langan  bilim larni 
m ero s  sifatida  bevosita  qoldirish  yoki  ularni  yosh  avlod 
ong iga  qaysidir y o ‘l  bilan  yetkazish  imkoniyati  o ‘ta  c hc k- 
langandir.  C hu nki  keksa  avlod  to m o n id an  yaratilgan  tur- 
m u sh   psixologiyasini  yosh  avlod  to ‘g‘ridan  t o ‘g ‘ri  qabul 
qila olmaydi.  H ar bir yosh  yakkahol  ravishda  hayotiy psixo­
logik bilimlarni shaxsiy tajribasidan o'tkazganidan  kcyingina 
u larn in g   t o ‘g ‘riligiga  ish o n c h   hosil  qiladi.  Shu  bois  keksa  * 
yoki  katta  avlod  bilan  yosh  avlod  o'rtasida  yuz  beradigan 
nizolar,  tu sh un m o vch iiik lar  uzluksiz  davom   etayotganligi 
sababli  abadiyat  q onuniyatlariga  aylanib  ketgan.  Avlodlar 
o ‘rtasidagi  qaram a-qarshiliklar,  anglashilmovchilik  t o ‘sigki 
hayot dialektikasini vujudga keltirib,  mangulik muammosiga 
aylanib  qolgan  insof,  im o n ,  nafosat,  adolat,  erk  tu sh un - 
ch alari  atrofídagi  bahslarni  davom  ettirishga  puxta  zam in 
hozirlaydi.  Ilmiy psixologik bilimlar,  blindan  farqli  o i a r o q , 
tajribalarda,  ilmiy  t u s h u n c h a   va  qo nuniyatiarda  yanada 
oydinlashadi,  sokz va alom atlarorqali,  nutq yordam ida  m u- 
ayyan  yozma  nutq  m anbalarida qoldiriladi.  Shuning uchun 
ularning  yoyilish  koMami  keng,  tarqalish  sur’ati  tezdir.
Kundalik tu rm u s h d a  to'planadigan  psixologik bilimlar 
k o ‘p ro q   kuzatishlar,  m u lo hazalar u yoki  bu yaqqol  holatga 
nisbatan biror qarorga kelish zamiriga quriladi.  Ilmiy psixo­
logik  bilimlar  tashxis  qilish,  sinash,  tajriba  (eksperim ent) 
o ‘tkazish  orqali  bir  voqelikni  takroran  tekshirishlar  yor- 
14
www.ziyouz.com kutubxonasi


d a m id a  um um lashtiriladi.  Agar  kundalik  t u r m u s h   psixo- 
logiyasining materiallari  tabiiy ravishda  r o ‘y bergan  vaziyat. 
holat,  voqelik  kabilarni  tahlil  qilish  natijasiga  k o ‘ra  kelsa, 
ilniiy  psixologik  bilim lar keng  qamrovli  tajriba  m a ’lum ot- 
lariga  tayanadi.  Tajribalar  esa  bir  n e c h a   b o sqichlardan, 
qism lardan  tashkil  topgan  holda  vaziyatlar  tabiiy  k o'rini- 
shini  kutib  o 'tir m a y   olib  borilavcradi.
Shu om ilni  yan a ta'kidlash o ‘rinliki,  ilmiy psixologiya- 
d a  katta hajmdagi  materiallar,  shu j u m l a d a n , qonuniyatlar, 
xusu siy atlar  u m u m l a s h t ir i la d i ,  i n s o n n i n g   ichki  im k o - 
niyati,  iste'dodi,  ishchanligi,  qobiliyati  y u z a s id a n   u m u n i- 
insoniy  tavsifga  cga  b o'lgan  tcran  x u lo salar  chiqariladi. 
B uning  natijasida  o d a m   psixikasini  a n iq l a s h ,  b a sh o ra t 
qilish,  ayrim  ruhiy  nuqsonlarni  tuzatish,  n o x u s h   kechin- 
m alarning oldini  olish  imkoniyati tu g ‘iladi,  bu   esa  ijtimoiy 
psixologik  b o g l a n i s h l a r   m o h iy a tin i  o q i l o n a   tavsiflash 
u c h u n   xizmat  qiladi.  Ijtimoiy  va  yakkahol  t u rm u s h   o g ‘ir- 
liklari  va  tashvishlarini  kamaytirish,  aqliy  h a m d a  jism oniy 
z o ‘riqishlarni  pasaytirish,  shaxslararo  n iz o la rn i  b a rta ra f 
etish  singari  sa’y-harakatlarni  faqat  ilm iy  psixologik  m a- 
teriallarga  asoslangan  holda  oshirish  m u m k in .
S huning  u c h u n   psixologiyaning  turli  s o h a la rid a   (yosh 
psixologiyasi,  pedagogik psixologiya, tibbiyot  psixologiyasi, 
sotsial  psixologiya va boshqalar) o 'tkazilgan tad qiq ot  ishlari 
ilmiy  ravishda  psixika,  psixik  holat,  psixik  h od isa ,  psixik 
jaray on ,  psixik  funksiya,  psixik  xususiyat,  ijodiyot,  faoli- 
yat,  ong,  xulq,  m u o m a la   singari  t u s h u n c h a l a r   asosida 
materiallar t o ‘plab  beradi,  shuningdek,  psixik  aks ettirish- 
ning  (fizik,  fiziologik,  psixik,  on g,  o ‘zini  o ‘zi  anglash) 
m oddiy asoslari,  m exanizm lariga d o ir q o n u n i y a t   ochishga 
im kon  yaratadi,  h a tto   insonning o ‘zligini  an g la sh  va bosh- 
qarish  sari  yetaklaydi.
Endi  psixologiya fanining predm eti t o ‘g ‘risidagi savolga 
jav o b   berishga  urinib  ko 'ram iz.  M a ’lu m k i,  psixologiya 
tarixida  bu  m u a m m o n i  tahlil  qilishga  b a g ‘ishlangan  s o n - 
sanoqsiz  ta d q iq o tla r  mavjud.  Lekin  u lar  h a q id a   batafsil 
fikr  y uritm oqchi  em asm iz,  chunki  bu  t o kg ‘rida  kcyinroq 
to 'xtalib  o'tiladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


„ P s ix o lo g iy a “  (psychelogos —   y u n o n c h a   so‘z  b o l i b ,  
u  „ jo n %

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   291




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
ta’lim vazirligi
maxsus ta’lim
O’zbekiston respublikasi
zbekiston respublikasi
axborot texnologiyalari
o’rta maxsus
guruh talabasi
nomidagi toshkent
davlat pedagogika
texnologiyalari universiteti
xorazmiy nomidagi
toshkent axborot
pedagogika instituti
haqida tushuncha
rivojlantirish vazirligi
toshkent davlat
Toshkent davlat
vazirligi toshkent
tashkil etish
matematika fakulteti
ta’limi vazirligi
samarqand davlat
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
bilan ishlash
pedagogika universiteti
vazirligi muhammad
fanining predmeti
Darsning maqsadi
o’rta ta’lim
navoiy nomidagi
haqida umumiy
Ishdan maqsad
moliya instituti
fizika matematika
nomidagi samarqand
sinflar uchun
fanlar fakulteti
Nizomiy nomidagi
maxsus ta'lim
Ўзбекистон республикаси
ta'lim vazirligi
universiteti fizika
umumiy o’rta
Referat mavzu
respublikasi axborot
таълим вазирлиги
махсус таълим
Alisher navoiy
Toshkent axborot
Buxoro davlat