O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


bet4/291
Sana27.09.2021
Hajmi
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   291
bajarish  dcgan  m a ’n o   anglatadi)  uni  qurshab  turgan jonli 
va jonsiz tabiat  ajoyibotlarini jismoniy va  ijtimoiy vositalar 
orqali  egallash  u c h u n   xizm at  qiladi.
X u dd i  s h u n g a   o ‘x s h a sh   o ‘zligini  a n g la s h   ja ra y o n i 
insoniyatning  b a rc h a   tarixiy  va  cvolutsion  (lotincha  evo- 
lutio — tabiiy ravishda o ‘zgarish)  taraqqiyoti davrlariga xos 
xususiyat sanaladi.  Ibtidoiyjam oa davrida kishilarning kuch- 
quvvati,  asosan,  y ash ash  u c h u n   kurashga va tashqi  d u n y o - 
ni  egaliashga  sa rfla n g a n .  Keyinroq  csa  tabiat  haqidagi 
dastlabki bilimlar — tajriba va sahoqlar orqali o'zlashtirilgan. 
A jdodlarimiz  olovni  k a s h f  qilganlar,  yovvoyi  hayvonlarni 
ovlaganlar,  tabiat  n e ’m atlarid an   b a h ra m a n d   boMganlar va 
shu tariqa tabiat bilan tanisha boshlaganlar.  M oddiy dunyo- 
ning  saxiyligi,  tabiat  e hsonlari  va  ofatlari  t o ‘g‘risida,  hay- 
v o n o t  olam ini  niadaniylashtirish  (xonakilashtirish),  yer 
ilmini o ‘rganish b o ‘y ic h a  bilimlarning t o lplanishi  natijasida 
inson  tabiat  bo qim a n d a lig id a n   qutula  borgan  soniyadan 
e ’tib o rau  o ‘zligini  (kim ligini)  anglash  im koniyati  tug‘ila 
boshlagan.  Lekin  u  davrdagi  od am lar  o'zligini  om ilkor 
sifatida t a s a w u r  e ta  o hna g a n la r.  Insoniyat  taraqqiyotining 
tarixiy  bosqichlarida  kishilarda  ichki  ruhiy  imkoniyatlar 
yuzaga kelib, tu g 'n ia   may! va layoqat alom atlari  asta-sekin 
iste’dodga,  qobiliyatga  aylana borgan.  B u ja ra y o n   birining 
o ‘rniga  ikkinchisi  k o ‘r - k o ’rona  (y u n o n ch a   m echanike — 
qurol  yoki  sodcia  ta rzd a   demakdir)  yuzaga  kelganligini 
bildirm ay,  balki,  a k s in c h a ,  m urakkab  sifat  o'zgarishlari, 
organlarning tak om illashu v i,  tajribada  t o kplangan  bilimlar 
orqali  tartibga  solina yotganligini  ifodalaydi.  Insonning 
H
www.ziyouz.com kutubxonasi


j i s m o n i y   (b io lo g ik ),  ru h iy   (p s ix ik ),  ijtim o iy  ( s o t s ia l )  
rivojlanishi  natijasida  Yer  k u rra sid a   tashqi  d un yo ,  ichki 
d u n y o ,  m a ’naviyat,  yozuv,  fan,  adabiyot,  s a n ’at,  t e x n ik a  
yaratilgan.  Bularning  z a m irid a   in so n   tafakkuri,  ongi,  a q l -  
zakovati,  kuchli  irodasi,  m u s t a h k a m   xarakteri  ( y u n o n c h a  
xa ra kte r — qiyofa, xM'tordegani),  ijodiyoti,  xayoloti  y o tad i. 
Insoniyat  taraqqiyotining m u ay y a n   bosqichida o d a m   o ‘zini 
hayajonlantirgan,  taajjubga  solgan  savollariga  javob  izlay 
boshlaydi.  Buning  natijasida  „ I n s o n   qanday  fikrlaydi?“ , 
„ O d a m   q a n d a y   yangilik  yaratishi  m u m k in ? “ ,  „Ijod  qilish 
qay  y o ‘s in d a   p a y d o   b o i a d i ? “ ,  „ A q l-z a k o v a tn in g   o lzi 
n i m a ? ‘\   „ I n s o n g a   u n in g   i c h k i   r u h iy   d u n y o s i  q a y s i  
q o n u n la r   asosida  b o ‘y su nad i?‘\   „ In s o n   o ‘ziga  o ‘zi  t a ’s ir 
o ‘tkaza  o la d im i? “ ,  , , 0 ‘z g a la rg a -c h i? “  kabi  i n u a m m o l a r  
yechim ini  topishga kirishadi.  Bularning barchasi  psixologik 
bilim larning  tugMlish  nuqtasini  vujudga  keltirgan  b o i i b ,  
a na  sh u   d a q iq a d a n   bo shlab  i n s o n   o ‘zini  o ‘zi  a n g la d i. 
Binobarin,  psixologik bilim larning nam o y o n  b o ‘lishi  o ‘zini 
o kzi  anglash  omiliga  aylanadi,  u la r   tob o ra  uyg‘u n lash ib , 
mutanosiblashib borib,  izchil,  uzluksiz aloqaga o ksib o ‘tad i. 
Bu  esa  in so n iy a tn in g   beq iyo s  y u t u g ki —  t a f a k k u r n i n g  
kashf  qilinishiga  olib  keldi.  Avvallari  uning  fikri,  xayoli 
tashqi  d u n y o n i  egallashga qaratilg an   b o ‘lsa,  tafakkur k a s h f  
q i l i n g a n   d a v r d a n   b o s h l a b   s u b y e k t   —  o b y e k t   ( i n s o n  
fikrlashi  tashqi  olam ga  q a ra tilg a n )  m unosabati  o ‘m i n i ,  
subyekt  (inson n in g   fikri  o ‘zini  o ‘zi  anglashga  y o ‘naltiril- 
gan)  m unosabati  egailay  bo rad i.  D c m a k ,  inson  ob yektiv 
dun y o n i  subyektiv  tarzda  aks  ettirish  orqali  o kzini  o 'z i  
tadqiq  qilishdek  niurakkab  ishni  am alga  oshirishga  q a r o r  
qiladi.  S h u  bois  psixologiya  fa n in in g   vazifalari  k o i a m i  
kengaydi,  takom illashdi,  ichki  ta r k ib d a   keskin  burilish  
yasaldi,  psixologiya  o ‘z  p redm etig a  insonni  ilmiy jih a td a n  
o ‘rganishdan  tashqari,  o'zini  o ‘zi  anglashini  h am   kiritdi.
Psixologiya fani boshqa fan sohalaridan ainaliy,  tatbiqiy 
jih a tla ri  bilan   farqlanadi  h a m d a   ijtim o iy  t u r m u s h n i n g  
barch a jabh alarida  bcvosita q a tn a s h a d i  va  ularga  m u ay y a n  
darajada t a ’sir 
0
‘tkazadi.  Psixologiya fani boshqa fan s o h a -
www.ziyouz.com kutubxonasi


laridan o ‘z tatbiqiy  m a ’lumotlari,  natijalarining  ko'pqirrali 
va  k o ‘pyoqlamaligi  bilan  ajralib turadi  va u  m utlaqo boshqa 
sifat  k o ‘rsatkichiga  ega.  Ayniqsa,  o ‘zini  o ‘zi  boshqarish 
jihati bilan alohida ah a m iy at kasb etadi.  U  tabiatni o'rganish 
ilm idan  farq qilib,  o ‘z in in g  psixik jarayonlari,  funksiyalari, 
holatlari,  hissiyoti,  irodasi,  xarakteri,  te m p c ra m e n ti  kabi- 
larni  boshqarishda  o ‘z   ifodasini  topadi.
Hozirgi  k u n d a j a h o n   psixologiyasi  fani o ‘zini o ‘zi bosh­
qarish  va  kamol  to p tiris h ,  o'zini  o ‘zi  qoMga  olish,  o'ziga 
o ‘zi  buyruq  berish,  o ‘zini  o ‘zi  tarbiyalashga  doir  boy  ma- 
teriallar  t o ‘plagan.  Bu,  o ‘z  navbatida,  inson  m unosabati, 
maqsadi,  holati va  kechinm alarining o ’zgarishi  va yangidan 
y a ra lis h i  h a q i d a   i l m i y - t a t b i q i y   m a ’l u m o t l a r   b c r a d i . 
kundalik tu rm ush  psixologiyasi  rang-barangligini  t a ’minlab 
tu r a d i .\Psixologiya  fani  inson  psixikasini  aniqlash,  shakl- 
lantirish ,  yangi  s h a r o i tg a   k o ‘ch irish ,  k a m o l  top tirish, 
rivojlanish  d in am ik a sin i  t a ’minlash,  yangi  sifat  bosqichiga 
o'tish ini  qayd  qiiish  imkoniyati  borligi  bilan  o 't a   amaliy, 
tatbiqiy  fanga  ay lan g an d ir.  Psixologiya fani  sohalari  uning 
amaliyot  u c h u n   m u h i m   ahamiyat  kasb  etishidan  dalolat 
beradi  (h u q u q sh u n o slik   psixologiyasi,  klinik  psixologiya, 
m eh n a t  psixologiyasi,  savdo  psixologiyasi,  sotsiai  psixo­
logiya,  pedagogik  psixologiya,  maxsus  psixologiya,  sport 
psixologiyasi va  ho k azo).  Psixologiya amaliy,  tatbiqiy jihat- 
d a n   o ‘z  p redm etig a  ega  b o ‘lib,  amaliy  sotsiai  psixolog, 
m uh an dis  psixolog,  oilaviy  psixoterapevt,  tibbiyot  psixo- 
logi,  m aktab  psixologi  kabi  sohalarni  o ‘z  ichiga  qam rab 
olgandir.
Yuqorida bildirilgan  fikrlarga yakun  yasab.  shu  narsani 
alo h ida  t a ’kidlab  o ‘tish  kcrakki.  psixologiya  fani  k o i in a  
tarixga  ega b o ‘lsa-da,  u  hali  navqiron  fan  sanaladi,  chunki 
ilmiy psixologiya faniga nemis psixologi V. Vundt tomonidan 
1879-  yilda  Leypsig  (G erm aniy a)  universitetida  birinchi 
ekspcrimental laboratoriya ocliish bilan asos solingandi. Shuning 
uchun endigina  reflcksiyani  (lotincha tvjlexus — o'ziningruhiy 

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   291




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
ta’lim vazirligi
maxsus ta’lim
O’zbekiston respublikasi
zbekiston respublikasi
axborot texnologiyalari
o’rta maxsus
guruh talabasi
nomidagi toshkent
davlat pedagogika
texnologiyalari universiteti
xorazmiy nomidagi
toshkent axborot
pedagogika instituti
haqida tushuncha
rivojlantirish vazirligi
toshkent davlat
Toshkent davlat
vazirligi toshkent
tashkil etish
matematika fakulteti
ta’limi vazirligi
samarqand davlat
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
bilan ishlash
pedagogika universiteti
vazirligi muhammad
fanining predmeti
Darsning maqsadi
o’rta ta’lim
navoiy nomidagi
haqida umumiy
Ishdan maqsad
moliya instituti
fizika matematika
nomidagi samarqand
sinflar uchun
fanlar fakulteti
Nizomiy nomidagi
maxsus ta'lim
Ўзбекистон республикаси
ta'lim vazirligi
universiteti fizika
umumiy o’rta
Referat mavzu
respublikasi axborot
таълим вазирлиги
Alisher navoiy
махсус таълим
Toshkent axborot
Buxoro davlat