O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


bet20/291
Sana27.09.2021
Hajmi
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   ...   291
Tekshirish  uchun  savollar
1.  O n g  q a n d a y   p a y d o  boMgan?
2.  O n g  d e g a n d a  siz  nim ani  tushunasiz?
3.  O n g n in g   q a n d a y   tavsiflari  bor?
4.  O n g  q a n d a y   bosqichlardan  iborat?
5.  T a 'l i m d a  o n g  q an d ay   funksiyani  bajaradi?
www.ziyouz.com kutubxonasi


I V   b o b
FA O LIY ATNING   P S IX O L O G IK  
T A L Q IN I
F a o liy a t  t o ‘g ‘risida  u m u m iy  tu sh u n ch a
Psixologiya  fanida  hayvonlarning  x a tti-h a ra k a ti  (ular- 
nin g   qaysi  ta r a q q iy o t  b o s q ic h id a n   q a t ’i  n a z a r ) ,   xulq- 
atvo rinin g  yuzaga  kelishi  k o ‘p  j i h a t d a n   u la rn i  qurshab 
turgan  m akro,  m ikro  va  mize  m u h itg a   b o g ‘liq.  Ularning 
na m o y o n   boMishi  biologik  (tabiiy)  s h a rtla n g a n   om illar, — 
vositalar  t o m o n i d a n   belgilanadi  va  b o s h q a r i b   turiladi. 
I n so n n in g   xususiyatlarini  h ay v on n ik i  b ila n   qiyoslashga 
harakat  qilsak,  u  holda  m utlaqo  b o s h q a c h a   m anzaran ing  
shohidi  b o ‘lamiz.  C h u n o n c h i,  shaxs  o ‘z in in g   faolligi  bilan 
hayv on dan  farq  qiladi,  m az k u r  h a ra k a tla n tiru v c h i  kuch 
(faollik)  ilk bolalik yoshidan e ’tiboran  in soniyat tom on idan  
ijtimoiy-tarixiy taraqqiyot dav o m id a t o ‘p lan g a n   tajribasi va 
jam iy a tn in g   q o n u n - q o id a la r in i  e g allash g a  y o'na ltirilg a n  
bo'ladi.  U zoq  davrlar  d av o m   ctgan  m ax su s  jarayonnin g 
ta'sirida,sodda  xatti-harakatdagi  faollik ustuvorlik qilganligi 
tufayli  o ‘z ining  yuqori  bosqichiga  o ‘sib  o ‘tib,  yangicha 
m a z m u n ,  m o hiyat,  shakl va  sifat  k a s h f etg a n .,F a o llik   ncgi- 
zida  paydo b o ‘luvchi  yangicha sifatni,  o ‘ziga  xoslikni  egal- 
lagan  x a tt i- h a r a k a t n in g   yuksak  k o 'r i n i s h i ,   insongagina 
taalluqliligi tufayli  u psixologiya fanida fa o liy a t deb yuritiladi* 
Faollikning  shaxsga  xos  k o ‘rinishi  sifatida  faoliyat  vujudga 
kelib,  u  o 'z in in g   psixologik  alom atlari  bilan  xatti-h arakat- 
d a n   farqlanadi.  U n in g  farqli  alom atlari  tavsifiga  oid  m ulo- 
hazalar  yuritish  ayni  m uddaodir.
B irin c h id a n ,  faoliyatning  m a z m u n i   t o ‘l a - t o ‘kis  uni 
yuzaga  keltirgan  tabiiy,  biologik  va  m a 'n a v i y   ehtiyoj  bilan 
shartlanmaganligi-tufayli  uning  psixologik  m ex a n izm i  ham  
o ‘zgacha  negizga  qurilishi  m um kin.  M a b o d o  ehtiyoj  motiv 
( l o t i n c h a   m o tiv  —  tu rtk i,  h a r a k a tg a   k e ltir u v c h i  d e g a n  
m a 'n o n i  anglatadi)  sifatida  faoliyatga  ichki  turtki  berib, 
uni  jadallashtirishga,  faollashtirishga  e rishsa,  u  vaziyatda 
faoliyatning  m a z m u n i,  shakllari  ijtim o iy   s h a rt-s h a r o it,
www.ziyouz.com kutubxonasi


talablar,  za ru riy a t,  tajriba  kabilar  bilan  belgilanadi.  Shuni 
alohida  t a ’kidlash joizki,  insonni  m e h n a t  qilishga  undagan 
m otiv  o v q a tg a   nisb atan   ehtiyoj  v uju d g a   kclishi  tufayli 
t u g 'i l i s h i   h o d i s a s i   m u a y y a n   d a r a j a d a   u c h r a b   tu r a d i . 
Aksariyat  h o lla rd a   ishchi  dastgohni  ochlik nin g oldini  olish 
u c h u n   e m a s ,  balki  jam iy a t  t o m o n i d a n   m a s ’ul  ijtimoiy 
vazifa sifatida belgilanganligi sababli boshqarishga qarorqiladiy 
K o 'rin ib   turib diki,  ishchi  m eh n a t  faoliyatining  m azm un i 
m od d iy  ehtiy o j  bilan em as, balki  m aq sad  bilan belgilanadi, 
bu,  o ‘z  n av b a tid a,  maqsadning  ijtimoiy  negizida  yotuvchi 
tayyorlash  m as'u lligi  bilan  uyg‘unlashib  ketadi.  M odomiki 
s h u n d a y   e k a n ,  o d a m   xatti-harakatni  n im a   u c h u n   bunday 
y o 's i n d a   a m a l g a   o sh irg a n i,  u n i n g   n i m a n i   k o ‘zlab  ish 
qilayotganiga  m o s  kelmaydi, chunki  uni  faollikka undovchi 
turtk i,  x o h is h - is ta k   bilan  faoliyatni  y o 'n a ltiru v c h i  aniq 
m aqsad  o ‘z a ro   m u tanosib  emas.  Binobarin,  faoliyat  faollik 
m anbayi  hisoblanm ish  ehtiyoj sifatida >ajzaga  kelgan tarzda 
faollikning  y o ‘naltiruvchisi  tariqasidagi  anglangan  maqsad 
bilan  idora qilinadi.
Ik k in c h id a n ,  faoliyatning  muvaffaqiyatini  t a ’minlash 
u c h u n f  psixika  narsa  va  h o d isa la rn in g   xususiy  obyektiv 
xossalarini  aks  ettirishi,  q o ‘yilgan  m aqsadga  erishish  y o ‘l- 
yo'riqlarin i  a n iq la b   berishi joiz.
U c h i n c h id a n ,   faoliyat  shaxsning  xulq-atvorini  m a q ­
sadga  q a ra tilg a n   harakatlarni  ro ‘yobga  chiqarish.  yuzaga 
kelgan  ehtiyojlarni  va  yordam ga  m u h to j  b o l m a g a n   faol­
likning  im k o n in i  beradigan  boshqarishni  uddalashi  lozim. 
S h u n in g   u c h u n   faoliyat  bilish jarayonlarisiz,  irodaviy  z o ‘r 
berishsiz  a m a lg a   oshishi  amri  m ah o l,  ch un ki  u  har  ikkala 
omil  b ilan  uzviy  aloqaga  kirishganidagina  yaratuvchanlik 
xususiyatini  kasb  etadi.
O d a t d a ,   faoliyatga  t a ’rif  b e rilg an d a,  u  birin c h id a n , 
a n g la s h ilg a n   m a q s a d   bilan  b o s h q a rilis h i,  ik k in c h id a n , 
psixik va jism o n iy  faollikdan  iborat ekanligi ta ’kidlab o ‘tiladi. 
Lekin  u s h b u   belgilarni  faoliyat  t a ’rifmi  m ukam m al  ochib 
berish  u c h u n   yetarli,  deb  b o i m a y d i.
Inson faolligida anglangan maqsad mavjudligi to 'g ‘risida 
m u lo h a z a   yuritish  u c h u n   har  xil  xususiyatli  bir  q a n c h a
www.ziyouz.com kutubxonasi


om illarga  m u ro ja at  qilishga  t o ‘g ‘ri  keladi.  F a o liy a tn in g  
motivlari,  ro 'y o b g a   c hiq a rish   vositalari,  a x b o r o t   tanlash 
va  uni  qayta  ishlash  anglangan  yoki  a n g la n m a g a n ,  b a ’zan 
anglanganlik  n o t o £kis,  h a tt o   u  n o to ‘g ‘ri  b o ‘lishi  m u m k in. 
Jum ladan:  a)  m ak ta b g ac h a  tarbiya yoshdagi  b o la   o ‘yin_fao- 
liyatiga  nisbatan  ehtiyojni  g o h o   anglaydi,  xolos;  b)  bosh- 
lan g‘ich  sinf  o'quvchisi  o ‘quv  motivlarini  lia m ish a   ham  
ye ta rli  d a ra ja d a   an g la b   ÿ e tm a y d i;  d)  o ' s m i r   h a m   xulq 
motivlarini  n o to ‘kis yoki  n o t o ‘g‘ri anglashi  m u m k in ;  e)  hat­
to  voyaga  yetgan  o ‘smir  h a m   b a’zan  xulq  m otivini  n o o ‘rin 
xaspo‘shlashga  intiladi.  B u n d a n   tashqari,  h a tto   faoliyatni 
am alga  oshirishni  rejalashtirish,  uni  r o 'y o b g a   c hiqarish 
u c h u n   q a ro r   q a b u l  q ilish ,  natijani  t a x m i n l a s h ,   xulosa 
chiqarish  ham   anglanganlik  kafolatiga  ega  em a sdir.  Chunki 
faoliyatni  ro‘yobga  chiqaruvchi  harakatning  aksariyati  ong 
orqali  boshqarilm aydi,  ju m l a d a n ,  velosiped  u c h is h ,  kuy 
chalish,  kitob  o ‘qish,  telefon  qilish  odatiy  hodisadir.
Shuni  uqtirish  lozimki,  faoliyatning ja b h a la r in i  ongd a 
aks  etish  darajasi  va  m u kam m alligi  u n in g   anglanganligi 
k o 'r s a t k ic h i   m e z o n i   h i s o b l a n a d i.   L e k i n   f a o l i y a t n i n g  
anglanganligi  darajasi  k en g  k o ‘lamli  b o l i s h i g a   qaram ay, 
m a q s a d n i   k o ‘z la s h   ( a n g l a s h )   u n i n g   u s t u v o r   be lg is i 
vazifasini o'ynayveradi.  Faoliyatda maqsadni anglash  ishtirok 
etm asa,  u nd a  u  ixtiyorsiz  xatti-harakatga  a y la n ib   qoladi  va 
b u n day  holat  k o ‘p incha  hissiyot  bilan  b o sh q a rila d i.  Jahl, 
g ‘azab,  kuchli  ehtiros  h o la tla r ty u z   bergan  o d a m   ixtiyorsiz 
h a ra k a t  qiladi.  Biroq  x a tti- h a ra k a t  ix tiyorsizligi  u n in g  
a ng la nm aga nligin i  b ild irm a y d i,  a k s in c h a ,  b u n d a   inson  
m otivining shaxsiy jabhasi  anglagan boMadi,  u n i n g   ijtimoiy 
m az m u n i  esa q a m ra b   olinmaydi.

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   ...   291




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
ta’lim vazirligi
maxsus ta’lim
O’zbekiston respublikasi
zbekiston respublikasi
axborot texnologiyalari
o’rta maxsus
guruh talabasi
nomidagi toshkent
davlat pedagogika
texnologiyalari universiteti
xorazmiy nomidagi
toshkent axborot
pedagogika instituti
haqida tushuncha
rivojlantirish vazirligi
toshkent davlat
Toshkent davlat
vazirligi toshkent
tashkil etish
matematika fakulteti
ta’limi vazirligi
samarqand davlat
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
bilan ishlash
pedagogika universiteti
vazirligi muhammad
fanining predmeti
Darsning maqsadi
o’rta ta’lim
navoiy nomidagi
haqida umumiy
Ishdan maqsad
moliya instituti
fizika matematika
nomidagi samarqand
sinflar uchun
fanlar fakulteti
Nizomiy nomidagi
maxsus ta'lim
Ўзбекистон республикаси
ta'lim vazirligi
universiteti fizika
umumiy o’rta
Referat mavzu
respublikasi axborot
таълим вазирлиги
Alisher navoiy
махсус таълим
Toshkent axborot
Buxoro davlat