‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I

1
 
va  om m alashtirish;
84) tegishli y o ‘nalish yoki  fan b o ‘yicha t a ’lim  muassasasida  m e to d ik  
1
 
t a ’m inotga  boMgan  ehtiyojni  aniqlash;
85)  darslarni  o ‘za ro   kuzatishlarni  tashkil  qilish,  natijalarni  tah lil 
etish  va  mutaxassislarga  am aliy  y o rd a m   berish;
I 
86
)  t a ’lim  m e todlarini  o ‘rganish  m a q sa d id a   o ch iq   darslarni  tash k il 
I 
e t i s h ,   iIg‘o r   p e d a g o g i k   t a j r i b a l a r g a   d o i r   t a k l i f l a r n i   o ‘ r g a n i s h ,
I 
um um lashtirish  va  om m alash tirish ; 
i 
87)  yosh  m utaxassislarga  m eto d ik   y o rd a m   berish; 
i 
88
)  k o ‘rgazma  va  k o ‘rsatmali  vositalardan  foydalanish  b o ‘y ic h a  
, 
m e to d ik   tavsiyalarni  berish;
89) 
fan xonalarining m e ’yoriy hujjatlar talablari asosida jihozlanishini 
tashkil  etish.
U m u m i y   o ‘r t a   t a ’lim   m a k t a b l a r i d a   M e t o d i k a   b i r l a s h m a i a r i  
bosh lan g ‘ich t a ’lim  y o ‘nalishi  b o ‘yicha bitta,  V—XI  sinflarda esa  o ‘quv 
rejasidagi  alohida  fa nla r  b o ‘yicha  tashkil  etiladi.  Agar  u  yoki  b u   fan 
b o ‘yicha  o ‘qituvchilar  soni  uch   n afa rd a n   k am   b o ‘lsa,  u  h o l d a   fan 
o ‘qituvchilari  shu  tu rk u m d a g i  fan  o ‘qituvchilari  bilan  birgalikda  b itta  
M e t o d i k a   b irla sh m a s ig a   b ir la s h a d ila r ,  A k a d e m i k   lits e y la rd a   h a m  
M e to d ik a   birlashm aiari  xuddi  shu  ta rz d a   tashkil  qilinadi.  K a s b - h u n a r  
kollejlarida  esa  kafedralarda  o ‘qiti!adigan  fa n la r  b o 'y ic h a   M e t o d i k a  
birlashm aiari  tuziladi.

---

M etodika  birlashm asiga  t a ’lim  muassasasi  Pedagogika  Kengashi 
qaroriga  asosan  ijodkor  va  tajribali  o ‘qituvchilardan  t a ’lim  muassasasi 
direktorining  b u y ru g ‘i  bilan  rahbar tayinlanadi.  M etodika  birlashmasi 
hujjatlariga  m e to d ik a   birlashmasi  hisobotlar,  m eto d ik a  birlashm asi 
faoliyatiga aloqador b o ‘lgan a ’zolari haqida  m a ’lumot,  ish  rejasi,  yig‘ilish 
b a yonnom ala ri,  o ‘q u v -m e to d ik   hujjatlar  nusxasi  kiradi.
P edagog  k a d r la r   m alakasini  oshirish.  F a n -te x n ik a   taraqqiy  etib, 
ijtimoiy m u n o sa b a tla r m azm u n i axborotlarga  tobora boyib borayotgan, 
fan  olamidagi  yangiliklar,  psixologiya-pedagogika fani  rivoj to payotgan 
bir  davrda  o 'q itu v c h ila rn in g   o ‘z  ustida  mustaqil  ravishda  ishlashlari, 
m alakalarini  oshirib  borishlari,  mustaqil  izlanish  k o 'n ik m asig a  ega 
bo'lish  va  ijodkor  bo'lishlarini  talab  qiladi.
0 ‘zbekiston  Respublikasining «K adrlartayyorlash  milliy dasturi»da 
belgilab  q o ‘y ilganidek,  h a r   j ih a td a n   b a rk a m o l,  m ustaqil  fikrlovchi 
yoshlarni  tarbiyalash  u c h u n   bugungi  kun  o'q ituvchisi  siyosiy,  ilmiy- 
m eto d ik   va  u m u m p e d a g o g ik   saviya,  o ‘z  ishiga  ijodiy  yondashish,  o ‘z 
b u rc higa  n isb atan   fidoiy  bo'lishga  b o g ‘liqdir.  Bu  dolzarb  m asalani 
sam arali  hal  qilish  k o ‘p  j ih a td a n   t a ’lim  muassasasi  rahbari,  ularning 
t a ’li m - t a r b i y a n i   b o s h q a r i s h   l a y o q a tla r i  h a m d a   p e d a g o g   k a d r l a r  
m alakasini  oshirishni  tashkil  etish  va  nazorat  qilishga  bog‘liqdir.
P ed ag o g   k a d r la r n i   q a v ta   tavvorlash  va  m alakasini  o s h i r i s h d a n  
m a q s a d   o ‘q i t u v c h i l a r n i n g   ijodiy  i m k o n i y a t l a r i n i   r i v o j l a n t i r i s h ,  
u l a r n i n g   k a s b i y   b i l i m l a r i n i   t a k o m i l l a s h t i r i s h ,   n a t i j a d a   e s a  
o ‘q u v c h i l a r g a   t a ’l i m - t a r b i y a   b e r is h   s if a t in i   k esk in   o s h i r i s h d a n  
i b o r a t d i r .   T a ’l i m - t a r b i y a   i s h l a r i n i n g   m u r a k k a b l a s h i b   b o r i s h i  
o ‘q itu v ch i  o ld i d a   t u r g a n   vazifalarni  k e n g a y tir m o q d a .  S h u n g a   k o 'r a ,  
p e d a g o g la rn in g   m a l a k a s in i  oshirish  tiz im id a   u larni  ijodiy  izlanishga 
o d a t l a n t ir i s h ,   i j o d k o rlik d a g i  faolligini  ra g ‘b a tla n tirish   m a q s a d ig a  
m u vofiq  ish  olib   b o ris h   m u h i m   a h a m iy a tg a   egadir.  Shu  m a q s a d d a  
pedagogik  k a d r la r m a la k a sin i  oshirishning  bir q a n c h a   shakllari  ishlab 
chiqilgan.  Bu  s h a k lla rd a n   nafaqat  m aktab pedagoglarining  m alakasini 
o s h i r i s h d a g i n a  
e m a s  
o ‘r t a  
m a x s u s  
k a s b - h u n a r  
t a ’l i m i  
m u a s s a s a la r i n i n g   ra h b a r la r i   h a m   x a b a r d o r   b o ‘lishlari  va  u l a r d a n  
m uvaffaqiyatli  f o y d a la n a   olishlari  lozim.  P edag o g larn in g   m ala k a sin i 
osh irish   sh ak llari  q u y id a g i  ikki  g u ru h g a   b o ‘linadi:
1.  T a ’lim  m uassasasi  doirasida  m alaka  oshirish  yo'llari:
—  t a ’lim  m uassasasida  fanlar b o ‘yicha tuzilgan  m etod birlashm alar;
—  t a ’lim  m uassasasi  pedagogik  kengashi;

---

— t a ’lim  m uassasasida tahkil  etiladigan  doim iy harakatdagi s e m in a r 
o'qishlar;
—  m aqsadli  o c h iq   darslar;
—  konferensiya  va  pedagogik  o ‘qishlar;
2.  T a ’lim  m uassasasidan  tashqari  m a la k a   oshirish  y o ‘llari:
1.  Pedagoglarni  qayta tayyorlash va  m alakasini  oshirish  institutlari:
—  ishlab  chiq arish d a n   ajralgan  h o ld a  m arka z,  viloyat  va  t u m a n d a  
o ‘tkaziladigan  kurslar;
—  murabbiylik  asosidagi  kurslar;
—  eksternat  ko'rinishidagi  kurslar;
—  qisqa  m ud d atli  kurslar;
—  erkin  tinglovchilar  kurslari;
—  sirtdan  va  q a tn a b   t a ’lim  o linadigan  kurslar;
—  m u am m o li  (m aqsadli)  kurslar;
—  shaxsiy  reja  asosida  tashkil  etiladigan  kurslar;
—  mualliflik  kurslari;
—  doim iy  harakatdagi  kurslar.
2.  M a k ta b g a c h a   b o lalar  m uassasalari  xodim la rin in g   m a la k a s in i 
oshirish  respublika  kurslari.
3.  T u m a n   M etodika kabineti t o m o n id a n  pedagoglam ing m alak a sin i 
oshirish  ishlari:
—  ilm iy-m etodik,  pedagogik yoki  am a liy  konferensiyalar,  s e m i n a r , 
sem inar-kengashlar;
—  b ir  m u a m m o   yoki  m a v z u   a s o s i d a   ta s h k i l   e t i l g a n   d o i m i y  
harakatdagi  sem inarlar;
—  t u m a n   fan  o 'q ituvchilari  m e to d ik a   uyushm alari;
—  tayanch  va  ilg‘o r  tajriba  m uassasasi  ishlari;
—  t a ’lim  m uassasasi  rahbarlari  M e to d ik a   uyushm alari;
—  pedagogik  o ‘qishlar.
4.  Radio  va  televideniye  orqali  beriladigan  eshittirishlar,  m a t b u o t  
sahifalari.
P e d a g o g   k a d r la rn i  a t t c s t a t s i y a d a n   o ‘tk a z ish .  P ed a g o g   k a d r l a r  
attestatsiyasi ularning  kasbiy m a h o ra tla rin in g  o ‘sishini  rag‘b a tla n tirish , 
t a ’lim -tarbiyada  ilg‘o r   pedagogik  tex n o logiyalarni  yaratish  va  u la rn i 
q o ‘llash,  m a ’n a v iy - m a ’rifiy y o ‘nalishlardagi  natijalarni  xolis b a h o l a s h ,  
egallab  tu rg an   yoki  d a ’vogarlik  q ilin a y o tg a n   toifa  va  la v o z im la rg a  
m unosiblikni  a niqlash,  t a ’lim  m u assasalarida  t a ’lim -tarbiya  j a r a y o n i  
sifatini  oshirish  m a q sa d id a   o ‘tkaziladi.

---

P ed a g o g   k a d r la r   atte sta tsiy a si  5  yilda  b ir  m a r t a   0 ‘z b e k is to n  
RespubIikasi  V azirlar  M ah k a m a si  huzuridagi  Davlat  test  M ark azi 
tarkibidagi  «K adrlar tayyorlash  sifatini  nazorat  qilish,  pedagog  kadrlar 
va  t a ’lim  muassasalari  attestatsiyasi  boshqarm asi  h a m d a   Xalq  t a ’limi 
Vazirligi bilan  birgalikda  ishlab chiqilgan jadvallar asosida tashkil  etiladi. 
Xalq  t a ’limi  tizimi  p eda gog  kadrlar  tarkibiga  p ro fe ss o r-o ‘qituvchi, 
o ‘qituvchi,  m etodist,  tarbiyachi,  psixolog,  defektolog,  logoped,  sport 
instruktori,  m usiqa  va  t o ‘garak  rahbarlari  kiradi.
Pedagog  kadrlar  attestatsiyasini  tashkil  etish  jara yonida  quyidagi 
ishlar  am alga  oshiriladi:
90)  pedagog  k ad rla r  o ‘z  mutaxassisligi  h a m d a   m e ’yoriy-huquqiy 
va  m a ’n a v iy -m a ’rifiy  y o ‘nalishlar  b o ‘yicha  test  sinovidan,  su h b a td a n  
o ‘tkaziladilar;
91)  pedagog  o ‘q itayotgan  fan  b o ‘yicha  o ‘quvchilarning  bilim  va 
o 'zlashtirish  darajasi  o ‘rganiladi;
92)  o ‘q u vchilar  o ‘rtasida  sotsiologik  s o ‘rovlar  o ‘tkaziladi.
P edagogning  u m u m iy   bali  test,  suhbat  natijalari,  o ‘quvchilarning
bilim  darajasi,  iimiy,  o ‘q u v -m e to d ik   ishlari  va  ixtirolari,  ijodiy  ish lari, 
ish  staji,  pedagogning komissiya tom onidan  o ‘rganilgan  kasbiy  mahorati 
va  rahbariyat  t o m o n id a n   berilgan  baholar  yiqindisidan  iborat  b o ‘ladi.
Maxsus  m ak tab lar,  m aktabga cha  va  m a k ta b d a n   tashqari  t a ’lim 
m u ass asa la ri,  m a d a n i y a t ,   sport,  s a n ’at  so h alari  pedagog  kadrlari, 
m u h a n d i s - p e d a g o g   k a d r l a r   va  is h la b   c h i q a r i s h   u s t a l a r i   o ‘z 
mutaxassisliklari  b o 'y i c h a   s u hbatdan  o ‘tkaziladilar.
Pedagog  kadrlar  u c h u n   m e ’yoriy-huquqiy  va  m a ’n a v iy -m a ’rifiy 
y o ' n a l i s h l a r   b o ‘y i c h a  
t e s t  
s a v o l l a r i  
t o ‘p l a m i  
0
‘z b e k i s t o n  
R e s p u b li k a s in in g   K o n s titu ts iy a s i,  « T a ’lim  t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i ,  
«K a d rla r  tayyorlash  milliy  dasturi»,  Davlat  t a ’lim  standartlari,  milliy 
istiqlol g ‘oyasi va  m a ’naviyat  asoslari,  yangi  pedagogik texnologiyalarga 
oid  m asalalardan  iborat  b o ‘ladi.
K o m issiy a   a t t e s t a t s i y a   n a tijalarig a  k o ‘ra  p e d a g o g n in g   u s h b u  
jarayondagi  faoliyati  «Attestatsiyadan  o'tdi»,  «Attestatsiyadan  shartli 
o ‘tdi»  va  «A ttestatsiyadan  o ‘tm adi»  tarzida  baholanadi.
Mutaxassis toifaga ega  pedagog «Attestatsiyadan  o'tmadi»  deb e ’tirof 
etilg an d a,  s h u n in g d e k ,  tay a n c h   m a ’Iumoti  dars  berayotgan  faniga  mos 
kelm aydigan  p eda gog  k ad rla r  qayta  tayyorlash  kurslaridan  o 't m a g a n  
b o ‘lsa,  tegishli t a ’lim  muassasasi  rahbari  pedagogga o ‘z  mutaxassisligiga 
k o ‘ra  a ttestatsiyadan  o ‘tishni  h a m d a   qayta  tayyorlash  yoki  m alaka

---

oshirish  kursida  m alak a oshirishni t a k l if  qiladi.  M az k u r takliflarga  rozi 
boMmagan o ‘qituvchilarning  m ehnat  shartnom asi  (amaldagi  qonunchilik 
asosida)  b ek o r  qilinadi.
«A ttestatsiyadan  o'tm ad i»   deb   to p ilg a n   pedagoglar  h a m d a   qayta 
tayyorlash yoki  m alaka oshirish  kursiga yuborilgan  pedagoglar bir yildan 
s o ‘ng  qayta  attestatsiyadan  o ‘tkaziladilar.
Yosh  o ‘q i tu v c h ila r   bilan  is h la s h .  Y o s h   o ‘q i t u v c h i la r n i n g   h a r  
t o m o n la m a   yetuk  mutaxassis  b o ‘lib  yetishishlari  bugungi  k u n n in g   en g  
d o lzarb   m asalalaridan  biridir.  H a q iq a ta n   h a m   yosh  o ‘qituvchi  t a ’lim 
m uassasasi  (u m u m iy   o ‘rta  t a ’lim,  o ‘rta  m axsus,  k a s b - h u n a r t a ’lim i)ga 
ishga  keldi  deylik:  uni  o ‘q u vchilar  bilan  ishlashga  tay y o r  d e b   ayta 
olam izm i?
T o ‘g ‘ri,  oliy  o ‘quv  yurtida  u  yaxshi  n azariy  bilim larga  ega  b o ‘ladi 
va shu  bilan bir v aqtda pedagogik a m a liy o td a n   h am   o ‘tib keladi.  Biroq, 
u  oliy  o ‘quv  yurt ini  tam om la shi  bilan  o ‘qituvchi  degan  n o m g a   ega 
b o ‘ladi. Tabiiyki,  u n d a  o ‘quvchilar bilan  ishlash  tajribasi yetarli  emasligi 
bois  m e h n a t  faoliyatining  birinchi  yilidayoq  bir  q a to r  m u a m m o la r g a  
d u c h   kelad i.  Z e r o ,   yosh  o ‘q i t u v c h i g a   x a r a k t e r i  t u r l i c h a   boMgan 
o ‘quvchilarguruhi bilan  ishlash  oson  kechm aydi.  U  o ‘z o ‘quvchilarining 
qobiliyat  darajasi,  o'zlashtirishdan  o rtda qolayotgan o ‘quvchilar shaxsini 
o ‘rganishda  ularning  h ar  biri  o 'z ig a   xos  xotira,  fikrlash  layoqati  va 
diqqatga  ega  boMishlarini  hisobga  olinaganligi  sababli  o ‘q u v c h ila rd a  
bilimlarni  hosil  qilishni  tartibga solish  im koniyatini  q o ‘ldan  boy beradi. 
Yosh  o ‘q ituvchining  eng  katta xatosi,  u  o ‘zini  bilimi  sayoz  o ‘q u v c h ila r 
bilan  ishlashdan  olib  qochadi.  U n i n g   u c h u n   bilimi  yuqori  boMgan 
o ‘quvchilar bilan  ishlash  oson  tuyuladi.  N a tija d a  qoloq o ‘q u v ch ilarn in g  
tengdoshlaridan  o rtd a   qolishlari  k u ch a y ad i,  ularning  rivojlanishi  t a ’lim 
jarayonida  tartibsiz  kechadi.
Yosh  o ‘qituvchilarga  yo rd a m n i  tashkil  etish d a  asosiy  b o ‘g ‘in  —  bu 
ular bilan bevosita  ishlashni yo‘lga q o'yishdir.  Ularga  m a ’ruzalar o ‘qish, 
nazariy m ash g ‘ulotlarni tashkil  etish  shart  em a s ,  chunki  ular oliy t a ’lim 
m uassasasida  yetarli  m a ’lu m otlarni  o ladilar.  Yosh  o ‘q itu v ch i  a m a liy  
m aslahatlarga  ehtiyoj  sezadi.  B u n d a y   y o r d a m n i  quyidagicha  a m a lg a  
oshirish  m um kin: