‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I


  va  om m alashtirish; 84) tegishli y o ‘nalish yoki  fan b o ‘yicha t a ’lim  muassasasida  m e to d ik   1



Download 11 Mb.
Pdf ko'rish
bet340/415
Sana07.08.2021
Hajmi11 Mb.
#140757
1   ...   336   337   338   339   340   341   342   343   ...   415
Bog'liq
PEDAGOGIKA

1
 
va  om m alashtirish;
84) tegishli y o ‘nalish yoki  fan b o ‘yicha t a ’lim  muassasasida  m e to d ik  
1
 
t a ’m inotga  boMgan  ehtiyojni  aniqlash;
85)  darslarni  o ‘za ro   kuzatishlarni  tashkil  qilish,  natijalarni  tah lil 
etish  va  mutaxassislarga  am aliy  y o rd a m   berish;

86
)  t a ’lim  m e todlarini  o ‘rganish  m a q sa d id a   o ch iq   darslarni  tash k il 

e t i s h ,   iIg‘o r   p e d a g o g i k   t a j r i b a l a r g a   d o i r   t a k l i f l a r n i   o ‘ r g a n i s h ,

um um lashtirish  va  om m alash tirish ; 

87)  yosh  m utaxassislarga  m eto d ik   y o rd a m   berish; 

88
)  k o ‘rgazma  va  k o ‘rsatmali  vositalardan  foydalanish  b o ‘y ic h a  

m e to d ik   tavsiyalarni  berish;
89) 
fan xonalarining m e ’yoriy hujjatlar talablari asosida jihozlanishini 
tashkil  etish.
U m u m i y   o ‘r t a   t a ’lim   m a k t a b l a r i d a   M e t o d i k a   b i r l a s h m a i a r i  
bosh lan g ‘ich t a ’lim  y o ‘nalishi  b o ‘yicha bitta,  V—XI  sinflarda esa  o ‘quv 
rejasidagi  alohida  fa nla r  b o ‘yicha  tashkil  etiladi.  Agar  u  yoki  b u   fan 
b o ‘yicha  o ‘qituvchilar  soni  uch   n afa rd a n   k am   b o ‘lsa,  u  h o l d a   fan 
o ‘qituvchilari  shu  tu rk u m d a g i  fan  o ‘qituvchilari  bilan  birgalikda  b itta  
M e t o d i k a   b irla sh m a s ig a   b ir la s h a d ila r ,  A k a d e m i k   lits e y la rd a   h a m  
M e to d ik a   birlashm aiari  xuddi  shu  ta rz d a   tashkil  qilinadi.  K a s b - h u n a r  
kollejlarida  esa  kafedralarda  o ‘qiti!adigan  fa n la r  b o 'y ic h a   M e t o d i k a  
birlashm aiari  tuziladi.


M etodika  birlashm asiga  t a ’lim  muassasasi  Pedagogika  Kengashi 
qaroriga  asosan  ijodkor  va  tajribali  o ‘qituvchilardan  t a ’lim  muassasasi 
direktorining  b u y ru g ‘i  bilan  rahbar tayinlanadi.  M etodika  birlashmasi 
hujjatlariga  m e to d ik a   birlashmasi  hisobotlar,  m eto d ik a  birlashm asi 
faoliyatiga aloqador b o ‘lgan a ’zolari haqida  m a ’lumot,  ish  rejasi,  yig‘ilish 
b a yonnom ala ri,  o ‘q u v -m e to d ik   hujjatlar  nusxasi  kiradi.
P edagog  k a d r la r   m alakasini  oshirish.  F a n -te x n ik a   taraqqiy  etib, 
ijtimoiy m u n o sa b a tla r m azm u n i axborotlarga  tobora boyib borayotgan, 
fan  olamidagi  yangiliklar,  psixologiya-pedagogika fani  rivoj to payotgan 
bir  davrda  o 'q itu v c h ila rn in g   o ‘z  ustida  mustaqil  ravishda  ishlashlari, 
m alakalarini  oshirib  borishlari,  mustaqil  izlanish  k o 'n ik m asig a  ega 
bo'lish  va  ijodkor  bo'lishlarini  talab  qiladi.
0 ‘zbekiston  Respublikasining «K adrlartayyorlash  milliy dasturi»da 
belgilab  q o ‘y ilganidek,  h a r   j ih a td a n   b a rk a m o l,  m ustaqil  fikrlovchi 
yoshlarni  tarbiyalash  u c h u n   bugungi  kun  o'q ituvchisi  siyosiy,  ilmiy- 
m eto d ik   va  u m u m p e d a g o g ik   saviya,  o ‘z  ishiga  ijodiy  yondashish,  o ‘z 
b u rc higa  n isb atan   fidoiy  bo'lishga  b o g ‘liqdir.  Bu  dolzarb  m asalani 
sam arali  hal  qilish  k o ‘p  j ih a td a n   t a ’lim  muassasasi  rahbari,  ularning 
t a ’li m - t a r b i y a n i   b o s h q a r i s h   l a y o q a tla r i  h a m d a   p e d a g o g   k a d r l a r  
m alakasini  oshirishni  tashkil  etish  va  nazorat  qilishga  bog‘liqdir.
P ed ag o g   k a d r la r n i   q a v ta   tavvorlash  va  m alakasini  o s h i r i s h d a n  
m a q s a d   o ‘q i t u v c h i l a r n i n g   ijodiy  i m k o n i y a t l a r i n i   r i v o j l a n t i r i s h ,  
u l a r n i n g   k a s b i y   b i l i m l a r i n i   t a k o m i l l a s h t i r i s h ,   n a t i j a d a   e s a  
o ‘q u v c h i l a r g a   t a ’l i m - t a r b i y a   b e r is h   s if a t in i   k esk in   o s h i r i s h d a n  
i b o r a t d i r .   T a ’l i m - t a r b i y a   i s h l a r i n i n g   m u r a k k a b l a s h i b   b o r i s h i  
o ‘q itu v ch i  o ld i d a   t u r g a n   vazifalarni  k e n g a y tir m o q d a .  S h u n g a   k o 'r a ,  
p e d a g o g la rn in g   m a l a k a s in i  oshirish  tiz im id a   u larni  ijodiy  izlanishga 
o d a t l a n t ir i s h ,   i j o d k o rlik d a g i  faolligini  ra g ‘b a tla n tirish   m a q s a d ig a  
m u vofiq  ish  olib   b o ris h   m u h i m   a h a m iy a tg a   egadir.  Shu  m a q s a d d a  
pedagogik  k a d r la r m a la k a sin i  oshirishning  bir q a n c h a   shakllari  ishlab 
chiqilgan.  Bu  s h a k lla rd a n   nafaqat  m aktab pedagoglarining  m alakasini 
o s h i r i s h d a g i n a  
e m a s  
o ‘r t a  
m a x s u s  
k a s b - h u n a r  
t a ’l i m i  
m u a s s a s a la r i n i n g   ra h b a r la r i   h a m   x a b a r d o r   b o ‘lishlari  va  u l a r d a n  
m uvaffaqiyatli  f o y d a la n a   olishlari  lozim.  P edag o g larn in g   m ala k a sin i 
osh irish   sh ak llari  q u y id a g i  ikki  g u ru h g a   b o ‘linadi:
1.  T a ’lim  m uassasasi  doirasida  m alaka  oshirish  yo'llari:
—  t a ’lim  m uassasasida  fanlar b o ‘yicha tuzilgan  m etod birlashm alar;
—  t a ’lim  m uassasasi  pedagogik  kengashi;


— t a ’lim  m uassasasida tahkil  etiladigan  doim iy harakatdagi s e m in a r 
o'qishlar;
—  m aqsadli  o c h iq   darslar;
—  konferensiya  va  pedagogik  o ‘qishlar;
2.  T a ’lim  m uassasasidan  tashqari  m a la k a   oshirish  y o ‘llari:
1.  Pedagoglarni  qayta tayyorlash va  m alakasini  oshirish  institutlari:
—  ishlab  chiq arish d a n   ajralgan  h o ld a  m arka z,  viloyat  va  t u m a n d a  
o ‘tkaziladigan  kurslar;
—  murabbiylik  asosidagi  kurslar;
—  eksternat  ko'rinishidagi  kurslar;
—  qisqa  m ud d atli  kurslar;
—  erkin  tinglovchilar  kurslari;
—  sirtdan  va  q a tn a b   t a ’lim  o linadigan  kurslar;
—  m u am m o li  (m aqsadli)  kurslar;
—  shaxsiy  reja  asosida  tashkil  etiladigan  kurslar;
—  mualliflik  kurslari;
—  doim iy  harakatdagi  kurslar.
2.  M a k ta b g a c h a   b o lalar  m uassasalari  xodim la rin in g   m a la k a s in i 
oshirish  respublika  kurslari.
3.  T u m a n   M etodika kabineti t o m o n id a n  pedagoglam ing m alak a sin i 
oshirish  ishlari:
—  ilm iy-m etodik,  pedagogik yoki  am a liy  konferensiyalar,  s e m i n a r , 
sem inar-kengashlar;
—  b ir  m u a m m o   yoki  m a v z u   a s o s i d a   ta s h k i l   e t i l g a n   d o i m i y  
harakatdagi  sem inarlar;
—  t u m a n   fan  o 'q ituvchilari  m e to d ik a   uyushm alari;
—  tayanch  va  ilg‘o r  tajriba  m uassasasi  ishlari;
—  t a ’lim  m uassasasi  rahbarlari  M e to d ik a   uyushm alari;
—  pedagogik  o ‘qishlar.
4.  Radio  va  televideniye  orqali  beriladigan  eshittirishlar,  m a t b u o t  
sahifalari.
P e d a g o g   k a d r la rn i  a t t c s t a t s i y a d a n   o ‘tk a z ish .  P ed a g o g   k a d r l a r  
attestatsiyasi ularning  kasbiy m a h o ra tla rin in g  o ‘sishini  rag‘b a tla n tirish , 
t a ’lim -tarbiyada  ilg‘o r   pedagogik  tex n o logiyalarni  yaratish  va  u la rn i 
q o ‘llash,  m a ’n a v iy - m a ’rifiy y o ‘nalishlardagi  natijalarni  xolis b a h o l a s h ,  
egallab  tu rg an   yoki  d a ’vogarlik  q ilin a y o tg a n   toifa  va  la v o z im la rg a  
m unosiblikni  a niqlash,  t a ’lim  m u assasalarida  t a ’lim -tarbiya  j a r a y o n i  
sifatini  oshirish  m a q sa d id a   o ‘tkaziladi.


P ed a g o g   k a d r la r   atte sta tsiy a si  5  yilda  b ir  m a r t a   0 ‘z b e k is to n  
RespubIikasi  V azirlar  M ah k a m a si  huzuridagi  Davlat  test  M ark azi 
tarkibidagi  «K adrlar tayyorlash  sifatini  nazorat  qilish,  pedagog  kadrlar 
va  t a ’lim  muassasalari  attestatsiyasi  boshqarm asi  h a m d a   Xalq  t a ’limi 
Vazirligi bilan  birgalikda  ishlab chiqilgan jadvallar asosida tashkil  etiladi. 
Xalq  t a ’limi  tizimi  p eda gog  kadrlar  tarkibiga  p ro fe ss o r-o ‘qituvchi, 
o ‘qituvchi,  m etodist,  tarbiyachi,  psixolog,  defektolog,  logoped,  sport 
instruktori,  m usiqa  va  t o ‘garak  rahbarlari  kiradi.
Pedagog  kadrlar  attestatsiyasini  tashkil  etish  jara yonida  quyidagi 
ishlar  am alga  oshiriladi:
90)  pedagog  k ad rla r  o ‘z  mutaxassisligi  h a m d a   m e ’yoriy-huquqiy 
va  m a ’n a v iy -m a ’rifiy  y o ‘nalishlar  b o ‘yicha  test  sinovidan,  su h b a td a n  
o ‘tkaziladilar;
91)  pedagog  o ‘q itayotgan  fan  b o ‘yicha  o ‘quvchilarning  bilim  va 
o 'zlashtirish  darajasi  o ‘rganiladi;
92)  o ‘q u vchilar  o ‘rtasida  sotsiologik  s o ‘rovlar  o ‘tkaziladi.
P edagogning  u m u m iy   bali  test,  suhbat  natijalari,  o ‘quvchilarning
bilim  darajasi,  iimiy,  o ‘q u v -m e to d ik   ishlari  va  ixtirolari,  ijodiy  ish lari, 
ish  staji,  pedagogning komissiya tom onidan  o ‘rganilgan  kasbiy  mahorati 
va  rahbariyat  t o m o n id a n   berilgan  baholar  yiqindisidan  iborat  b o ‘ladi.
Maxsus  m ak tab lar,  m aktabga cha  va  m a k ta b d a n   tashqari  t a ’lim 
m u ass asa la ri,  m a d a n i y a t ,   sport,  s a n ’at  so h alari  pedagog  kadrlari, 
m u h a n d i s - p e d a g o g   k a d r l a r   va  is h la b   c h i q a r i s h   u s t a l a r i   o ‘z 
mutaxassisliklari  b o 'y i c h a   s u hbatdan  o ‘tkaziladilar.
Pedagog  kadrlar  u c h u n   m e ’yoriy-huquqiy  va  m a ’n a v iy -m a ’rifiy 
y o ' n a l i s h l a r   b o ‘y i c h a  
t e s t  
s a v o l l a r i  
t o ‘p l a m i  
0
‘z b e k i s t o n  
R e s p u b li k a s in in g   K o n s titu ts iy a s i,  « T a ’lim  t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i ,  
«K a d rla r  tayyorlash  milliy  dasturi»,  Davlat  t a ’lim  standartlari,  milliy 
istiqlol g ‘oyasi va  m a ’naviyat  asoslari,  yangi  pedagogik texnologiyalarga 
oid  m asalalardan  iborat  b o ‘ladi.
K o m issiy a   a t t e s t a t s i y a   n a tijalarig a  k o ‘ra  p e d a g o g n in g   u s h b u  
jarayondagi  faoliyati  «Attestatsiyadan  o'tdi»,  «Attestatsiyadan  shartli 
o ‘tdi»  va  «A ttestatsiyadan  o ‘tm adi»  tarzida  baholanadi.
Mutaxassis toifaga ega  pedagog «Attestatsiyadan  o'tmadi»  deb e ’tirof 
etilg an d a,  s h u n in g d e k ,  tay a n c h   m a ’Iumoti  dars  berayotgan  faniga  mos 
kelm aydigan  p eda gog  k ad rla r  qayta  tayyorlash  kurslaridan  o 't m a g a n  
b o ‘lsa,  tegishli t a ’lim  muassasasi  rahbari  pedagogga o ‘z  mutaxassisligiga 
k o ‘ra  a ttestatsiyadan  o ‘tishni  h a m d a   qayta  tayyorlash  yoki  m alaka


oshirish  kursida  m alak a oshirishni t a k l if  qiladi.  M az k u r takliflarga  rozi 
boMmagan o ‘qituvchilarning  m ehnat  shartnom asi  (amaldagi  qonunchilik 
asosida)  b ek o r  qilinadi.
«A ttestatsiyadan  o'tm ad i»   deb   to p ilg a n   pedagoglar  h a m d a   qayta 
tayyorlash yoki  m alaka oshirish  kursiga yuborilgan  pedagoglar bir yildan 
s o ‘ng  qayta  attestatsiyadan  o ‘tkaziladilar.
Yosh  o ‘q i tu v c h ila r   bilan  is h la s h .  Y o s h   o ‘q i t u v c h i la r n i n g   h a r  
t o m o n la m a   yetuk  mutaxassis  b o ‘lib  yetishishlari  bugungi  k u n n in g   en g  
d o lzarb   m asalalaridan  biridir.  H a q iq a ta n   h a m   yosh  o ‘qituvchi  t a ’lim 
m uassasasi  (u m u m iy   o ‘rta  t a ’lim,  o ‘rta  m axsus,  k a s b - h u n a r t a ’lim i)ga 
ishga  keldi  deylik:  uni  o ‘q u vchilar  bilan  ishlashga  tay y o r  d e b   ayta 
olam izm i?
T o ‘g ‘ri,  oliy  o ‘quv  yurtida  u  yaxshi  n azariy  bilim larga  ega  b o ‘ladi 
va shu  bilan bir v aqtda pedagogik a m a liy o td a n   h am   o ‘tib keladi.  Biroq, 
u  oliy  o ‘quv  yurt ini  tam om la shi  bilan  o ‘qituvchi  degan  n o m g a   ega 
b o ‘ladi. Tabiiyki,  u n d a  o ‘quvchilar bilan  ishlash  tajribasi yetarli  emasligi 
bois  m e h n a t  faoliyatining  birinchi  yilidayoq  bir  q a to r  m u a m m o la r g a  
d u c h   kelad i.  Z e r o ,   yosh  o ‘q i t u v c h i g a   x a r a k t e r i  t u r l i c h a   boMgan 
o ‘quvchilarguruhi bilan  ishlash  oson  kechm aydi.  U  o ‘z o ‘quvchilarining 
qobiliyat  darajasi,  o'zlashtirishdan  o rtda qolayotgan o ‘quvchilar shaxsini 
o ‘rganishda  ularning  h ar  biri  o 'z ig a   xos  xotira,  fikrlash  layoqati  va 
diqqatga  ega  boMishlarini  hisobga  olinaganligi  sababli  o ‘q u v c h ila rd a  
bilimlarni  hosil  qilishni  tartibga solish  im koniyatini  q o ‘ldan  boy beradi. 
Yosh  o ‘q ituvchining  eng  katta xatosi,  u  o ‘zini  bilimi  sayoz  o ‘q u v c h ila r 
bilan  ishlashdan  olib  qochadi.  U n i n g   u c h u n   bilimi  yuqori  boMgan 
o ‘quvchilar bilan  ishlash  oson  tuyuladi.  N a tija d a  qoloq o ‘q u v ch ilarn in g  
tengdoshlaridan  o rtd a   qolishlari  k u ch a y ad i,  ularning  rivojlanishi  t a ’lim 
jarayonida  tartibsiz  kechadi.
Yosh  o ‘qituvchilarga  yo rd a m n i  tashkil  etish d a  asosiy  b o ‘g ‘in  —  bu 
ular bilan bevosita  ishlashni yo‘lga q o'yishdir.  Ularga  m a ’ruzalar o ‘qish, 
nazariy m ash g ‘ulotlarni tashkil  etish  shart  em a s ,  chunki  ular oliy t a ’lim 
m uassasasida  yetarli  m a ’lu m otlarni  o ladilar.  Yosh  o ‘q itu v ch i  a m a liy  
m aslahatlarga  ehtiyoj  sezadi.  B u n d a y   y o r d a m n i  quyidagicha  a m a lg a  
oshirish  m um kin:

Download 11 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   336   337   338   339   340   341   342   343   ...   415




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish