O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


bet17/291
Sana27.09.2021
Hajmi
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   291
M  =   V/n
 — o ‘rtacha arifmetik qiymatni topish  uchun 
ishlatiladi.
Bu  yerd a , 
M —
 yig‘indi, 

—   variatsion  m iqdor, 
n
 — 
s in a lu v c h ila r  m iqdori  yoki  ob y e ktlarning  sa n o g ‘ini  bil- 
diradi.
2. 
G  

C/n
 — 
I
  formulasi  son  qatoridagi  o ‘rta  kvadrat 
o g ‘ishni  hiso b lash da  yoki  sta n d a rt  o g ‘ishni  a n iq la sh d a  
ishlatiladi.
Bu  yerda,    —  „sigm a“  kvadrat  og‘ish,  C —  disper- 
siya, 
—  miqdor.
3.  C  = (v -m ) —  m iq d o rlar tarqoqligini  aniqlash  u c h u n  
q o i la n il a d i.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Bu  yerda,  b a 'z a n   u  ,,S“  — dispersiya  deb  ataladi.
Psixologik  tajribalarda  o lin g a n   m iq d o rn in g   va  q o 'lla -  
nilgan  m etod larn ing ishonchlilik darajasini aniqlash  u c h u n  
Sty u d cnt  m ez o n id a n   foydalanish  m u m k in : 
t - X — X .
Bu  yerda,  / — ishonchlilik  belgisi,  X— son  qatoridagi 
yuqori  ball,  X   —  o ‘rtacha  arifm e tik   m iq d o r,  G  —  kvadrat 
og ‘ish  alom ati.
Psixologik  tajribalarda  M yo rd o k n in g  ko'chish  foizlarini 
aniqlovchi  formulasi:  £  —  C f£  —  C-100  q o ‘llaniladi  va  u 
sinaluvchilarning  to ‘g‘ri  va  n o to ‘g ‘ri  javoblarini  hisoblashga 
xizmat  qiladi.  Ikkala  miqdorning  nisbati  birining  ikkinchi- 
sidan qanchalik darajada yuksaklikka ega ekanligini ko‘rsatadi.
Bu  y e r d a ,   ,,S “  —  n a z o r a t ,   „ E “  — e k s p e r i m e n ta l  
guruhni  anglatadi.
T a fa k k u rn in g   s o 'z -m a n tiq   tejam k o rlig i  xususiyatini 
aniqlashda  quyidagi  formula  q o l l a n i l a d i   (Z .I.K a lm ik o v a  
tadqiqotlarida). T C T  =   R / R ;  ER — sinaluvchilar topshiriq- 
ni  bajargani  u c h u n   oigan  b a ila r   yig'ind isi;  ER — s i n a ­
lu v c h ila r  m ak sim a l  d a ra jad a   b a i l a r   t o lplashi  m u m k i n  
b o ‘lgan  imkoniyatlar.  T o p s h iriq n in g   yechim i  besh  balli 
shkala bilan o lch a n a d i. T o‘g‘ri yechganiga  „5“ ball, to ‘g ‘riga 
yaqiniga „ 3 “ ball,  notolg‘ri yechganiga esa  „0“ ball q o ‘yiladi.
Y uqorid agi  statistik  m e t o d l a r   tajrib a la rd a n   o lin g a n  
q iy m a tla rn in g   ishonchlilik  d a ra jasin i  aniqlashda  fo y d a - 
laniladi.  Lekin  bun g a  o ‘x sh ash   m e to d la r n in g   m iq d o r i  
h ad d an   tashqari  k o ‘pdir.  Biz  u la r n in g   eng soddalarigagina 
to 'x ta ld ik ,  xolos.
T o 'p la n g a n   m ateriallarning  psixologik  jih a td a n   sifat 
tahlili  m etodi  um u m iy  psixologiya u c h u n  alohida ah a m iy a t 
kasb  etadi.  Aniqlovchi,  tarkib  to p tiru v c h i,  tarbiyalovchi, 
tekshiruvchi  tajribalarda olingan  h a r  xil  shakldagi,  k o ‘l a m -  
dagi,  m az m u n d a g i  m a ’lu m o tla r   turli  prinsip,  pozitsiya, 
k om pleks  va  yaxlit  (sistemali)  y on d a sh ish g a   a s oslangan  
holda  s o ‘z —  m antiq yordami  bilan   sifat tahlili o ‘tkaziladi. 
Barcha  fikr va  niulohazalar  ish o n c h li  o m iliar orqali  d a lil- 
lanib,  p sixologik  q o n u n iy a t,  q o n u n ,   xususiyat,  x o s s a , 
holat,  taraqqiyot,  kamolot  q a n d a y   o ‘ziga  xosliklarga  e g a  
ekanligi  isbotlanadi.  Material  a lo h i d a  guru hlar va t u r k u m -
39
www.ziyouz.com kutubxonasi


larga ajratiladi,  s h u n in g d e k ,  psixologik voqelikning boshqa 
jihatlari  bilan  uzviy,  sababiy  b o gliqligi,  m urakkab  ichki 
m unosabati  b a y o n   qilinad i,  sin aluv ch ilar  esa  m uayyan 
guruhlarga  ajratiladi  h a m d a   tadqiqot  yuzasidan  yakuniy 
xulosa chiqariladi.
Ilmiy ta d q iq o t  m etodlarining  t o ‘rtinchi  guruhi  sharh- 
lash deb atalib,  g e n e tik  va donalash  m etodlaridan  iboratdir. 
Tadqiqot da v o m id a  to'plangan  m a ’lum otlar genetik  metodi 
y ord am id a  yaxlit  h o ld a   maqsadga  m uvofiq  y o ‘nalishda 
s h a rh la n ad i.  M a z k u r   m e to d d a n   f o y d a la n is h d a n   asosiy 
maqsad — a w a lo  sinaluvchida shaxsga oid yangitdan vujudga 
kelgan  fazilatlarning  shakllanishi  h a m d a   bilish jarayonlari 
o ‘zgarishiga,  tajriba  natijalariga  asoslangan  holda  t a ’rif va 
tasn if  berishdir.  S h u n in g d e k ,  inson  ruhiyatida  yangitdan 
vujudga  kelayotgan  shaxs  fazilati  va  xususiyatining  na m o - 
yon  b o ‘lish  d avri,  bosqichi  hamda  b a ’zi  bir  mashaqqatli 
d a q iq a g a ,  l a h z a g a ,   s a n a g a   q o ‘s h i m c h a   s h a r h   b erish  
hamdir.
G e n e tik   m e t o d d a   shaxs  ruhiyatidagi  o ‘zgarishlar bilan 
taraqqiyot bosqichi o ‘rtasidagi „vertikal“  y o ‘nalishdagi aloqa 
manbayi a n iqlanadi.  Donalash  metodi y o rd am ida tadqiqot 
obyektiga  kirgan  shaxs  psixikasiga  a lo q a d o r   barcha  o ‘z- 
garishlar,  o ‘ziga  xoslik,  o'zaro  b o g liq lik   va  o ‘zaro  t a ’sir, 
izchillik,  uyg‘u n lik   o'rtasidagi  „gorizo n tal“  yo'nalishdagi 
munosabat o ‘rganiladi.  Jumladan,  boshqa o d a m la r nutqini 
idrok  qilish  u c h u n   sezgi,  idrok,  xotira,  tafakkur jaray on - 
larining bir davrda birga qatnashishi bunga yorqin  misoldir. 
M a zk ur  j a r a y o n d a   h a r   qaysi  bilish  ja ra y o n in in g   ulushi 
d o n a la n a d i  yoki  u n i n g   ahamiyati  a lo h id a   t a ’kidlanadi, 
ularning  o ‘zaro  bogMiqligi  asoslab  beriladi.
Lekin  tajrib a d a   t o ‘plangan  m a ’lum o tlarni  sharhlash 
u c h u n  yuqoridagi  m etodlarn in g  o ‘zi  yetarli  emas.  Shuning 
u c h u n   ushbu  uzilishga  ch ek   q o ‘yish  m aqsadida  yig'ilgan 
material  maxsus bosqichlarga ajratib sharhlanadi.  Tadqiqot- 
ning  birinchi  tayyo rlo v   bosqichida  k ashf  qilinishi  lozim 
b o ‘lgan  psixologik  q o n u n   to ‘g‘risidagi  ta x m in ,  gipoteza, 
faraz  tahlil  qilinadi.  T adqiqotning  ikkinchi  bosqichida — 
tajriba  o 'tk a z is h   p rinsipi,  sharoiti,  obyektiv va  subyektiv
40
www.ziyouz.com kutubxonasi


omillarga  d o ir   m u lo haza  yuritiladi.  U c h i n c h i   bosqichda 
esa olingan  natijalarni  qayta  ishlash  n a z a r d a   tutiladi  va  u, 
o ‘z  n avbatida,  t o ‘rtta  darajadan  tash k il  topadi.  Bunda:
a)  material  b irlam chi  tahlil  qilinadi;  a lo h id a   olingan  yoki 
topilgan  om il,  a lo m a t,  ko‘rsatkich,  xususiyat  sharhlanadi;
b)  tahlil  q ilin g a n   m aterial  bilan  t a d q i q o t   gipotezasiga 
alohida sharh beriladi; d) ikkilamchi tahlil qilishda barqaror, 
h u k m ro n   d a lilla r  ajratiladi;  e)  ik k ila m c h i  sinte z d a   esa 
psixologik  q o n u n iy a t,  topilgan  dalil,  o m il,  tadqiqot gipo- 
tezasi  o ‘z a ro   birlashtirilib,  m ax sus  x u lo s a   c hiq ariladi. 
T o ‘rtinchi  b o s q ic h   sharhlash  d e b   a ta l ib ,  h a r   bir  fakt, 
alom at,  k o ‘rsatkich,  xossa  psixologik j i h a t d a n   s o ‘z  m antiq 
orqali  tahlil  qilinadi.  Barcha  ilm iy -a m a liy   m u lohazalar 
dalillanadi,  h e c h   bir  shubhaga,  e ’tiro zlarg a  o ‘rin  qoldiril- 
maydi.  Oxiri  tad qiqotga  yakun  yasaladi,  zaruriy  xulosalar 
chiqariladi,  am aliy  tavsiyalar  beriladi,  o krganilishi  lozim 
b o l g a n   m u a m m o n in g  ahamiyati,  lining istiqboli t o ‘g ‘risida 
m aslahatlar,  tavsiyalar  beriladi.
Tekshirish  uchun  savollar
1.  Psixologiyaning qanday sohalari  m avjud?
2.  U m u m iy  psixologiya sohasiga tavsif bering.
3.  Psixologiyaning qanday  prinsiplari  b o r?
4.  Psixologiya q anday ilmiy tadqiqot  m etodlariga ega?
5.  E ksp erim en t  nictodi  nima?
Inson  psixikasi  bilan  yuksak  d a r a ja d a   tashkil  topgan 
hayvon  psixikasi  o 'rta s id a   katta  farq   b o r.  H ayvon  o ‘z 
to'dasidagilarga  favquloddagi  vaziyat  b ilan   bog'liq  b o l g a n  
hodisalar  h a q id a   ,,o ‘z  tili“ da  xabar  b erishi  odatiy  hodisa. 
O dam   hayvonlardan  farqli oMaroq,  n u tq  vositasida o ‘z  qa-
I I I  
b o b  
O N G N I N G   P S I X O L O G I K   T A V S IF I

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   291




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
ta’lim vazirligi
maxsus ta’lim
O’zbekiston respublikasi
zbekiston respublikasi
axborot texnologiyalari
o’rta maxsus
guruh talabasi
nomidagi toshkent
davlat pedagogika
texnologiyalari universiteti
xorazmiy nomidagi
toshkent axborot
pedagogika instituti
haqida tushuncha
rivojlantirish vazirligi
toshkent davlat
Toshkent davlat
vazirligi toshkent
tashkil etish
matematika fakulteti
ta’limi vazirligi
samarqand davlat
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
bilan ishlash
pedagogika universiteti
vazirligi muhammad
fanining predmeti
Darsning maqsadi
o’rta ta’lim
navoiy nomidagi
haqida umumiy
Ishdan maqsad
moliya instituti
fizika matematika
nomidagi samarqand
sinflar uchun
fanlar fakulteti
Nizomiy nomidagi
maxsus ta'lim
Ўзбекистон республикаси
ta'lim vazirligi
universiteti fizika
umumiy o’rta
Referat mavzu
respublikasi axborot
таълим вазирлиги
Alisher navoiy
махсус таълим
Toshkent axborot
Buxoro davlat