O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


bet3/291
Sana27.09.2021
Hajmi
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   291
Birinchi  boTim 
P S IX O L O G IY A G A   K I R I S H

b o b
P S IX O L O G IY A   FA N IN IN G  
P R E D M E T I
P s ix o lo g iy a   haqida  tu shuncha
J a h o n   fanlarining  m a i u m  qonuniyatlariga  asoslangan 
h o l d a   b u   fan  m u a y y a n   tu r k u m g a   k iritilg a n .  C h u n k i  
psixologiya fani bu  tiz im d a   nufuzli o ‘rin  egallashiga barcha 
obyektiv  sha rt-sha ro itla r  yetarli.  Bunday  q a t ’iy  ishonch 
bilan  aytilgan  fikr  z a m irid a   bir  qator  m u h im   ham   tabiiy, 
h a m   ijtimoiy om illar  m avjud.  Zéro,  psixologiya  fani  inso- 
niyat  t o m o n i d a n   k a s h f   qilingan  fanlarning  ichida  eng 
m urakkabligi  bois,  biosferik  t a i i m o t d a n   kelib  c h iq q a n  
h o ld a,  psixika yuksak darajad atash k il topgan  m ateriyaning 
xususiyatini  aks  e ttiru v c h i  kategoriya  sifatida  o 'rganilib 
kelindi.  Lekin  bugungi  k u n d a   neosferik  t a ’lim otga  binoan 
fazoviy  m unosabatlar,  sayyoralararo  aloqalar,  o 'z a ro   t a ’- 
sirlar,  m o d dalar,  z a rra c h a la r,  nurlar  harakati,  a lm ashi- 
nishi,  q o ‘shilishi to ‘g krisida faraziy asosda b o i s a   ham   m ulo- 
h a z a la r  yuritilm oqda.  S hu n g a   muvofiq,  biosferaga  kirib 
ke lay o tgan   m o d d a la r   o ‘z a ro   birikib,  ayniqsa,  m uayyan 
fazoviy  m ay d o n n in g   hosil  qilishi,  t o ‘planishi  inson  tana 
a ’zolariga  ijodiy  t a ’sir  ko'rsa tm o q d a ,  natijada  favqulodda 
h o latla r  sodir  b o i i s h i ,   kashfiyotlar  yuz  berishi,  intuitiv 
(lo tin c h a   intueri — sinchkovlik,  ciiqqat  bilan  qaram oq yo ki 
ic h k i  sezgirlik  d e m a k d i r )   shakldagi  ru hiy  h o la tla r n in g  
kuchayishi  n a m o y o n   b o i i s h i   kutilmoqda.  Bular  qaîoriga 
telepatik  (y u n o n ch a   tele — uzoqni,  pathos — sezam an  de- 
g a n   m a ’n o   anglatadi)  sam aralar,  o ‘ta  sezgirlik,  ekstrasen- 
zitivlik  (lotincha  extra  — o ‘ta,  sensus — sezgirlik  degani), 
ekstrasenslik  (lo tin c h a   extra — o'ta,  sensus — his  qilaman 
m a ’nosini  bildiradi)  kabi  psixologik  holatlarning  kechishi 
sabablarini  kiritsa b o i a d i .   Biroq omadsizlik,  ichikish,  kasal 
6
www.ziyouz.com kutubxonasi


k im n id ir  intizor  kutishi,  nasib  etm aslik,  ishqiy  k e c h in -  
m alar,  tu sh da  ayon  b o l is h   kabi  ruhiy  holatlar,  h odisalar 
h a n u z g ac h a   ishonchli  dalillar  hilan  tushuntirib  berilgani 
y o ‘q.  A n i m o   bilish  o by ekti  ( l o t i n c h a   objectum   — j i s m  
dcm akdir)  bilan  subyektining  (lo tin c h a   subjectum — tashq i 
olam ni  biluvchi  inson)  birik uv id a  psixologiyaning  q u la y  
imkoniyatlari  mavjud  ekanligini  t a ’kidlab  o ‘tish  o ‘rinli.
U s h b u   fikrning  tu s h u n a rliro q   b o 'lishi  u c h u n   a y rim  
misol  va  talqinlarni  qayta  tahli!  qilib  o ‘tamiz.  M a sa la n , 
c h a q a lo q   d u n y o n i  taniy  b o s h la g a n   k u n id a n   b o s h la b o q  
uning idrokida tcvarak-atroí'va u n g a m ch r bilan boqayotgan 
kishilarning  muhiti  aks cta boshlaydi.  S h u ndan  s o ‘ng u n d a  
dastavval  obyektiv  (tashqi)  va  subyektiv  (ichki)  o d a m l a r  
o ‘rtasidagi  m uhitga  m o sla shish g a   oid  sodda  in s tin k tla r  
(lo tin c h a   ¡nstinctus — tabiiy q o'zg'atuvchi,  tu g ‘n w  x u su siy a t 
d e m a k d i r ) ,   shartsiz  rcflck slar  ( lo t i n c h a   r c fle x u s —  a k s  
eltirish)  y o rd am ida  oddiy  t a ’sirlanish  tarzida  n a m o y o n  
boMadi. Taraqqiyotning m a z k u r  davrida u 
0
‘zligini  tu s h u n a  
vil anglay olmaydi,  hatto buning yuzaga kclishi haqida m u lo -  
haza yuritishi  ham   aslo  m u m k i n   em as.  Bola b i r y o s h g a c h a  
davrda  tez  su r’atlar  bilan  rivojlanadi,  yil  davom ida  u n i n g  
jism o niy   a ’zolari  50%  g a c h a   o ‘sib  yetilishi  m u m k in .  Bu 
davrda jismoniy  o'sish — psixik  (ruhiy)  taraqqiyotni  tezlash- 
tirishga  puxta  zamin  hozirlaydi,  natijada  ko'rish,  u s h la s h , 
talpinish,  xo'm rayib  lab  b u rish  va  quvonish,  s a m im iy lik  
ham   b e g ‘uborlik  singari  in so niy   tu y g ‘ular  vujudga  keladi. 
B o r a -b o ra   n u tq   faoliyatining  p a y d o   boMishi  esa  u n i n g  
tushunish  darajasini  yangi  sifat  b o sqichiga  k o ‘taradi.  E n d i 
bola  psixikaning  muayyan  xususiyatlari,  holatlari,  h o d i s a -  
lari,  xossalari,  sifatlari,  fazilatlari,  q o n uniyatla ri  o r q a li 
m o d diy   dun y oni  anglay b o rad i.  Bolalik  dunyosining  ich ki 
m u ra k k a b   qatlam larid an   a s ta - s e k in   „ o ‘z!ik“ ni,  s h a x siy  
„ m e n "   likm  tushunish  tu y g ‘usi,  sezish,  his  qilish  j a r a -  
yonlari  shakilana  boshlaydi  h a m d a   u  yoki  bu  o 'ziga  xo s 
to 's i q l a r n i   yengish  im k o n iy a ti  p a y d o   b o i a   b o s h la y d i . 
M azkur taraqqiyot bosqichi  psixologiya fanida  „ m e n “  davri 
yoki  ,,o‘zlik“ ni  anglash davri d e b  yuritiladi.  Bu davr b o l a d a  
nutq  paydo  bo'lganidan  b o s h la n ib ,  bir  necha  rivojlanish
www.ziyouz.com kutubxonasi


bosqichlarini  o ‘ziga q a m r a b  oladi.  „ M e n “  d a v rin in g an g la - 
shilgan shakl va ko'rinishlarining nam oyon  b o ‘lishi  o ‘smir- 
lik davriga ham  to ‘g ‘ri  keladi.  0 ‘smirlik davrida o ‘g‘iI v a q iz - 
larning  ruhiyatida  o ‘zlikni  anglash  bilan  b o g ‘Iiq  bir  talay 
m u am m o li  savollar va  ularning tu rm u s h d a   q a ro r  toptirish 
tu y g ‘ulari,  istaklari,  o rzulari  paydo  b o l i b ,   k o 'p in c h a   bu 
narsalar yakka  s h a x sn in g   „kimligi",  „qandayligi“ ,  „kimga 
va  n im a  u c h u n   kerakligi“ga yo'naltiriladi.  Bolaning  psixik 
xususiyatlari,  fu nksiyalari  (lotincha  fu n c tio   —  ijro  etish, 

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   291




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
ta’lim vazirligi
maxsus ta’lim
O’zbekiston respublikasi
zbekiston respublikasi
axborot texnologiyalari
o’rta maxsus
guruh talabasi
nomidagi toshkent
davlat pedagogika
texnologiyalari universiteti
xorazmiy nomidagi
toshkent axborot
pedagogika instituti
haqida tushuncha
rivojlantirish vazirligi
toshkent davlat
Toshkent davlat
vazirligi toshkent
tashkil etish
matematika fakulteti
ta’limi vazirligi
samarqand davlat
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
bilan ishlash
pedagogika universiteti
vazirligi muhammad
fanining predmeti
Darsning maqsadi
o’rta ta’lim
navoiy nomidagi
haqida umumiy
Ishdan maqsad
moliya instituti
fizika matematika
nomidagi samarqand
sinflar uchun
fanlar fakulteti
Nizomiy nomidagi
maxsus ta'lim
Ўзбекистон республикаси
ta'lim vazirligi
universiteti fizika
umumiy o’rta
Referat mavzu
respublikasi axborot
таълим вазирлиги
махсус таълим
Alisher navoiy
Toshkent axborot
Buxoro davlat