Zohid Madrahimov tarixiy toponimika



Download 3,25 Mb.
Pdf ko'rish
bet2/22
Sana17.01.2022
Hajmi3,25 Mb.
#383125
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22
Bog'liq
Madrahimov Z. Tarixiy tononimika

K IR I SH
T o p o n im ik a  g eografik  nom lar,  kishi  ism larini  o ‘rganadigan  fan  sifatida 
m ay d o n g a  keldi.  T op o n im ik a  atam asi  y u n o n   tilidan  olingan  b o ‘lib,  “top o s” -  jo y , 
“ o nom ”  yoki  “ o n im a ”  -   nom .  um um an,  jo y   n om ini  o ‘rganadigan  fan  degan 
m a 'n o n i  bildiradi.
X IX   asr  ox irlarid an   e'tiboran  d u n y o d a  am aliy  gram m atika,  xususan, 
k arto g rafiy a  ehtiyojlari  m unosabati  bilan  topo n im ik ag a  qiziqish  kuchaydi. 
T o p o n im ik ad an   m axsus  asarlar  p aydo  b o ‘ldi,  g eo g rafik   nom lam i  o 'rg an ad ig an  
k o m issiy alar  v a  ja m iy a tla r  tashkil  etildi.  T o p o n im ik a   fani  dastlab  Y evropada 
p aydo  b o 'id i  v a  asta-sek in lik   bilan  tara q q iy   etib,  boshqa  hudu d larg a  ham   tarq ala 
boshladi.  Sobiq  Ittifoq  d av rid a  to p o n im ik   tad q iq o tla r  rivojlandi.  U ning  ta ’sirida 
0 ‘zb ek isto n d a h am  to p o n im ik a fani  riv o jlan a boshladi.
X IX   asr  oxirlarid an   e'tiboran  d u n y o d a  am aliy  gram m atika,  xusu san   k arto g ­
rafiy a  ehtiyojlari  m unosabati  bilan  to p o n im ik ag a  q iziqish  kuchaydi.  T op o n im ik a­
d an   m axsus  asarlar  p aydo  b o 'id i.  g eo g rafik   no m la m i  o 'rg a n ad ig an   k om issiyalar 
v a  ja m iy a tla r  tashkil  etildi.  M asalan,  A n g liy ad a  1923-yilda  d u n yoda  birinchilar- 
dan  b o 'lib   m am lakatdagi  b arch a  top o n im ik   ish lam i  m u v ofiqlashtirish  uchun 
“ T o p o n im ik a ja m iy a ti”  tuzildi.  K eyinchalik,  G 'a rb iy   Y evropa,  Fransiya,  G erm a- 
niya.  P o l’sha  va  b o sh q a  m am lak a tlard a  ham   huddi  shunday  ja m iy a tla r  yoki 
g u ru h lar paydo  b o 'lg a n   edi.
S obiq  Ittifoq  d av rid a  V.  V.  B a rto l'd ,  M.  S.  A ndreyev,  S.  P.  T olstov,  Ya.  G ‘. 
G ‘ulom ov,  B.  A.  A hm ed o v ,  A.  R.  M u h am m ad jo n o v ,  M .  M asson,  O.  D.  C hexo- 
vich,  A.  A.  Sem enov,  O.  A.  S u h arev a   kabi  o lim lam in g   tarix iy -g eo g rafik   asarla- 
rid an   O 'z b e k isto n   to p o n im larin in g   m a'nosi  v a  kelib   chiqishi  ha q id a  talay 
m ateriallam i  u chratish  m um kin.
Sobiq  Ittifoq  d av rid a  0 ‘zb ek isto n d a  to p o n im ik a  fan in in g   va  geografik 
ata m ash u n o slik n in g  riv o jlan ish id a p ro fesso r H.  H.  H asanov,  tilsh u n o s  toponim ist- 
lardan  p ro fesso rlar  -   T.  N afasov,  Z.  D o ‘sim ov,  dotsent  N.  O x u n o v lam in g  
xizm atlari  k atta b o ‘ldi.
R esp u b lik a  jo y   n o m larin in g   kelib  chiqishi  tarixini  va  m illat,  qabila,  elat, 
u ru g '-a y m o q   n o m larin in g   kelib  chiqish  tarix in i  (etn o g en ezin i)  ham da  geogra- 
fiy ag a  oid  atam alam i  o ‘rg an ish d a  Ya.  G ‘.  G ‘ulo m o v ,  R.  N.  N abiyev,  A.  R.  M u ­
ham m ad jo n o v ,  F.  A bdullayev,  S.  Ibrohim ov,  0 ‘zb ek isto n d a  birinchi  toponim ik 
k arto tek a  tuzish d a  ish tiro k   etgan  H.  T.  Z arifov,  etn o g rafla r  -   E.  F ozilov  M. 
S hoab d u rah m o n o v ,  X.  D oniyorov,  R.  Q o ‘n g ‘irov,  g eo g raflar  -  H.  H asanov,  S. 
Q o rav ev   k ab ilam in g   ishlari  d iq q atg a  sazovordir.
Sovet  davlati  p arch alan ib   ketgandan  keyin  jo y   nom lari  m illiy  qadriyat 
qatla m larid an   biri  sifatid a qaralib.  m ustaqil  to p o n im ik   siyosat  y u rg izila  boshlandi. 
x alq   tarixi,  m adaniyati,  tilig a   alo q a d o r  b olm agan  sh ah ar  va  qishloqlar,  k o ‘chalar 
v a  b o sh q a  g eografik  o b ’yek tlaratag   nom lari  o ‘zg artirila  boshlandi.  tarix iy   n o m lar 
tik lan d i.  qayta  nom landi.
1989-yilda  o ‘z b ek   tilig a  d avlat  tili  m aqom i  berilish i  g eo g rafik   o b ’yek tlam i 
no m lash   va  qayta  n o m lash   siy o satid a  ham   burilish   nuqtasi  boldi,  toponim larni 
m illiy lash tirish   harakati  b oshlandi.


0 ‘zb ek isto n   m u staq illik k a   erish g an id an   s o 'n g   to p o n im ik a   fani  y a n ad a   riv o j- 
lan a  b o sh lad i.  S h u n in g d ek ,  y u rtim iz   to p o n im la rin in g   n o m lan ish ig a  h am   jiddiy 
e ’tib o r  b e rila   b o sh lan d i.  S ob iq   Ittifoq  d av rid a  y u rtim izd a g i  qishloq,  sh ah arch a, 
k o 'c h a   v a  b o sh q a   jo y   n o m la ri  L enin,  M arks,  E n g e l’s,  L u n ach arsk iy ,  K irov, 
V o ro sh ilo v ,  L o p atin ,  F ru n ze,  Q izil  m ay d o n   v a  b o sh q a   n o m la r  bilan   atalib  
kelin g an .  S h u n isi  a jab lan arlik i,  bu  s h a x sla m in g   b a 'z ila ri  u m rid a  bir  m arta  ham  
y u rtim izg a   q a d am   q o ‘y m ag an ,  b izn in g   tarix im iz   v a  q a d riy a tla rim izg a   m u tla q o  
aloqasi  b o 'lm a g a n   k im s ala r  edi.  Y oki  sh ah a rla rd ag i  ak sariy at  tu rar jo y   m av zelari 
“ S - l ” ,  “ S -2 ” ,  “ T -3 ”  d eg an ,  o d a m d a   h e c h   q an d ay   h is-tu y g ‘u,  x o tira   u y g ‘otm ay - 
d ig an  m a v h u m   n o m la r b ilan   atab   kelingan.
H o z ird a   b u n d a y   n o m la r  o ‘m in i  tarix im iz   bilan  b o g 'liq ,  ch u q u r  m a 'n o li  n o m ­
lar e g allad i.  M asalan ,  T o sh k e n tn in g  o ‘zid a  sh a h a rn in g  qadim gi  12  d arv o zasi  nom i 
bilan  k o 'c h a .  m ah a lla la r  p a y d o   boMdi:  S am arq an d ,  B e sh y o g 'o c h .  K o ‘kcha. 
C h ig 'a to y .  S a g 'b o n .  L ab zak ,  T ax tap u l,  Q o ra saro y ,  K am olon,  Q o 'y m a s,  Q o ‘qon. 
Q ashqar.  S h u n in g d ek ,  ah o lin in g   y a sh a sh   sharoiti  v a  m a s h g 'u lo tla rid a n   kelib 
ch iq q an   n o m la r  y a n a   q a y ta   tik lan d i.  M asalan,  T o sh k e n tn in g   E ski  sh a h ar  q ism i- 
dagi  P ic h o q ch ilik ,  C h a rx ch ilik ,  K o ‘nchilik,  D eg rezlik ,  T aq ach i,  E g areh i,  0 ‘qchi. 
Z arg arlik .  P a rc h a b o f v a  hokazo.
H ozirg i  k u n d a   Q o ra q a lp o g 'is to n   R e sp u b lik asi,  viloyatlar,  tu m an lar  va  sha- 
h a rla rd a   g e o g ra fik   o b 'y e k tla m i  no m lash   v a   q a y ta   n o m lash   m asalalarin i  k o 'rib  
ch iq u v ch i, 
sh u n in g d e k , 
“ G e o g rafik  
o b 'y e k tla rn in g  
n o m lari 
to ‘g ‘risid a ” gi 
O 'z b e k is to n   R e sp u b lik asi  Q o n u n i  tala b la rin in g   b ajarilishini  n azo rat  qiluvchi 
k o m is siy ala r -  m ax su s  o rg a n la r tash k il  etildi.
T o p o n im ik a   fan in i  c h u q u rro q   o ‘rganish  m aq sad id a  N a m an g a n   d av la t 
un iv ersiteti  5 1 2 0 3 0 0   -   ta rix   (Jah o n   m am lak atlari  b o ‘yich a)  b a k alav riat  ta ’lim 
y o ‘n alish i  ta la b a la rig a   “ T arix iy   to p o n im ik a ”  nom li  m ax su s  k u rs  tash k il  etildi  va 
tez  o ra d a  ta la b a la m in g  e n g   sev im li  fan larid a n   b irig a aylandi.
U sh b u   o 'q u v   q o 'lla n m a n in g   y o z ilish ig a   ham   tarix   y o 'n a lish i  tala b alarin in g  
fan g a  b o ‘lgan  q iziq ish lari  sa b a b   b o 'ld i.  O 'q u v   q o 'lla n m a d a   “T arix iy   to p o n im ik a ” 
fan in in g   p a y d o   b o 'lis h i  v a  ta ra q q iy o ti.  0 ‘rta   O siyo  tarix iy   to p o n im iy asin in g  
m an b alari,  o ‘rta   a sr  y o z m a   m a n b a la rid a   qad im g i  toponim lar,  tarix iy   k artalard ag i 
to p o n im ik   m a ’lu m o tlar,  to p o n im la m in g   tarix iy lik   va  til  jih a td a n   m an su b lilig i, 
y u rtim izn in g   etn o n im   v a  etn o to p o n im la ri,  oro n im   v a  o ro to p o n im lari,  g id ro n im   va 
g id ro to p o n im la ri,  y u rtim iz   sh a h a r  v a  q ish lo q lari  to p o n im ik asig a   d o ir  m a ’lu m o tlar 
o 'z  aksini  to p g an .

Download 3,25 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish