O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


In so n   p sixikasining  ilm iy   tad q iq o t  m etod lari


bet16/291
Sana27.09.2021
Hajmi
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   291
In so n   p sixikasining  ilm iy   tad q iq o t  m etod lari
0 ‘zimiz va chct el  psixologiyasi  fanida  inson  psixikasini 
t a d q i q   q ilish   m c t o d l a r i n i n g   t u r l i c h a   k la s s ifik a ts iy a s i 
(tasnifl)  berilgan.  U m u m iy   psixologiya  sohasiga  oid  turli 
ilmiy  asosga  qurilgan  nazariyalar  mavjud  b o l i b ,   u la r n in g  
h a r  qaysisi  m uayyan  t o ‘kislik  va  nuqsonlarga  ega.  Q u y id a  
biz  rus  psixologi  B .G .A nanev  tavsiya  qilgan  tavsifga  a s o s -  
langan  holda  m etodlur  xususiyatini  yoritamiz.
B .G .A nanev psixikani  o ‘rganish  m etodlarining ta s h k i-  
liy,  em pirik  (amaliy),  olingan  natijalarni  qayta  ishlash  yoki 
statistik  h a m d a   natijalarni  sharh/ash  deb  n o m lab,  u la rn i 
t o ‘rtta  katta turkuinga, gu ru h ga ajratgan.  M a zk ur m e t o d la r  
guruhi,  o ‘z  navbatida,  uning  m aq sad i  va vazifasiga  b i n o a n  
yana bir nechta toifa hamda turlarga bo lin a d i.  Endi a n a  sh u 
m etodlarning um um iy, xususiy va o ‘ziga xos xususiyatlariga 
h a m d a  qiyosiy tavsifiga to ‘xtalib o ‘tamiz.
T a d q iq o t  m etodlarining  b irin c h i  guruhi  tashkiliy  d e b  
n o m la n ib ,  u  o ‘z  ichiga  q iyoslash,  longityud  (uzluksiz), 
k o m p le k s   (k o 'p y o q la m a )   d e b   a ta lad ig a n   tu rla rn i  h a m  
q a m ra b  oladi.  Qiyoslash m e to d i  u m u m iy  psixologiya  (tu rli 
guru h larni  o 'z a ro   solishtirish),  sotsial  psixologiya  ( k a t t a  
yoki  kichik  guruhlar  h a m d a   u larn in g   h a r  xil  toifalarin i 
o ‘zaro   taqqoslash),  m ed itsin a  psixologiyasi  (sogMom  va 
b e m o r   kishilarning  psixik  xususiyatlarini  qiyoslash),  s p o r t  
psixologiyasi  (sportchilar  h o l a t i,  u larn in g   u q u v c h a n lig i 
va  ishchanligini o ‘zaro ch o g ‘ishtirish)  kabi  fanlarda u n u m l i  
foydalaniladi.
U m u m iy   psixologiya  fa n id a   qiyoslash  m eto d i  t u r l i  
y o shd a g i  o d a m l a r n i n g   bilish   j a r a y o n l a r i ,  sha xs  x u s u -  
siyatlari,  bilimlarini  o'zlash tirish   xususiyatlari,  aqliy  q o -  
biliyati,  salohiyati,  taraq q iy o ti  d in am ik a si,  shaxs  j i n s i y  
tafovutlari  va o ‘ziga xosligi,  individual-tipologik h o latla rin i 
o ‘rgan ish d a   tatbiq  etiladi.  L.S.Vigotskiy,  P .P .B Io n s k iy , 
A.A .Sm irnov,  B.G .Ananev,  D .B .E Ik o n in ,  P .Y .G a lp e r in
www.ziyouz.com kutubxonasi


singari  rus  psixolog  olim lari va  ularning shogirdlari  tadqi- 
qotlarida  qiyoslash  m e to d id a n   foydalanilgan.  Kcyingi  yil- 
larda  xalq  t a ’Iimi  va  oliy  ta’lim  tizim ida  h a m d a   ishlab 
chiqarishda XX asrning 70-yillaridan c'tiboran to hozirgacha 
„inson om ili“  m u am m o sin in g  m uhokam aga q o ‘yilishi, vaqt 
taqchilligi,  ish ch anlik  imkoniyati,  qobiliyati,  psixologik 
moslik  m asalalarining alohida ahamiyat  kasb etishi  m azkur 
m etodni  keng k o 'la m d a  q o lla s h  zaruratini taqozo etmoqda. 
B u nd a n   tashqari,  tajrib a d a   olingan  m iqdoriy  m a ’lum ot- 
larning  ishonchlilik  darajasini  oshirish  u c h u n   h a m   qiyos- 
lash  m eto d id a n   foydalaniladi.  Ayniqsa,  sinaluvchilardagi 
o ‘z g a rish la rn i  k o ' n d a l a n g   kesim  h o la td a   olib   q a ra s h , 
tadqiqot bosqichini  vaqtinch a to'xtatib,  alohida tahlil qilish 
ushbu  m etodga  b o rg a n   sari  d iq q at-e ’tibor  ortib  borayot- 
ganligidan  dalolat  b e ra d i.  Masalan,  tajribaning  birinchi 
bosqichini  turli  y o shdagi  va  jinsdagi  o d am larg a  t a ’sirini 
aniq lash   sh ula r  ju m la s id a n d ir.
U m u m iy   psixologiyada  qiyoslash  h a m d a   longityud 
(u zlu k siz )  m e to d i  k e n g   k o 'la m d a   q o 'lla n ila d i.  U sh bu  
m eto d n in g   boshqa  m e to d la rd a n   farqli  to m o n i  shundaki, 
lining  y ordam ida  b ir  yoki  bir  necha  sinaluvchilar  uzoq 
m u d ^ a t ,  h a tto   o ‘n  yillar  davom ida  ( A .T e rm e n n in g   50 
yillik  u z lu k siz   ta jr ib a s i  h o z irc h a   rek o rd   h iso b la n a d i) 
tek s h irila d i.  L o n g i ty u d   m e to d id a n   A Q S H li k   psixolog 
A .T erm cn ,  nem is  psixologi  V.Shtern,  fransuz  psixologlari 
R . Z a z z o   va  S h . B y u l e r ,   rus  p s ix o lo g la r i  N . A . M e n -  
c h in s k a y a ,  A .N . G v o z d e v ,   N .S .L ey tis,  V .S .M u x in a   va 
bo shq alar  k o 'p d a n   beri  unumli  foydalanib  keladilar.
M a z k u r   m e t o d   o r q a l i   h a r   xil  j i n s l i   e g i z a k l a r  
( H a s a n   —  H u s a n ,  F o t i m a  —  Z u h ra )  yoki  a ralash   jinsli 
( H a s a n   —  Z u h r a ,   F o t i m a   —  H u s a n )   q o ' s h a l o q l a r  
kuzatilgan.  S h u n in g   u c h u n   bir talay tadq iq otlarning  nomi 
„ o n a   kundaligi"  (N .A .M e n c h in ska ya ,  V .S .M uxina)  deb 
nom lanishi  bejiz  e m a s .  U zoq  m uddat  d a v om ida   muayyan 
b ir shaxsni  (kichik  g u r u h n i)  kuzatish  sinaluvchida  yangit- 
d a n   pay do   b o 'l a y o t g a n   fazilatlarning  ta ra q q iy o t  d in a - 
mikasi,  u ning  xulq-atvoridagi  illatlar  ( m e ’yordagi  xatti- 
harakatd an  chetga o g 'ish ) va ularning oldini  olish choralari
www.ziyouz.com kutubxonasi


yuzasidan  material  yig‘ish,  shuningdek,  m u r a k k a b   p sixo­
logik  m u n o s a b a tla r,  ichki  bogManishlar,  q o n u n i y a t l a r ,  
m ex anizm lar  to ‘g ‘risida  m u k a m m a l,  ish on chli,  b a rq a r o r  
m a ’lum otlar  t o ‘plash  im konini  yaratadi.
Longityud  m etodi  y o rd am id a   sinaluvchiga  subyektiv 
om illarning o'ziga xos t a ’siridan  tashqari,  obyektiv   (tabiiy) 
shart-sharoitlarning,  ijtimoiy  psixologik  m u h it n in g   t a ’siri 
h a m  
0
‘ r g a n i l a d i .  C h u n o n c h i ,   e g i z a k l a r n i n g   o ‘z a r o  
o ‘xshashligi  va  u la r n in g   farqlanish i,  t a 's i r l a n i s h i ,  his- 
tuyg4ilarining 
0
‘zgarishi,  shaxslar  o ‘rtasidagi  individual 
tafovutlar:  ishchanligi,  te m p e ra m e n ti,  oliy  ncrv  faoliyati 
s is t e m a s i   y u z a s i d a n   o l i n g a n   m a ’l u m o t l a r   l o n g i t y u d  
m eto din in g sharofati  bilan  ro ‘yobga  chiqadi.
XX 
asr  ikkinchi  yarmi  va  XXI  asrning  b o s h la rid a   fan 
va  te x n ik a n in g   taraq q iy oti  psixologik  te k s h iris h la r n in g  
ilm iylik  d a ra jasin i  y a n a d a   o s h irish   u c h u n   (s u b y e k tiv  
om illa r  t a ’sirini  kamaytirish  m aqsadida)  k o m p le k s   d a s tu r 
asosida  boshqa  fanlar  (m cditsin a,  fizika,  fiziologiya,  bio - 
logiya,  sotsiologiya,  kibcrnetika,  statistika,  falsafa,  m a n -  
tiq)  bilan  birgalikda  tadq iqo t  ishlarini  olib  b o rish ni  ta q o z o  
qilm oqda.  Bu voqelik  fan  o la m id a   intcgratsiya  ( q o ‘shilish, 
uyu shish )  jara y o n i  yuz  b e rayotganligi  k o ‘r s a tk ic h in in g  
ifodasidir.  Amaliy  xususiyatga  molik  ilmiy  tekshirish  a na 
shu  kom pleks  y ondashishni  talab  e tm o q d a .  Psixologiya 
sohalari  (psixofiziologiya,  kosm os,  tibbiyot  psixologiyasi, 
m u h an d islik   yoki  aviatsion  psixologiyasi)  o 'r t a s i d a   esa 
tad q iq o t  obyektiga  tizimli  y o n d a sh ish   prinsipi  a m a lg a  
oshirilm oqda.  U shb u   ijtimoiy  psixologik  voqelik  soha la r 
diffcrensiyasi  (tabaqalashuvidan)  dalolat  b e rm o q d a .  K o m ­
pleks  m etod  yo rd am id a o ‘rganilayotgan  obyektd agi  o ‘zga- 
rishlar  turii  soha  nuqtayi  n azaridan  tahlil  q ilin ad i  yoki 
h a r  xil  yondashiladi.  M asalan,  shaxsning  m u a y y a n   biiim - 
larni  egal lash  xususiyati  psixologik jih a td a n   tek sh irila y o t- 
g an d a   kompleks yondashish  t a ’sirida  a n a  sh u   o lzgartirish- 
n in g   falsafiy,  m a n tiq iy ,  fizio log ik ,  ijtim o iy ,  b io lo g ik  
xu su siy a tla ri  o c h i b   b e r ila d i.  A y ta y lik .  k e k s a y i s h n i n g  
biologik  om illarini  o ‘rganish  qari  kishidagi  psixologik, 
fiziologik,  m antiqiy jih atlarin in g  ochilishiga x iz m a t  qiladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


K o m p le k s   dastu r  y o rd am id a   amalga  oshirilgan  tadqi- 
q o t n in g   natijasi  ilmiy  izlanishlar  u c h u n   rnuhim   b o ‘lib, 
insoniylik  m u am m o la rin i  hal  qilishda  ha m   aloh ida  ijobiy 
a h a m i y a t   kasb  etishiga  s h a k -sh u b h a   yo ‘qdir.
Ilm iy  tadqiqot  m etodla rin in g   ikkinchi  guruhi  amaliy 
( e m p irik )   m eto d la r  m ajm uasidan  iborat  b o'lib,  ularning 
tark ib ig a   kuzatish  ( o ‘zini  o ‘zi),  eksperim ent  (tabiiy,  labo- 
r a to r iy a d a ),  test  a n k e ta ,  s o ‘rov,  sotsiom etriya,  suhba t, 
in terv y u ,  faoliyat jarayoni  va u n in g   mahsulini  tahlil  qilish, 
t a r j i m a y i   hoi  — sh a x siy   g u v o h n o m a ,  h ujja t,  t u r m u s h  
faoliyati  voqealarini  tahlil  etish  kabilar  kiradi.  Am aliy 
m e t o d l a r   smash,  tekshirish,  d iagnoz  (tashxis)  va  prognoz 
( b a s h o r a t)   qilish  vazifalarini  bajaradi.  In so nn ing   tu g ‘i- 
lishidan  tortib  to  u m rin in g   oxirigacha  sodir  b o l a d i g a n  
p six o lo g ik   o ‘z g arishlarni  c h u q u r r o q   obyektiv  ravishda 
ta d q iq   etish  u c h u n   navbati  bilan  amaliy  m eto dlar  guru- 
h id a n   foydalanish  samarali  natija beradi.  Chunki  bir metod 
ikkinchisini  t o ‘ldirishga  xizmat  qiladi.
Ilm iy tadqiqot  m etod larin in g  uc hinchi guruhi  olingan 
natijalarni  qayta  ishlashga  moMjallangan  b o ‘lib,  statistik 
( m i q d o r )   va  psixologik  sifat  tahlili  turlariga  ajratiladi. 
P s ix o log ik -p edagog ik   tad q iq o tla rd a   ko ‘pincha  quyidagi 
statistik  m etod la rda n  foydalaniladi.
T o 'p l a n g a n   m iqdorlarni  statistik  m eto dlar yo rd am ida 
ishlab  c h iq ish d a   quyidagi  form ulalarni  q o l la s h   m um kin:
1. 

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   291




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
ta’lim vazirligi
maxsus ta’lim
O’zbekiston respublikasi
zbekiston respublikasi
axborot texnologiyalari
o’rta maxsus
guruh talabasi
nomidagi toshkent
davlat pedagogika
texnologiyalari universiteti
xorazmiy nomidagi
toshkent axborot
pedagogika instituti
haqida tushuncha
rivojlantirish vazirligi
toshkent davlat
Toshkent davlat
vazirligi toshkent
tashkil etish
matematika fakulteti
ta’limi vazirligi
samarqand davlat
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
bilan ishlash
pedagogika universiteti
vazirligi muhammad
fanining predmeti
Darsning maqsadi
o’rta ta’lim
navoiy nomidagi
haqida umumiy
Ishdan maqsad
moliya instituti
fizika matematika
nomidagi samarqand
sinflar uchun
fanlar fakulteti
Nizomiy nomidagi
maxsus ta'lim
Ўзбекистон республикаси
ta'lim vazirligi
universiteti fizika
umumiy o’rta
Referat mavzu
respublikasi axborot
таълим вазирлиги
Alisher navoiy
махсус таълим
Toshkent axborot
Buxoro davlat