‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I


-chizma.  Metodik  usuliaming  turlari



Download 11,97 Mb.
Pdf ko'rish
bet218/413
Sana16.01.2022
Hajmi11,97 Mb.
#379486
1   ...   214   215   216   217   218   219   220   221   ...   413
Bog'liq
Pedagogika. 1-qism (M.Toxtaxojayeva, S.Nishonova) 583e888c8e1f192e31521286245d8a52

8-chizma.  Metodik  usuliaming  turlari
Har  bir  m e to d   m a ’lum   t a ’limiy  vazifani  muvaffaqiyatli  hal  etish, 
qoiganlari  esa  b ir m u n c h a   samarasiz  b o ‘lishi  m um kin.  Universal  t a ’lim 
m etodlari  mavjud  em as,  shu  bois  darsda  turli  t a ’lim  m etodlaridan  yoki 
ularning  m ajm u as id an   foydalanish  m um kin.
T a ’l i m   m e t o d l a r i n i   t a n l a s h   q u y i d a g i   m e z o n l a r   a s o s i d a  
a n iq la n a d i:
—  didaktik  m aq sad   asosida;
—  t a ’lim  m a z m u n i   asosida;
—  o ‘q u v c h ila rn in g   o ‘quv  k o ‘nikm alarini  egallash  va  rivojlanish 
darajasi  asosida;
—  o ‘q itu v c h in in g   tajribasi  va  kasbiy  tayyorgarlik  darajasi  asosida.
0 ‘qituvchi  t o m o n i d a n   q o ‘llanilayotgan  t a ’lim  m etodlari  m ajm uasi
b o shlang‘ich  sinflardan  yuqori  sinflarga  o ‘tish  asosida  o ‘zgarib  h a m d a  
m urakkab xususiyat  kasb eta  boradi.  Ushbu jarayonda ayrim  m etodlarni 
qoMlash  chastotasi  oshsa,  ayrim  m eto d larn i  q o ‘llashga  boMgan  ehtiyoj 
k a m a y a d i .   T a ’lim   m e t o d l a r i d a n   f o y d a l a n i s h   k o ‘l a m i ,   h o l a t i  
o ‘qituvchining kasbiy tayyorgarligi va  m ahorati  darajasiga bogMiq  holda 
o ‘zgaradi.
D id ak tik ad a  m u n o z a ra la rg a   sabab  boMayotgan  yana  bir  m u h im  
obyekt  t a ’lim  m etodlarining tasnifidir.  «Ta’lim  metodlari tasnifi  ularning 
m a ’lum  belgilari  b o ‘yicha  tailibini  ifodalovchi  tizimdir.  Hozirgi vaqtda 
oMilab  t a ’lim  m e to d la ri  m a ’lum »,  —  ekanligini  t a ’kidlagan  h o ld a
I.P.Podlasiy fikrini  quyidagicha davom  ettiradi,  — «Biroq bugungi  kunda 
yetakchi  sa n a lu v c h i  d id aktik  g ‘oya  yagona  va  o ‘zgarm as  m e to d la r 
m ajm uini  yaratishga  intilish  sam arasiz  ekanligini  tushunishga  yordam  
beradi.  0 ‘qitish  —  favqulodda  harak atch a n ,  dialektik jarayon.  M etodlar 
tizimi  h am   bu  harakatlanishni  aks ettiradigan  darajada j o ‘shqin  boMishi,
www.ziyouz.com kutubxonasi


m e to d la rn i  qoMlash  am aliyotidagi  d o im iy   o ‘zgarishlarni  hisobga  olishi 
k e r a k » 1.
T a ’lim  m e todlarini tanlash  m u a m m o s i  uzoq  d avrdan  b u y o n   ta d q iq  
qilib kelinmoqda.  Biroq tadqiqotlar soni k o ‘p b o ‘lsada,  bu borada yagona 
t o ‘x tam ga  kelinm agan.  U shbu  o ‘rinda,  t a ’lim  am aliy o tid a  q o ‘llanilib 
kelayotgan  m e to d la r  tizimi  (tasnifi)ga  t o ‘xtalib  o ‘tam iz.
T a ’lim  m eto d larin in g   tasnifi  asosiy  d id ak tik   m aq sad la r  b o ‘y ic h a  
tizim lashtiriladi2.
M ualliflartavsiya etilayotgan  m e to d la rn i  quyidagi c h iz m a   b o 'y i c h a  
q o ‘llash  m aqsadga  muvofiqligini  t a ’kidlaydilar:
1.  M aterialni  og ‘zaki  bavon  qilish  (h ikova.  suh b at.  t u s h u n t ir is h . 
m a k ta b   m a ’ruzasi-).  0 ‘q u v c h ila r  t o m o n i d a n   b ilim larni  o ‘zlas h tirish  
o ‘qituvchining tushuntirishini  faol  qabul  qilish  va  puxta o ‘ylash  evaziga 
am a lg a   oshiriladi.  Bilimlarni  uzatish  vositasi  sifatida  o ‘qitu v ch i  n u tq i 
m u h i m   a h a m i y a t g a   ega.  Bu  o ‘r i n d a   o ‘q i t u v c h i n i n g   o ‘q u v c h i l a r  
faoliyatiga  rahbarligi  m avzuni  q o 'y is h ,  rejani  e ’lon  qilish,  o ‘q u v c h i la r  
faoliyatini  b oshqarishdan  iborat  boMadi.
2.  Suhbat.  0 ‘quvchilar t o m o n id a n   bilim larni  o ‘zlashtirish ja ra y o n i: 
ular e ’tiboriga  havola  etilayotgan  savolning  m o h iyatini anglash,  m av ju d  
b ilim lar  va  tajribani  safarbar  qilish,  savolga  oid  o b y ek tlarn i  o ‘z a r o  
taqqoslash,  puxta o ‘ylash va savollarga t o ‘g ‘ri javob tayyorlashdan  iborat.
0 ‘qituvchining  rahbarligi:  m av zu n i  q o ‘yish,  savollarni  ifo d a la sh , 
berilgan javoblarni tuzatish,  toMdirish va  u m u m la shtirish  kabi  h o la tla rd a  
n a m o y o n   boMadi.
1  П о д л а с ы й   И .П .  П е д а го ги к а ,  К н.  1.  —  М о с к в а ,  В Л А Д О С ,  1999.  —  с.  4 7 5 -4 7 6 .
2  Bu  tizim   I.P .P odlasiy  to m o n id a n   m eto d n in g   vazifasi  b o 'y ic h a   a n iq la n g a n   ta s n if   d e b  
n o m la n g a n .  Holbuki  d id ak tik   m aqsadlarga  k o 'r a   b u n d a y   tasn ifla sh   p ed ag o g ik a  fa n id a  
a lla q a c h o n   e 'tir o f  etilgan.  Q arang:  o 's h a   y e rd a ,  4 7 5 -b e t.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Suhbat  m etodi  y o rd a m id a   bilimlarni  o ‘zlashtirishda  o ‘q u v c h ila r 
mavjud  bilimlari  va  tajribalariga  tayanadilar.
3.  D a rs lik   ( u m u m a n ,   kito b )  bilan   ishlash  ( u m u m l a s h m a   va 
xulosalarni  anglash.  ularni  xotirada  saqlashga  xizm at  qiladi-).
Bilimlarni  o ‘zlashtirish  m anbayi  b o ‘lib  bosm a  m atn  xizmat  qiladi. 
0 ‘qituvchining  rahbarligi  esa  topshiriqni  ifodalash,  faoliyat  m aq sad in i 
belgilash,  o ‘q u v c h ila rg a   darslik  bilan  ishlash n in g   yangi  u s u lla rin i 
o 'r g a tish ,  o 'z la sh tirilg a n   bilim larning  tushunilish  va  m u s ta h k a m lik  
darajasini  tekshirish  kabi  ko'rinishlarda  aks  etadi.
4.  0 ‘q itu v c h ila rn in g   kuzatuvi  (sinfda  va  sinfdan  tash q ari  (shu 
ium la d an .  savohat  va  ekskursivalar)  iara v o n lard a.
0 ‘quvchilarning  o ‘quv  predm etlari  b o ‘yicha  o ‘zlashtirish  holati  va 
h o d isa la rn i  k u z a ta   borib,  turli  fan  o ‘qituvchilarining  k o ‘rsatm alari 
b o 'y ic h a   ularni  qism larga  taqsim lab  h a r  bir  o ‘quvchining  o ‘ziga  xos, 
o ‘xshash  va  m u h i m  jihatlarini  aniqlashga  y o ‘naltiriladi.
Bilimlarni  o'zlashtirish  manbayi  b o ‘lib  m uayyan  pre d m e t  (yoki 
j a r a y o n ) ,   ta jrib a ,  m o d e l,  x a r ita la r  xizm at  qiladi.  0 ‘q i t u v c h i n i n g  
rahbarligi  kuzatish  vazifasini  belgilash,  uni  m a ’lum  shaxs  zim m asiga 
yuklash,  obyektni  belgilash,  u m u m iy  rahbarlikni  olib borish,  qismlarga 
ajratish,  asosiylarini  aniqlash  va  u m u m la sh tirish d a n   iboratdir.
5.  Laboratoriva ishlari.  M azkur iaravonda aniq vazifa,  ya’ni,  m a ’lum 
s h a r o i t d a   m u a y y a n   h o d i s a l a r n i  k u z a tis h   y u k la n a d i.  0 ‘q u v c h i l a r  
hodisalarni  kechish ja ra y o n in i  kuzatadilar  va  tahlil  qiladilar.
B ilim lar  m a n b a y i  kuzatilayotgan  hodisalar  va  ularning  kechish 
jara y o n id ir.  0 ‘q ituvchi  vazifa  m ohiyatini  ifodalaydi,  o ‘q u v c h ila rn i 
n azariy  bilim lar  bilan  qurollan tirad i,  u m u m iy  jarayon  va  b o sqichlarni 
kuzatish  y o ‘llari  h a m d a   yakuniy  xulosa  chiqarishni  o ‘rgatadi.
6.  M ashq  (aqliv  va  faolivatli  mashqlar').  0 ‘quvchilar  t o m o n id a n  
b ilim larn i  o ‘zlashtirish  j a ra y o n in in g   o ‘ziga  xosligi,  nazariy  a s o sla r 
o ‘zlashtirilgach,  ayrim   m ateriallardagi  o ‘xshash  h arakatlarning  k o ‘p 
b o ra   tak ro rla n ish i  kuzatiladi.
Bilimlar  m anbayi:  o ‘zlashtirilgan  bilimlar va xususiy tajriba sanaladi.
0 ‘qituvchi  m a sh q n i  bajarish  u c h u n   joy  h a m d a   vaqtni  belgilaydi, 
to p s h iriq n i  ifodalaydi,  uni  bajarish  bosqichlarining  borishini  n azorat 
qiladi,  b o s h q a ra d i,  sh u n in g d ek ,  yakuniy  natijalarni  tekshiradi.
7.  Iiodiv  m a s h q .  Ushbu  m eto d   o ‘ziga  xos  xususiyatga  ega  b o ‘lib, 
o ‘ziga  xoslik  m a s a la n in g   m ohiyatini  c h u q u r   anglash,  uni  bajarishga 
n i s b a t a n   m u s t a q i l   y o n d a s h i s h ,   d a li l la r n i  s a r a la s h   va  o ‘q i t u v c h i
www.ziyouz.com kutubxonasi


t o m o n i d a n   berilgan  top sh iriq n i  ijodiy  bajarish  ja ra y o n id a   bilim larn i 
q o ‘llash  va  kengaytirish  kabi  h o la tla r  bilan  tavsiflanadi.
Bilimlar m anbayi va  m ateriali  sifatida  avval  egallangan  ijodiy  ishlar 
tajribasi,  mavjud  bilimlar,  kuzatuvlar,  shaxsiy tajriba,  o 'q ilg a n   hik o y a, 
ijtim oiy-foydali  ishlarni  boshqarish  k abilar  qayd  etiladi.
0 ‘q ituvchining  rahbarligi:  nazariy  m ateriallarni  o ‘z la sh tirilishining 
t a ’m in la s h ,  m a v z u n i  ifodalash,  ijodiy  ishlar  x a r a k te rin i  b e lg ila sh , 
ularning bajarilishini  nazorat  va tahlil  qilish,  sintezlash,  xatoni  ko'rsatish 
h a m d a   t o ‘g ‘rilash  kabi  h o latlard a  n a m o y o n   boMadi1.
Keltirilgan  t a s n i f   «bilim lar  m a nbayi»  b o ‘yicha  tiz im la s h tirilg a n  
m etodlar — o g ‘zaki,  ko ‘rgazmali va am aliy m etodlarni u yoki bu  darajada 
o ‘zida mujassamlashtiradi.  Biroq,  M .A .D a nilov va  B. P.Yesipovlar asosiy 
e ’tiborni  «ta’lim  m etodini t o ‘g ‘ri tanlash»ga  qaratishadi.  G a p   s h u n d a k i, 
sobiq S h o ‘ro  u m u m ta ’lim  m aktablarining o ‘quv jarayonida  m e to d la rn in g  
cheksiz  k o ‘pligi,  xatto   ularni  bir  n e c h a   t a s n if  bilan  h a m   q a m r a b   olish 
m u m k in   emasligi,  shu  boisdan  h a m   o ‘quv-tarbiyaviy  ishlar  m u v a f- 
faqiyatining  bosh  om ili  va  eng  m u h im i  t o ‘g ‘ri,  asoslanga n  m e t o d n i  
t a n la s h   h isoblangan,  A na  shu  «g‘oya»  m o h iy a t  j i h a tid a n   n o t o ‘g ‘ri 
boMishiga  q aram ay , 
0
M
1
  yillar  d a v o m id a   didak tik a  «rivoji»da  m u h i m  
o 'r in   tutib  keldi.  N ihoyat,  h a r  ikki  ta s n i f   b ilim lar  m an b a y i  b o 'y i c h a  
h a m ,  didaktik  m a q sa d la r  b o 'y ic h a   a n i q la n g a n   t a ’lim  m e t o d l a r i  tizim i 
m a k ta b  a m aliyotining asosiy  m u a m m o s in i   hal  eta olm asligiga  t a n q i d i y  
y o n d a s h i l d i ,   u l a r n i   qoM lash  t a ’lim   s i f a t i n i n g   y u q o r i   d a r a j a s i n i  
t a ’minlaganligi  anglab yetildi  va  bu  boradagi  izlanishlar d a v o m   ettirildi. 
0 ‘tgan  asrning  80-yillaridan  bo sh lab   o ‘q u v ch ila rn in g   bilish  faoliyati 
xarakteriga  mos  t a ’lim  tasnifi  yaratildi.

Download 11,97 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   214   215   216   217   218   219   220   221   ...   413




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish