O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


bet19/291
Sana27.09.2021
Hajmi
1   ...   15   16   17   18   19   20   21   22   ...   291
O n g n in g   m ohiyati

Psixikaning  yuqori  bosqichi  insongagina  xos  b o l g a n ,  
u n in g   e n g   yuksak  darajasi  hisoblanmish  ongda  o ‘z  aksini 
topad i.  O n g  psixikani yaxlit tarzda  ifodalovchi yuksak shakli 
hiso b lan ib ,  insonning  yak k a   va  hamkorlik  faoliyatining, 
( m u lo q o t,  nutq,  til)  vositasida  ijtimoiy-tarixiy  taraqqiyot- 
nin g  m ahsuli  sifatida  yuzaga  kelgandirAU  ijtimoiy  m ahsul 
b o l i s h i d a n   tashqari,  u n g a  m uayyan  m unosabat  bildirish, 
y a ’ni  m aq sadn i  ko'zlash,  o'zlikni  anglash  kabilarni  n a m o ­
yon  etish  imkoniyatiga h a m  egadir.  Quyida ongning tarkibiy 
q ism larin in g   m ohiyatini  yorituvchi  va  ularning  hukm   suri- 
shiga t a ’sir etuvchi  omillarga  doir ayrim  m anbalar xususiya- 
tini  tavsiflashga  harakat  qilamiz.*Odatda,  inson  ongi  uni 
q u r sh a b   turgan  te v a ra k -a tro f  haqidagi  bilimlar  m ajm ua- 
sidan  iborat  b o ‘lib,  u n in g   tuzilishi  va  tarkibiga  s hunday  
bilish jaray on lari  kiradiki,  bevosita  ularning  yordam i  bilan 
shaxs  o*z  axborotlari  k o l a m i n i   uzluksiz  boyitib  boradi<
46
www.ziyouz.com kutubxonasi


Insondagi  b ilim la r  sezgi,  idrok,  x o tira ,  ta fa k k u r,  xayol 
singari  bilish  jarayonlari  asta-sekin  anglashilish  darajasiga 
k o ‘tari!adi,  kcyinclialik esa muayyan tu rk u m la rn in g  tarkibiga 
kiradi.  Harakatli  hissiy tub  m a ’nodagi  hissiy bilish bosqich- 
lariga taalluqli  sezgi,  idrok,  appersepsiya,  tan ish ,  bilib olish 
va ta s a w u r  kabi  bilish jarayonlari  k o ‘m agi,  m iyaga bevosita 
ta ’s i r o ‘tkaz uvchilarningaks ettirishi  natijasida  inson  ongida 
borüqning  m a z k u r  daqiqasida  shaxs  tasavvurida  ularning 
hissiy  m an z a ra si  yuzaga  keladi.  X o tira   j a r a y o n i   ongd a 
o ‘tmishdagi  narsa va  hodisalarining obrazlarini  esga tushirsa 
h a m d a   bosh  m iyaning  u  yoki  bu  katta  y a rim sharlarining 
b o lim la r id a   aks  etgan  m uayyan  izlarni jo n la n tiris h   imko- 
niyatiga ega b o ‘lsa,  xayol jarayoni ehtiyoj  o byekti  hisoblan- 
g an  favquloddagi  davr hukmiga kirm agan ob raz lar modelini 
nam oyon  etadi.  Bilishning  yuksak  darajasi  b o 'lm is h   tafak­
kur  jarayoni  um u m lash gan ,  ijtimoiy  xususiyatli,  bilvosita 
va  so‘z  orqali  ifodalanuvchi  bilimlarga  asoslangan  holda 
gavdalanuvchi  m u a m m o la r  yechimini  hal  etishni  t a ’m in- 
laydi. Yuqorida ta'kidlab o'tilgan bilish jarayonlarining unisi 
yoki  bunisi  aks  ettirish  imkoniyatidan  m a h r u m   b o ‘lsa,  bu- 
zilsa  yoki  ularning  qaysidir  xususiyati  b a ta m o m ,  qisman 
izdan  chiqsa  u  ongni  tubdan  o ‘zgartirish  sari  yetaklaydi.
VOng psixologik tafsifining yana biri  subyekt bilan obyekt 
0
‘rtasidagi  a niq  farqlanishda  o ‘z  ifodasini  t o p a d i,  y a ’ni 
shaxs  „ m e n “  degan  tushunchasi bilan  ,,m en   e m a s “  atamasi 
tarkibiga  n im a la r  tegishli,  aloq ad o r  ek anligini  a niq  biladM 
Tirik mavjudotlar olam id a birinchi  b o 'lib,  b o rliq d a  uni aniq 
q urshab  turgan  tevarak-atrofga  nisb atan   o 'z i n i   q a ra m a - 
qarshi  q o ‘ygan,  y aratu vch an lik   k u c h - q u w a t i g a ,   o ‘zgar- 
tiruvchanlik  im koniyatiga  asoslangan  shaxs  o ‘zi  u c h u n , 
sifat  jihatidan  yuksak  darajadagi  m a k o n   v u judga   keltirish 
u c h u n   hayvonot  d unyosini  m angu  tark  e tg a n ,  shu  bois 
jonivorlar bilan  u n in g  o ‘rtasidagi  ziddiyat va tafovut ongida 
saqlanib  kelm oqda.  T a biatning  tarkibiy  q ism i  hisoblangan 
inson  sutem izuvchilar  olam ida  ta n h o   o ‘zini  o ‘zi  nazo rat 
qilishga,  o kzini  o ‘zi  bilishga,  o lzini  o ‘zi  b o sh q a ris h   im k o ­
niyatiga  ega  b o ‘lgan  jonli  zotdir,  b in o b a rin ,  u  psixik  fao- 
liyatni  tashkil qilishga,  maqsadga y o knaltirishga,  o ‘zini  o ‘zi
www.ziyouz.com kutubxonasi


tadqiq  qilishga  q o d ir mavjudotdir.  Shaxs o 'z  xulq-atvorini, 
bilish  j a r a y o n l a r i n i   aqliy  va  ijodiy  faoliyatini,  irodaviy 
sifatlarini  ongli  ravishda oqilona b aholay oladi  ham da o ‘zini 
o ‘zi  b o s h q a ra  biladi.
H a r  qaysi  in sond a  h u k m   suruvchi  ,,m e n “ likning  ,,m cn 
e m a s “ lik d a n   ajratishga  intilishni  „ o 'z in i  nam o y o n   qilish, 
o ‘zini  o ‘zi  ifodalash,  kimligini  k ash f etish,  o lzini  o ‘zi  ta- 
ko m illashtirish,  o ‘ziga  o ‘zi  buyruq  berish,  o ‘ziga  o ‘zi  t a '-  
sir  o ‘tk azish  singari  jara y o n la rd a “  o n togenetik  hayotning 
dastlabki  ta ra q q iy o t  pallasidan,  y a ’ni  bolalikning  i!k  daqi- 
q a la rid a n   b o s h la b ,  to  yetuk lik ning   u  yoki  bu  b o sqic h- 
larini egallash davrigacha davom etib, o ‘zini o kzi anglashning 
yuzaga  kelishi  bilan  yakunlanadi.  Lekin  „ m e n “ lik  m u am - 
m o sin in g   b o s h q a   qirralari,  xususiyatlari,  m ex anizm lari, 
t a ’sir  e tu v c h i  om illari,  yangi  sifat  darajalari  o ‘zini  o ‘zi 
anglashning takom il bosqichlarida  nam oy o n   bolaveradi,  bu 
jarayon  k o m il  inson — jismoniy  va  m a'naviy  barkamollik 
darajasiga  erishgunga  qadar  davom  etishi  mumkin.  Biroq 
yuksak  k a m o l o t   darajasiga  erishish  shaxsning  iste’dodi, 
salohiyati,  ishchanlik 
qobiliyati,  aqliy  va  ijodiy  faoliyati 
mahsuldorligiga  b o g liq   boMib,  barch a  insonlar  taraqqiyot 
c h o ‘qqisiga  erishadi,  degan  m a 'n o n i  anglatmaydi.  Chunki 
ijtimoiy  hayotdagi  u m um bashariy  talab,  ehtiyoj  negizida 
m u a y y a n   h u d u d iy   qulay  (senzitiv)  h am   obyektiv,  h a m  
sub y e k tiv   s h a r t- s h a r o itla r   taq o zo si  bilan  ja h o n   fani  va 
m ad a n iy atid a   keskin  o kzgarishlar  yaratishga  qodir  tarixiy 
yakka shaxs dunyoga  keladi.  Bizningcha,  komil  insoniylikka 
erish ish n in g  o ‘ziga  xos  axloqiy,  aqliy,  irodaviy,  g'oyaviy 
tarkiblari  mavjud  bo'lib,  tanlangan  idealga  intilish,  kasbga 
sodiqlik,  samoviy  m uhabbat  uning  negizini  tashkil  qiladi. 
Tashqi  o la m   taassurotlaridan  m utlaqo   voz  kechish,  fikriy 
soflikka  erishish,  tana  a'zolarini  musaffolashtirish  (ortiqcha 
m o d d a la rd a n   tozalash),  qulaylikka  tortilganlik  orqali  shaxs 
oliy  darajaga,  ya'ni  komillikka  yetishi  m um kin,  lekin  bu 
bosqich  nisbiy  xususiyat  kasb  etadi.
\ O n g n i n g   u c hin c h i  psixologik  tavsifi  shaxsning  m aq- 
sadini  k o ‘zlovchi  faoliyatini  ta'm in la sh g a   oid  ta ’rifi  ifoda- 
langan  b o ‘lib,  uning  yana  bir funksiyasi  mazkur  maqsadini 
48
www.ziyouz.com kutubxonasi


yaratishga  yo'naltirilganligi  bilan  b o sh q a la rd a n   farq  qiladiV 
Ushbu  jara y o n d a   shaxs  faoliyatining  turli  xususiyatga  ega 
motivlari  yuzaga  keladi,  ular  inson  t o m o n i d a n   chamalab 
chiqiladi,  b u n in g   natijasida  motivlar  kurashi  nam oyon  b o ‘- 
ladi  va  bu  o ‘rinda  ustuvorlikka  erishish  yetakchilikni  ta ’- 
minlaydi,  irodaviy  zo‘r  berish  o q ib a tid a   m uayyan  qonun 
qabul qilinadi,  harakatlami bajarishning izchilligi qay yo‘sinda 
amalga oshirilishi hisobga olinadi,  m aqsadni qaror toptirishga 
t o ‘siq  vazifasini  o ‘tovchi  fikriy  t o ‘siqlar  bartaraf  etiladi  va 
unga mutanosib o ‘zgarishlar kiritiladi,  samaradorlikni oshirish 
uchun  ba’zi  bir  tuzatishlar  amalga  oshiriladi.
M a q sa dn i  k o ‘zlovchi  faoliyatning  a m a lg a   oshirilishi 
jaray on ida,  u n in g   m uvofiqlashuvida,  v o qelikka  y o ‘nalti- 
rilishida  o b y e k tiv   va  subyektiv  s a b a b la rig a   k o ‘ra  ayrim 
nuqsonlarga  yoM  q o ‘yilishi,  buzilish  vujudga  kelishi  ong 
funksiyasining  zaiflashuvini  bildiradi.  Faoliyat  ongli  m u n o - 
sabatni  taqozo  etganligi  tufayli  un ing  tarkibiy qismlari  baja- 
rilishida  ayrim  kamchilikka  y o l   qo'yilsa,  b u   holat  ongning 
nazorat  funksiyasi  izdan  chiqqanligini  anglatadi.

O ng n ing   t o ‘rtinchi  psixologik  tavsifi  u ning  tarkibida 
muayyan darajadagi,  m a'lum  tizimga xos cmotsional  (hissiy) 
m unosabatlar  q a m ra b   olinganligini  aks  ettiradi.  Shundan 
keyin  shaxs  ongiga  m u q arrar  rav ish d a   t u r li- tu m a n   his- 
tuyg‘u lar  ( h a r  xil  darajali  ijobiy,  salbiy,  barqaror,  statik, 
dinam ik),  kechinmalar,  stress,  affekt  h o latlar  t o ‘g ‘risidagi 
axborotlar  oqim i  kirib  kela  b oshlaydi.'
S h a x s n in g   b o s h q a   k ish ilarg a ,  t a b i a t g a ,  j a m iy a tg a , 
ashyolarga  n isb a ta n   m u n o sa b a tla ri  m a v ju d   m ezon larg a 
asoslansa,  muayyan  qoidalarga  bevosita  am al  qilinsa,  har  bir 
narsaga oqilona, odilona va omilkorlik bilan yondashilsa, ongning 
nazorat  flinksiyasi  hukm  surayotganligidan  dalolat  beradi.
Shaxsdagi  m o ‘tadillik,  ruhiy  s o g 'lom lik   ongning  bosh- 
qaruv  imkoniyati  mavjudligini  bildirsa  va  ayrim  hollarda 
hissiyotga berilsa,  demak,  uning o ‘z funksiyasini bajarishdan 
c hetlashganligi  n a m o y o n   b o 'la d i.  A g a r   turli  xususiyatli 
m unosabatlar  on g   nazoratida  am alga  oshirilsa,  shaxs  xulq- 
atvorida,  faoliyatida  va  m u o m a la  j a r a y o n id a ,  hech  qanday 
nuqsonlar,  c h etg a  o g ‘ishlar  sodir  b o ‘lm aydi.  Shu  narsani 
t a ’kidlash  o 'rin lik i,  patologik  h o latla rn i  tahlil  qilish,  on g
4  P sixologiya 
49
www.ziyouz.com kutubxonasi


m oh iy atining   genezisini  atroflicha  anglab  olishga  k o ‘m ak- 
lashadi.  S h u  bois ongn ing  zaiflashuvi  shaxsning his-tuyg‘u- 
lari va m u n o sa b a tla rin i  o ‘zgartiradi  h a m d a  vaqt-vaqti  bilan 
sim patiya  a n tip a tiy a   bilan,  quvonch  q ay g‘u  bilan,  opti- 
m izm  p e ssim iz m   bilan  o ‘rin  alm ashib  turishi  kuzatiladi.
v  O n g n in g  y u q o rid a  t a ’kidlab o ‘tilgan barcha funksiyalari 
n a m o y o n   b o M i s h i n i n g   m u q a r r a r   s h a r t i   til  va  n u t q  
hisoblanadi.  Sh a x s  nu tq  faoliyati  y o rd am i  bilan  bilimlarini 
o kzgartiradi,  a jd o d l a r t o m o n i d a n   ijtimoiy-tarixiy taraqqiyot 
d a v o m id a   y u z a g a   keltirilgan  ta jr ib a la r   m ajm u asi  tilda 
m u s ta h k a m la n a d i,  u  o 'zin in g   tafakkuri  orqali  hayoti  va 
faoliyatini  boyitadiNTil  alohida  obyektiv  tizim   sifatida  n a ­
m oyon  b o ‘lib,  ijtimoiy-tarixiy jaray on îard a  vujudga  kelgan 
a n ’a n a la r,  m a r o s im la r ,   q a d riy a tla r,  g ‘o y a la r  m ajm uasi 
tariqasida  ijtim oiy  ongda  aks  ettirilgandir.  Psixologik  tal- 
qinlarga  q a r a g a n d a ,  alohida,  yakkahol  shaxs  to m o n id a n  
egallangan  til boyliklari,  qoidalari  m uayyan  m a 'n o d a  uning 
yaqqol,  individual ongi sifatida yuzaga keladi, shaxsiy hayoti 
va faoliyatini  muvaffaqiyatli amalga oshirishda m uhim   o'rin 
tutadi. Til bilan  nu tq borliqni anglashning aloqa quroli  hamda 
vositasi  fu n k siy a s in i  bajarib,  s h a x sn in g   b o s h q a   m avju- 
dotlardan   farqlash  sharti  hisoblanadi  va  til  bilan  tafakkur 
birligi  o n g   u c h u n   m od d iy  negiz  vazifasida  ishtirok  etadi, 
qaysidir  m a ’n o d a   m exanizm   rolini  bajarishi  ham   m um kin.
n
  S h u n d a y   qilib,  ontogenezda  o n g n in g   paydo  b o lis h i 
( „ m e n “  d a v rin in g   boshlanishi),  un ing taraqqiyoti,  tarkibiy 
qism lari,  u n d a   ijtim oiy  m u hitning,  z a ru r  sh a rt-sh a ro it- 
larning o ‘rni,  biologik va  ijtimoiy shartlanganlikning t a ’siri, 
tarbiyaning  ustuvorligi  t o ‘g‘risidagi  ilmiy  tadqiqot  ishlari 
m azku r  m u a m m o n i n g   psixologik  tafsifîni  ishlab  chiqishga 
m u h im   negiz  yaratdi.

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   15   16   17   18   19   20   21   22   ...   291




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
ta’lim vazirligi
maxsus ta’lim
O’zbekiston respublikasi
zbekiston respublikasi
axborot texnologiyalari
o’rta maxsus
guruh talabasi
nomidagi toshkent
davlat pedagogika
texnologiyalari universiteti
xorazmiy nomidagi
toshkent axborot
pedagogika instituti
haqida tushuncha
rivojlantirish vazirligi
toshkent davlat
Toshkent davlat
vazirligi toshkent
tashkil etish
matematika fakulteti
ta’limi vazirligi
samarqand davlat
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
bilan ishlash
pedagogika universiteti
vazirligi muhammad
fanining predmeti
Darsning maqsadi
o’rta ta’lim
navoiy nomidagi
haqida umumiy
Ishdan maqsad
moliya instituti
fizika matematika
nomidagi samarqand
sinflar uchun
fanlar fakulteti
Nizomiy nomidagi
maxsus ta'lim
Ўзбекистон республикаси
ta'lim vazirligi
universiteti fizika
umumiy o’rta
Referat mavzu
respublikasi axborot
таълим вазирлиги
Alisher navoiy
махсус таълим
Toshkent axborot
Buxoro davlat