O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


bet2/291
Sana27.09.2021
Hajmi
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   291
M U Q A D D IM A
Borliqdagi  narsa va  h od isa la rd a n   zavqlanish,  nafis  his- 
tuy g ‘ularga  g ‘arq  b o l i s h ,   a tro f-m u h it  jo z ib a s in i  c h u q u r  
his  etish,  insoniyat  y aratgan  m o kjizalardan  hay a jo n lan ish , 
s h a x s l a r a r o   m u n o s a b a t g a   k i r i s h is h   m e ’y o r i n i   b i li s h  
psixologiya  fani  tufayligina  o ‘z  yechim ini  to p a d i.  0 ‘tm ish 
z ahinatlari-yu  hozirgi  d a v rn in g   iliq  nafasi,  kelajak  ezgu 
n iyatlari-y u  o lam   x ay o lati,  ijodiy  o ‘y -fik rla r,  m a n tiq iy  
m ulohazalar,  m u sta h k a m   iroda,  kuchli  xara k ter,  yuksak 
aql-zakovat xususiyatlari v a ularning o ‘ziga xosligi  — bu lar- 
ning  barchasi  psixologik  tah litain g  m ahsulidir.  T ev a ra k - 
atrofni  sezish,  m od d iy d u n y o n i  idro k q ilish,  z a ru riy   m a ’lu- 
m otlarni eslab qolish,  m ustaqil  fikrlash,  voqelik m o h iy a tin i 
tu shunish  tegishli  tarzda  psixologiya  fani  m a z m u n id a g i n a  
aks  etadi  va  u  asta-sekin  inson  miyasida,  o n g id a   m ujas- 
samlasha boradi.
Shaxsning  fazilatlari,  faoliyati,  x u lq -atvori,  m u o m a -  
lasi,  iining  fao llash u v i,  r u h iy   t u s h k u n l i g i- y u   s h ij o a ti , 
i n t i l u v c h a n l i g i ,  m a r d l ig i ,  m e h n a t s e v a r li g i,   f id o y i li g i, 
v a ta n p a rv a r lig i,  e ’t i q o d i ,  d u n y o q a r a s h i ,   q i z i q i s h i n i n g  
n a m o y o n   boMishi  va  k e c h is h i,  rivojlanishi  — b u l a r n i n g  
ham m asi  psixologik  q o n u n iy a tla r   asosida  a m a ig a   oshadi. 
Inso n ning   hodisalar,  h olatlar,  vazifalar  va  s h a r t - s h a r o it -  
larga  m unosabati  o ‘zini  o ‘zi  anglashda,  o ‘zini  o ‘zi  b a h o -  
lashda,  o'zini o ‘zi  nazorat qilishda, o ‘ziga o ‘zi taskin  h a m d a  
b u y n iq   berishda,  o ‘z  ichki  imkoniyatlarini  r o ‘y o b g a  c h i q a -  
rishda  m ujassamlasliadi.  I n so n   h a m   ichki,  h a m   ta s h q i 
to m o n d a n   o'zini  o ‘zi  anglashi,  milliy o ‘ziga xoslik  a lo m a t-  
lari,  betakror  nafosat  egasi  ekanligi,  milliy  didi  ( t a ’bi)  — 
b u la r   milliy  qiyofa  y o r d a m i  h a m d a   m illiy  o ‘z in i  o ‘zi 
( o ‘zligini)  anglashda  pishib  yetiladi.  Milliy  qiyofa,  milliy 
xarakter,  milliy  ong,  milliy  xulq-atvor,  milliy  a n 'a n a l a r ,  
m a r o s im la r ,  r a s m - r u s u m l a r   tavsifi,  m illiy   y o k i   e t n o s  
(elat)  psixologiyasi  tu z ilm a s id a   aks  etadi.  O ila   a ’z olari 
orasidagi  o ‘zaro  m u n osa b a tla r,  ayol  yoki  e rk a k la r   o ‘rta-
www.ziyouz.com kutubxonasi


sidagi  m u lo q o t,  voyaga  yctg a n lam in g   voyaga  yetm agan 
y o s h la r   bilan  o ‘zaro  fikr  a lm ash u v i,  hir-birlariga  t a ’sir 
o ‘tkazish i,  hamkorligi,  ham dardligi,  o ‘zaro yordam  va o ‘z- 
a ro   h u r m a ti,  omilkorligi,  odilligi  m ohiyatan  psixologiyada 
o ‘z  ifodasini  topadi.
O 'y i n ,   m e h n a t  va  t a ’lim  faoliyatlari  saniaradorligi, 
m aq sa d g a  y o ‘nalganlik,  mahsuldorlik,  bilimdonlik dinam ik- 
ligi  i n s o n   shaxsini  shakllantirad i,  ongini  o 's tira d i,  turli 
k o ‘n ik m a  va malakalarni  tarkib toptiradi.  T a ’iim jarayonida 
fan  a s o s la rid a n   bilim larni  egallash  sifati  k o ‘p  j ih a td a n  
in s o n n in g   diqqatiga,  e ’tiboriga,  qiziqishiga,  fikrlash  im ko- 
niyatiga,  aqliy qobiliyatiga,  m antiqiy xotirasiga b o g liq .  Shu 
j i h a t d a n   hozirgi  k u n d a   bilim larn i  o'zlash tirish   k o 'p r o q  
t a ’lim iy   o ‘qu v   vositalariga,  yaratilgan  tabiiy  sh aroitga, 
o ‘qu vchi  va o ‘qituvchi orasidagi  m unosabatga,  o ‘qitishning 
yangi  pcdago gik   texnologiyasiga  borib  taqaladi.  T a ’lim 
ja r a y o n i  faol  m e to d la ra so s ig a  qurilsa,  o ‘quvchilar mustaqil 
fikrlashga  o ‘rgatilsa,  keng  koMamdagi  m a ’lum otlar  ularga 
ix c h a m ,  yig‘iq tarzda yetkazilsa,  bilim  olishga qiziqish  ort- 
tirilsa,  iste’dodlar,  im k oniyatlar  r o ‘yobga  chiqishiga  s h u n - 
c h a lik   p u xta   zam in  ho zirlangan  b o ‘ladi.  T a ’kidlash joizki, 
b u n d a y   hodisalar,  holatlar zam irida psixologiya fani  yotadi. 
S h u n d a y   e k a n ,  uni  o ‘rganish  va  egallangan  bilim larni 
a m a liy o tg a  tatbiq etish  m aq sad ga  muvofiqdir.
O d a td a ,  egallangan  bilim n ing   y o ‘nalishi,  u n in g   qay 
d a ra ja  p ux ta va  m u sta h k a m   egallanganligi  kasbiy  (ixtisosiy) 
qiziq ish n i  vujudga  keltiradi.  Oqibatda  o ‘quvchilarda  kasb 
t a n l a s h g a   m oyillik,  kasb iy   tayyorgarlik,  k a sbning  a h a -  
m iyati,  nufuzi to ‘g krisida ijtimoiy tasa w u rlar paydo boMadi. 
K asbiy  m aslahat,  kasbiy  maorif,  kasbiy  moslashish,  kasbiy 
s ha klla n ish  yuzasidan  m uay y a n   m a'lu m otlarga,  taassurot- 
larga ega  b o l i s h   natijasida  esa u yoki  bu  k a s b -h u n a r ianla- 
n a d i.  Bu 
0
‘rinda  k a sb -h u n a rn in g   ijtimoiy  ahamiyati  bilan 
u n i n g   m o d d iy   m anfaatdorligi  h am   m uhim   o ‘rin  cgallaydi. 
0 ‘q u v c h i  shaxsan  o lzi  yoqtirib,  o ‘zining  im koniyatlaridan 
kelib  c h iq q a n   holda  k a s b -h u n a r  tanlasa,  u  tu rg 'u n   va  bar- 
q a r o r   hisoblanadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Yuqoridagi  fik r-m u lo h az a la r  yuzasidan  shaxsiy  fikrga, 
m a ’lum   bilimga  ega  b o l i s h   u c h u n   psixologiya  fani  bilan  
tanishish  va  uni  c h u q u rro q   o 'rg an is h  joiz  b o ‘ladiki,  t o   bu 
jarayon  o'zini  o kzi  o q ilo n a ,  xolisona  baholash  i m k o n in i 
vujudga  kcltirsin.
M a 'lu m k i,  „Ta'liin  t o ' g ‘risida“gi  Q o n u n d a ,  „ K a d r l a r  
tayyorlash  Milliy  dasturi“ d a   t a ’lim ning  uzluksizligi,  u n in g  
m u t l a q o   yangi  m a z m u n i   k a s b - h u n a r   kolleji  n u f u z i n i  
oshirishga, jamiyat taraqqiyotida tutgan o ‘rniga yuksak b a h o  
berilgan.  Z am onaviy  t a ï i m   m ark azid a  shaxs  tu ra d i,  u ng a 
t a ’sir  etuvchi,  zaruriy  fazilatlarni  shakllantiruvchi  b o ‘lib 
o ‘qituvchi  timsoli  m ujassam lashgan.  Barkamol,  m u sta q il 
flkrlovchi  shaxs  csa  ijtimoiy  hayotim izni  farovon  qiluv chi, 
riv o jla n ish n i  h a r a k a tl a n ti r u v c h i   q u d ratli  k u c h   s if a ti d a  
n a m o y o n   b o l a d i .  Xoh  s h a h a r d a ,  xoh  qishloqda  boMishi- 
d a n   q a t ’i  n azar  k a s b - h u n a r   egalariga  ehtiyoj  k a tta .  Bu 
o 'rin d a  kasb-hunar sohibi  —  kollej o'quvchilariga havas qilsa 
arziydi,  chunki  ular  h am   o ‘rta  t o ‘liq  m a ’lum o t,  h a m   bir 
h u n a r   egasi  bo'lib,  o ‘z  h a yotini  va  o ‘qishni  oliy  m a ’lu ­
m o t  olish  bilan  davom  ettirish  imkoniyatiga  ega boMadilar.
Prczidcntim iz  I. A.  K a rim o v   o ‘z  asarlarida  yoshlarga, 
ayniqsa,  kasb-hunar  kollejlari  va  akadem ik  litsey  o ‘q u v - 
chilariga  yuksak  ishonch  bildirib,  ularni  ba rk a m o l  avlod 
d e b   y u k s a k   q a d r l a y d il a r .  K o ‘p  t a r m o q l i   k a s b - h u n a r  
kollejlari  safi  kengayishi,  u la rn in g   m oddiy-texnika ba z asin i 
m u s t a h k a m l a n i s h i d a   y u r t b o s h i m i z   I . A . K a r i m o v n i n g  
xizmatlari  beqiyosdir.  Z ero ,  k a s b -h u n a r  kolleji  o ‘quvchilari 
kelajagi  buyuk 0 ‘zbekistonning  rivojiga qudratli kuch sifatida 
m u h im   hissa  qo'shsalar,  m u  rod  hosil  b o l g a n   b o l a r   edi. 
K a sb -h u n a r kolleji  o ‘quvchilarining kamolotiga psixologiya 
fani  m uayyan  hissa  q o ‘shadi,  d eg a n   uniiddam iz.
/
www.ziyouz.com kutubxonasi



Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   291




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
ta’lim vazirligi
maxsus ta’lim
O’zbekiston respublikasi
zbekiston respublikasi
axborot texnologiyalari
o’rta maxsus
guruh talabasi
nomidagi toshkent
davlat pedagogika
texnologiyalari universiteti
xorazmiy nomidagi
toshkent axborot
pedagogika instituti
haqida tushuncha
rivojlantirish vazirligi
toshkent davlat
Toshkent davlat
vazirligi toshkent
tashkil etish
matematika fakulteti
ta’limi vazirligi
samarqand davlat
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
bilan ishlash
pedagogika universiteti
vazirligi muhammad
fanining predmeti
Darsning maqsadi
o’rta ta’lim
navoiy nomidagi
haqida umumiy
Ishdan maqsad
moliya instituti
fizika matematika
nomidagi samarqand
sinflar uchun
fanlar fakulteti
Nizomiy nomidagi
maxsus ta'lim
Ўзбекистон республикаси
ta'lim vazirligi
universiteti fizika
umumiy o’rta
Referat mavzu
respublikasi axborot
таълим вазирлиги
махсус таълим
Alisher navoiy
Toshkent axborot
Buxoro davlat