‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi


Tug‘ruqxona ishlari ko‘rsatkichlari



Download 5,24 Mb.
Pdf ko'rish
bet62/108
Sana10.06.2023
Hajmi5,24 Mb.
#950574
1   ...   58   59   60   61   62   63   64   65   ...   108
Bog'liq
Jamiyat sog’lig’ini saqlash va tibbiyot Nikboev A. 2005 (1)

5.2.4. Tug‘ruqxona ishlari ko‘rsatkichlari
T u g ‘ruq m ajm u asi yillik h iso b o ti m a ’lu m o tla rid a n quyidagi 
k o ‘rsa tk ic h larn i aniqlaym iz:
1. Akusher-ginekologga bitta ayolning bir yilda o ‘rtacha qatnash soni. 
Misol.
T u g ‘ru q m ajm u asi xizm at q ilad ig an tu m a n d a ay o llar
so n i 26000, b ir yil d av o m id a q a tn a s h soni 26000. 26000 : 26000=1 
(b ir a y o ln in g b ir yild a o ‘r ta c h a q a tn a sh so ni). Bu k o ‘rsatk ich
o ‘rta c h a 11,7 ni tashkil qilsa m aqsadga m uvofiq b o ‘ladi.
2. H o m ila d o rlik n in g 3 o yligigacha b o sh la n g ‘ich hisobga o lin - 
g a n la r ulushi.
Misol.
T u m a n d a b ir y ild a 4 2 0 0 h o m ila d o r a y o l h iso b g a o l i ­
n a d i, s h u la r d a n 4 0 0 0 ta si h o m ila d o r lik n in g 3 o y lik m u d d a tid a
hisobga o lin g a n :
H o m ila d o r lig i 3 o y g a c h a b o ‘lg a n , m a s la h a t x o n a h is o b ig a o lin g a n a y o l l a r s o n i
^
H is o b g a o l i n g a n u m u m i y a y o l l a r s o n i
4 0 0 0
1 0 0 = 9 5 ,2 fo iz .
4 2 0 0
M a m la k atd a bu k o ‘rsatk ich o ‘rtachasi 70 foizga teng.
3. 
H o m iladorlik 7 oydan oshgan davrda hisobga olingan ayollar 
ulushi:
H o m ila d o rlik 7 o y d a n o sh g a n d a m a s la h a tx o n a k u z a tu v ig a o lin g a n a y o lla r so n i 
H iso b g a o lin g a n b a r c h a h o m ila d o r a y o lla r so n i 
1 1 6


Misol.
T u m a n d a 4200 n a fa r h o m ila d o r ayol ro ‘yxatga o lingan, 
sh u n d a n 180 ta h o m ila d o r ayol kech kuzatuvga olingan:
. 100 = 4 ,2 foiz.
4 2 0 0
Bu k o ‘rsatk ich o ‘rta c h a ta x m in a n 7 foiz b o ‘lib , yildan-yilga 
k am aym oqda.
4. H isobot yilida tuqqan ayollarning m aslahatxonaga qatnashining 
o ‘rta c h a soni:
H o m ila d o r a y o lla rn in g b ir yil d a v o m id a m a sla h a tx o n a d a g i q a tn a s h i so n i ^
T u g ‘ru q so n i
A yollar tu q q a n d a n keyin h a m m aslah atx o n ag a q a tn a sh in in g
o ‘rtacha soni shaharda 10— 12 m arta, qishloqlarda esa 8—9 m artadir.
5. T u q q ungacha beriladigan ta ’tillam i belgilashda xatolik b o ‘lgan 
a y o lla r ulushi:
M a s la h a tx o n a d a b erilg an m u d d a td a n 15 k u n e rta va kech tu q q a n la r ^
T u q q u n g a c h a t a ’til o lg a n la r soni
Bu k o ‘rsatk ich 8— 12 fo izd an oshm asligi zarur.
6.T e rap e v t k o T ig id an o ‘tg an h o m ila d o r ayollar ulushi:
T e ra p e v t k o ‘rgan ay o llar so n i 
^
H iso b o t y ilid a h o m ila d o rlig i tu g 1 ish b ilan tu g ag an b a rc h a ay o llar soni
7. R ezus m an su b lik k a tekshirilgan h o m ila d o r ayollar soni:
R ezus m a n su b lik k a te k sh irilg an a y o lla r so n i 
^
H iso b o t y ilid a h o m ila d o rlig i tu g 'ish b ilan tu g ag an b a rc h a ay o llar soni
8. T u g ‘ru q x o n a statsionariga yotqizilgan tu g ‘uvchi ayollar soni:
S ta tsio n a rg a q ab u l q ilin g an tu g 'r u q la r so n i f 
B arch a tu g ‘ru q la r soni
117


6, 7, 8 -k o ‘rsa tk ic h la r 100 foizga ten g b o ‘lishi lozim .
9. 
T u g ‘ish davridagi a so ra tla r soni (oraliq yirtilishi, q o n ketishi 
va hokazolar).
Asoratlar bilan tug‘ruqlar soni ^
Tug‘ruqlarning umumiy soni
10. O n a la r o ‘lim i:
O nalar o ‘limi
100000.
Tirik tug'ilgan bolalar soni
11. 0 ‘lik tu g ‘ilish hollari:
0 ‘lik tug‘ilgan bolalar
Tirik va o‘lik tug‘ilgan chaqaloqlar soni
12. C h a la tu g ‘ilish hollari:
C hala, am m o tirik tug‘ilganlar soni 
Tirik tug‘ilgan barcha chaqaloqlar soni
10 0
.
100
C h a la tu g ‘ilish 4 —6 foizni tash k il q ilm o q d a.
13. 
Y angi tu g ‘ilg an larn in g o ‘lim i. N o rm a l va c h a la tu g ‘ilganlar 
u c h u n a lo h id a -a lo h id a hisoblanadi:
Norm al tug‘ilib oMganlar soni 
Norm al tirik tug‘ilganlar soni
T u g ‘ru q o ‘rin lari b ir yilda 300 k u n , ginekologiya o ‘rin la ri 330 
kun b a n d boT ishi, ayollarning tu g 'ru q o ‘rinlarida yotishlari o ‘rtach a 
15 k u n , o ‘rin la r a lm a sh in u v i (o b o ro ti) 30 k u n (tu g ‘ad ig a n va 
tu q q a n la r) b o ‘lishi kerak. B u n d an ta sh q a ri tu g ‘ru q q a tay yorlash 
va reabilitatsiya b o iim la r id a yotgan ayo llarn in g so n i (foiz) alo h id a
k o ‘rsatilishi lozim . B oshqa ko ‘rsatk ich lar u m u m iy sh ifo x o n a k o ‘r- 
satk ich larid ek hisoblanadi.
118



Download 5,24 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   58   59   60   61   62   63   64   65   ...   108




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish