‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I


  Umumiy o ‘rta va  o ‘rta maxsus ta’lim mazmunini tanlab olish  tamoyil



Download 11,97 Mb.
Pdf ko'rish
bet209/413
Sana16.01.2022
Hajmi11,97 Mb.
#379486
1   ...   205   206   207   208   209   210   211   212   ...   413
Bog'liq
Pedagogika. 1-qism (M.Toxtaxojayeva, S.Nishonova) 583e888c8e1f192e31521286245d8a52

^ 2
  Umumiy o ‘rta va  o ‘rta maxsus ta’lim mazmunini tanlab olish  tamoyil
 
va mezonlari. 
M aktab t a ’limi  m azm unini shakllantirish quyidagi  umumiy 
tam ovillarea  m uvofiq  am alga  oshiriladi:
1.  T a ’lim  m a z m u n in in g   b arch a  elem entlari  barcha  bosqichlarda 
iamivat.  fan,  m a d an iy a t  va  shaxs  rivojlanishi  talablariga  m os  boMishi 
t a m o v ili.  Bu  ta m o y il  t a ’lim  m a z m u n i g a   a n ’anaviy  boMgan  bilim, 
k o 'n ik m a   va  m a la k a la r  bilan  birga  jam iy atn in g   rivojlanganligi,  ilmiy 
bilim,  m a d a n iy   hayot  darajasi  va  shaxsning  rivojlanish  im koniyatlarini 
aks  ettiruvchi  fanlarni  kiritishni  talab   etadi.
2.  T a ’lim n in g   vagona  m a z m u n li  va  protsessual  t o m o n i  tamovili. 
Bu tamoyil  t a ’lim  m azm unini tanlashda bir tom onlam a  ilmiy yoMialishni 
rad  etadi.  U  a n iq   bir  o 'q u v   ja ra y o n in i  amalga  oshirish  bilan  bogMiq 
pedagogik  h a q iq a tn i  hisobga  olishni  k o 'z d a   tutadi.  Bu  u m u m iy   o ‘rta 
va  o ‘rta  m ax su s  t a ’lim  m a z m u n in i  loyihalashtirishda  uni  berish  va 
o'zlashtirish  tam oyillari  h a m d a   texnologiyasi,  o ‘zlashtirish  darajasi  va 
u  bilan  bogMiq  harakatlarni  hisobga  olish  kerakligini  anglatadi.
3.  T a ’lim  m a z m u n in in g   yaxlit  tuzilishi  tam ovili.  Bu  tam o y il  t a ’lim 
tizim ining  turli  bosqichlarida  n azariy bilimlarning berilishi,  o ‘quv  fani, 
o ‘quv  m a t e r ia li ,   peda g o g ik   fa o liy a t,  o ‘quvchi  shaxsi  k abi  tashkil 
e tu v chilarining  o 'z a r o   mosligini  k o ‘zda  tutadi.
Oxirgi  yillarda  t a ’lim  m a z m u n i n i   tanlash  gum anitarlashtirish  va 
fu n d a m e n ta lla sh tirish   kabi  ta m o y illa r  yetakchi  o ‘rin  egallam oqda.  Bu 
u m u m i y   o ‘r t a   va  o ‘rta   m a x s u s   t a ’lim  sh a x s n in g   i n s o n p a r v a r l i k  
m a d a n i y a t i n i   s h a k ll a n t i r i s h g a   y o ‘na ltirilg a n   boMishini  a n g la ta d i. 
I n s o n p a r v a r l i k   m a d a n i y a t i   b i r i n c h i   n a v b a td a   b ilim ,  h i s s iy o t l a r  
m a d a n iy a ti,  m u o m a l a   va  ijodiy  h a ra k a tla r  uyg‘unligidir.
4.  T a ’lim  m a z m u n in i  insonparvarlashtirish  tam o v ili.  Bu  tamoyil 
birinchi  n a v b a td a   o 'q u v c h ila rn in g   um u m in so n iy  va  milliy  m adaniyatni 
faol  ijodiy  va  am a liy   o ‘zlashtirishlari  uchun  sharoitlar  yaratish  bilan 
bogMiqdir.  Buning uchun  g u m a n i t a r g ‘oyalar um um iy t a ’lim  m azmuniga
www.ziyouz.com kutubxonasi


singdirilishi  kerak.  Bu  esa  o ‘z  nav b a tid a  g u m a n i t a r   va  tabiiy-ilm iy 
fa n la rn in g   o ‘zaro  b o g ‘liqligi  va  o ‘za ro  m u n o s a b a tla r i  tam o y ilin in g  
o ‘zgartirilishini talab etadi,  unin g  asosini shaxsga e ’tib o r qaratish tashkil 
etishi  zarur.
5.  T a ’lim  m a z m u n i n i   f u n d a m e n t a l l a s h t i r i s h   ta m o v ili  t a ’lim n i 
gum anitarlashtirishdagi t o ‘siqlarni  y o ‘qotishga  im k o n   beradi  ( a n ’anaviy 
ped a g o g ik a d a  uni  ilmiylik,  tu sh u n arlilik   va  tarixiylik  tam oyili  sifatida 
q aralad i).  U  g u m a n ita r va  tab iiy -ilm iy   b ilim larni  birlashtirish,  k e t m a -  
ketlikni  o ‘rnatish  va  fanlararo  alo q ala rn i  o ‘q u v c h ila r n in g   idrok  etish 
va  a m a liy   faoliyat  m e t o d o lo g iy a s i  m o h i y a t in i   a n g l a b   y e tish la rig a  
t a y a n is h n i  talab  etadi.
6.  T a ’lim  m a z m u n in in g   k e tm a -k e tlig i  t a m o v i li .  bu  tam oyil  t a ’lim 
m a z m u n in i o ‘sib boruvchi  y o ‘nalishda  rejalashtirishdan  iborat  b o ‘Iishini 
an g la ta d i,  bu n d a  birinchi  n a v b a td a   h a r   bir  yangi  bilim  avvalgisiga 
ta y a n a d i  va  un d an   kelib  chiqadi.
7.  T a ’limning  m a z m u n i  m u n ta z a m lig i  t a m o v i l i .  ushbu  ta m o y il 
o ‘rganilayotgan  bilim lar  va  s h a k llan tirilay o tg an   m a la k a la rn i  y a g o n a  
tizim d a g i  o ‘rni,  u m u m iy   o ‘rta  va  o ‘rta  m axsus  t a ’lim,  b a r c h a   o ‘quv 
kurslari  va  yaxlit  m a z m u n n in g   bir-biriga  h a m d a   u m u m in s o n iy ,  milliy 
m a d a n iy a t  tizimiga  kiruvchi  tizim   sifatida  k o ‘rishni  k o ‘zda  tutad i.
8.  T a ’lim  m azm unining o ‘q u vchilar voshlari  imkonivatlariga  mosligi 
tam o v ili  o ‘quvchilarning yosh  darajasi  va  tayyorgarligini  k o ‘zd a  tutad i. 
U larga  o ‘zlashtirish  uch u n   u  yoki  bu  b ilim lar  va  m a la k a la r  tizim i 
o ‘zlashtirish  uchun  taklif etiladi.
U m u m i y  o ‘rta va o 'r ta   m axsus t a ’lim ning  m a z m u n i n i  shakllantirish 
k o ‘rib  chiqilgan  tam oyillarini  z a m o n a v iy   o ‘rta  m a k t a b la r  va  a k a d e m ik  
litseylari  u c h u n   t a n la b   olish  q u y id a g i  m e z o n l a r   b o ‘y ic h a   a m a l g a  
oshiriladi:
—  erkin  fikrlovchi  s haxsning  rivojlanishi  va  u n in g   m a d a n iy a tin i 
shakllantirish  masalalari  m a z m u n i n i   yaxlit  aks  ettirish;
—  ilmiy  va  amaliy  a ha m iya ti;
— t a ’lim  m azm unining  m urakkabligi,  o ‘q u v ch ilar  im k oniya tla rining 
m avjud  o ‘quv  dasturlariga  mosligi;
—  t a ’lim  hajm ining  uni  o ‘rganishga  a jra tiladiga n  vaqtga  mosligi;
—  m aktab  h am d a  litseylar  b a z a sin in g   z a m o n a v i y   talablarga  ja v o b  
berishi;
—  u m u m iy   o ‘rta  t a ’lim  m a z m u n i n i   q u ris h d a   x a lq a ro   ta jribalarni 
hisobga  olish.
www.ziyouz.com kutubxonasi



Download 11,97 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   205   206   207   208   209   210   211   212   ...   413




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish