‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I



Download 11,97 Mb.
Pdf ko'rish
bet211/413
Sana16.01.2022
Hajmi11,97 Mb.
#379486
1   ...   207   208   209   210   211   212   213   214   ...   413
Bog'liq
Pedagogika. 1-qism (M.Toxtaxojayeva, S.Nishonova) 583e888c8e1f192e31521286245d8a52

Davlat  ta ’lim standard. 
T a ’lim  m a z m u n in i n g   rivojlanishida  k n 'z g a 
tash lan a y o tg a n   zam onaviy t e n d e n siy a la rid a n   biri  uni  stan d artla sh tirish  
(davlat  m iqyosida yagona q o i d a l a r v a   talab lar o 'rn a tilish i)  h isoblanadi. 
S ta n d artlash tirish d a  quyidagi  ikki  om il  m u h i m   a h a m iy a tg a   ega:
1) 
turli  t a ’lim  m uassasalarida  tahsil  o layotgan  y o sh larn in g   u m u m i y  
o 'r t a ,   o 'r t a   maxsus,  k a s b - h u n a r  b ilim la r  h a jm in in g   bir xillik  d arajasini
www.ziyouz.com kutubxonasi


t a ’minlovchi  m a m la k a td a   yagona  pedagogik  muhitni  yaratish  zarurligi;
2)  0 ‘zb ekistonning  j a h o n   ham jam iyati  tizimiga  kirishi  natijasida 
xalqaro  t a ’lim  am aliyotida  u m u m iy   o ‘rta  va  o ‘rta  maxsus,  k a s b - h u n a r  
t a ’limi  m a z m u n in i  rivojlanishi  tendensiyalarining  hisobga  olinishi.
Davlat  t a ’lim  standard:
1)  t a ’lim  olish  shaklidan  q a t ’iy  n az ar bitiruvchilar erishishlari  kerak 
boMgan  t a ’lim  darajasini  belgilovchi  asosiy  hujjat;
2)  o ‘quv  fani  b o ‘yicha  y a kuniy  t a ’lim ning  yakuniy  natijalarini 
belgilovchi  asosiy  hujjat;
3) t a ’lim  dasturlari  m azm unining  m inim um i, 
0
‘quvchilar to m o n id a n  
bajariladigan  o ‘quv  ishlarining  maksimal  hajmi,  shuningdek,  bitiruvchi- 
larning  tayyorgarlik  darajalariga  q o ‘yiluvchi  talablarni  belgilaydi.
0 ‘zbekiston  Respublikasining  « T a ’lim  t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i   bilan 
bir qatorda t a ’lim standarti asosiy m e ’yoriy hujjat  hisoblanadi.  «Standart» 
ingliz  tilid a n   ta r j i m a   q ilin g a n d a   « m e ’yor»,  « n a m u n a » ,  « an d o z a» , 
«m odel»  m a ’n o la r i n i   a n g l a t a d i.  S ta n d a r t  y o r d a m i d a ,   re sp u b lik a  
miqyosidagi turli t a ’lim  muassasalarida t a ’limning barqarorlik  darajasini 
t a ’m inla shga  erish ilad i,  o ‘quv  ishlari  norm ativlari  m oslash tirila d i, 
o 'q u v c h i l a r n i n g   b ilim la r in i  b a h o l a s h   m e z o n la ri  ishlab  c h iq ila d i. 
O'quvchi davlat to m o n id a n  belgilangan t a ’lim standarti bilan  cheklanishi 
m u m k in ,  yoki  bilim larni  y anada  c h u q u rro q   egallab  olish  m aqsadida 
m ustaqil  s h u g 'u lla n is h   im koniyatiga  ega.  U ning  uchun  qiyin  bo 'lg an  
yoki  qiziqarli  b o 'l m a g a n   fanni  o ‘rganishda  o 'q u v c h ig a   sta n d a r tg a  
kiritilgan  n o rm a tiv   m in im u m   bilan  cheklanish  im koniyati  beriladi.
U s h b u   h o l a t d a ,   o 'q u v c h i  o ‘ziga  m os  keladigan  t a ’lim  yoMini 
anglagan  h olda  va  m ustaqil  tan lab ,  o ‘z qiziqishlari,  istagi,  qobiliyatlari 
va  intilishlarini  am alga  oshirish  imkoniyatiga  ega  boMadi.  Shakli  va 
m a z m u n i  b o ‘yich a  tushunarli  ifoda  etilgan  standart  talablari  o ldindan 
o 'q u v c h ila rg a   va  ularning  o ta -o n a la rig a   vetkaziladi.
T a ’limni  standartlashtirish  d u n y o n in g   rivojlangan  m am lakatlarida, 
m u k a m m a l   ra v ish d a  o 'q u v   rejalari  va  dasturlarini  ishlab  ch iq ish , 
t a ’lim ning  m a ’lum   darajasini  belgilash  bilan  amalga  oshiriladi.  A m m o  
«standart»  te rm in i  o ‘zi  t a ’limga  nisbatan  yaqin  davrlardan  qo 'llan ila 
boshlangan.  Davlat  t a ’lim  stan d artla ri  t a ’lim  sifatini  oshirishga  imkon 
beradi.  U l a r   t a ’lim  m az m u n i  m in im al  hajmini  qayd  etish  va  t a ’lim 
darajasining  quyi  chegarasini  belgilab  beradi.
T a ’lim  standartini  kiritishdan avval bunday majburiy qoidalar mavjud 
e m a s  edi.  O 'z la s h tirish n in g   aniq  belgilangan  chegaralari  yo'qligi  XX
www.ziyouz.com kutubxonasi


asrning 80-yillarida  k o ‘pchilik bitiruvchilam ing  haqiqiy bilim  darajalari 
j u d a   past  b o ‘lishiga  olib  keldi.
Davlat  t a ’lim  standartlarini  yaratish  b o ‘yich a  ishlar  0 ‘zbekiston 
R e sp u b lik a sin in g   « T a ’lim  t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i   ( 1 9 92-yil)  q a b u l 
qilingandan  keyin boshlandi.  M az k u r hujjatning 6-b a n d id a jah o n  t a ’limi 
amaliyoti m e ’yorlariga  mos keluvchi davlat  t a ’lim  standartlarini  yaratish 
zarurligi  t a ’kidlab  o ‘tiladi.  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy  Majlisining 
IX sessiyasida  (1997-yil)  0 ‘zbekiston  Respublikasining yangi tahriridagi 
« T a ’lim  t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i  qabul q ilin g a n d an   s o ‘ng t a ’lim  dasturlari 
yangi avlodi yaratildi. J a h o n   am aliyoti tajribasi  asosida yaratilgan  t a ’lim 
standartlari har bir fan b o ‘yicha o ‘zlashtirilishi za ru r b o ‘lgan bilimlarning 
m in im a l  darajasini  belgilashga  im kon  berdi.
D avlat  t a ’lim  standartlari  tarkibiy  tuzilishiga  k o ‘ra  quyidagilardan 
iboratdir:
1.  T a ’lim ning  yangi  yoki  a n iq la s h tirilg a n   m a q s a d la ri,  f a n n in g  
o ‘rganish  obyektlari va asosiy m azm u n li  y o ‘nalishlari  k o ‘zda tutiladigan 
o ‘quv  fanining  u m u m iy   t a ’rifi.
2 .
  0 ‘quv fanining m azm uni, tayanch  (invariant)  darajasini tasvirlash.
3.  T a ’limning  m ajburiy natijalarini  ifodalash,  y a ’ni  o ‘quvch ilarn in g  
o ‘quv  tayyorgarliklari  za ru r  boMgan  m in im al  darajasiga  talablar.
4.  Bilim,  k o ‘nikm a va  m alakalarga q o ‘yiluvchi  talablar,  bu  u larn in g  
m ajburiy  tayyorgarliklari  darajasining  «oMchamidir»,  y a ’ni,  tekshirish 
ishlari,  testlar va alohida topshiriqlarni  bajarishlariga  q arab o ‘q u v c h ila r 
t o m o n i d a n   talablarning  m ajburiy  darajasiga  erishilganligi  h a q id a   fikr 
yuritish  m um kin  boMadi.

Download 11,97 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   207   208   209   210   211   212   213   214   ...   413




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish