‘z b e k I s t n r e s p u b L ik a s I o liy va ‘rta m a X s u s ta’l im V a zir lig I m. P. Boltabayev, M. S. Qosimova



Download 4,65 Mb.
Pdf ko'rish
bet6/147
Sana23.12.2022
Hajmi4,65 Mb.
#895101
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   147
Bog'liq
Boltabayev M.P.Kichik biznes va tadbirkoplik

Ж. Б. Knap
Р а с п р е д л е н и е б о г аств а. — М ., 1994. 4 0 -6 .

Й. Ш ум пет ер
Т е о р и я э к о н о м и ч е с к о г о р а з в и т и я . — М ., 1982. 2 9 -6 .


X ayn (1 8 9 9 -1 9 8 4 ) b o s h q a c h a y o n d a s h g a n . U n in g f ik r ic h a , 
tadbirk orlik fao liy at b o ‘lm a sd a n , balki yangi iq tisodiy im k o n iy a t- 
larni izlab to p ish , x a tti-h a ra k a tla rn i ta ’m in la sh d ir1. O lim tad b irk o r 
likni fao liy at em a s, deb ta lq in etad i.
N a x o rijd a, n a b izd a hali tad b irk o rlik n in g u m u m to m o n id a n
e ’tiro f etilg a n t a ’rifi m avjud em as. A m erik alik o lim R. X iz ric h , 
«T adbirkorlik o ‘z q iym atiga ega boMgan q a n d a y d ir yangi n a rsa n i 
yaratish ja ra y o n i, ta d b irk o r esa b u n in g u c h u n b a rc h a z a ru r vaqti 
va k u n in i sarflay d ig an , b a rc h a m oliyaviy, psixologik va ijtim o iy
x avf-xatam i o ‘ziga olib, evaziga m u k o fo t sifatida pul va erishilgan
y u tu g ‘id an q a n o a tla n u v c h i shaxs»2, — deb t a ’kidlaydi.
Ingliz p ro fe sso ri A. X oskin esa «ishni o ‘z h iso b id a n o lib
boruvch i, b izn e sn i b o sh q a rish b ila n sh axsan sh u g ‘u lla n u v c h i va 
kerakli v o sita la r bilan t a ’m in la n ish u c h u n shaxsiy jav o b g arlik k a 
ega, q a ro rn i m u sta q il q a b u l q ilu v c h i shaxs yakka ta rtib d a g i 
tad b irk o r b o 'la d i» 3, — deb izohlaydi.
Bugungi k u n d a tadbirkorlik nazariyasini rivojlanti rishnlng t o ‘rt 
bosqich i m avjud. X V III asrdayo q vujudga kelgan b irin ch i bo sq ich
tad b irk o rlik x a v f-x a ta rin i o ‘ziga o lish , b o sh q a c h a qilib a y tg a n d a , 
tavakkalchilik bilan b o g ‘liq. T adbirkorlikning ikk inch i b o sqichi esa 
innovatsiya ja ra y o n i bilan bogMiqdir.
A m erik alik iq tiso d ch i o lim Y. S h u m p e te rn in g fikriga k o ‘ra, 
tad b irk o rlik n in g n o v ato rlik xarakteri q u y id ag ilard a aks etadi:
— b o z o r u c h u n yangi to v ar ishlab ch iq a rish ;
— ishlab chiqarish jarayoniga yangi texnologiyalarni tatbiq etish;
— yangi polish b o z o rla rin i o ’zlash tirish ;
— x o m a sh y o n in g yangi tu rlari va m an b a larin i topish.
T a d b irk o rlik vujudga kelish ining u c h in c h i b o sqichi ta d b ir­
korlikning a lo h id a shaxsiy sifatlari: ijtim oiy va iqtisodiy vaziyatning 
o ‘zgarishida t o ‘g ‘ri y o ‘l to pa bilish qobiliyati, boshqaruv q arorlarini 
tan lash va q a b u l q ilish d a m u staq illik , b o sh q aru v q o b iliy atlarin in g
to ‘la n a m o y o n b o ‘lishi b ilan t a ’riflanadi.

Ф. Хайн.
К о н к у р е н ц и я к а к п р о ц е д у р а о т к р ы т и я. « М и р о в а я э к о н о м и к а
и м е ж д у н а р о д н ы е о т н о ш е н и я » ж у р н а л и , 1989. '12, — 3 6 - 3 8 - 6 .
2 Р. Хизрич., С. П ит ерс.
П р е д п р и н и м а т е л ь с т в о . — М ., 1991. 20-6.

А. Хоскин.
К у р с п р е д п р и н и м а т е л ь с т в а . — М ., 1993. 23-6.


T a d b irk o rlik n azariy asin in g rivojlanishidagi hozirgi b o sq ichn i 
to 'rtin c h i bosqichg a kiritish rnum kin. U n in g paydo b o 'lish in i ta d ­
b irk o r h a ra k a tin i tah lil q ilish d ag i b o sh q aru v aspektiga k o ‘c h irish
b ila n b o g 'la y d ila r. Bu h o zirg i v a q td a n a z a riy a d a ta d b irk o rlik
m u a m m o la ri tah lili k o ‘plab o ‘zaro b o g ‘liq fa n la r d o ira sid a olib 
borilishini anglatadi.
H o z irg i z a m o n n a z a riy ta d q iq o tla rid a n a fa q a t ta d b irk o rlik k a
is h la rn i m u sta q il o lib b o rish u su li sifa tid a , balki firm a ic h id a g i 
ta d b irk o rlik k a yoki in tra p re n e rlik k a e ’tib o r q a ra tila d i. « In tra - 
p ren er» atam asi am aliy o tg a am erik alik o lim G . P in sh o to m o n id a n
kiritilgan
Intraprenerlikning paydo bo'lishi k o 'p g in a y irik ishlab chiqarish 
tu zilm a la ri, u lard a ishlab ch iq a rish n i tashkil etish n in g tad b irk o rlik
sh a k lig a o ‘tish i b ila n b o g ‘liq. T a d b irk o rlik ishi ijod e rk in lig in in g
m av ju d b o ‘lish in i k o ‘zd a tu tg anlig i sab ab li yaxlit ish lab c h iq a rish
b irik m a la ri b o ‘lin m a la ri h a ra k a t q ilish e rk in lig in i o la d ila r, b u
tadbirk o rlik nin g asosida yotuvchi g ‘oyalarni am alga oshirish u c h u n
z a ru r in tra k a p ita ln in g m avjudligini n a z a rd a tu tad i.
T aniqli o lim la m in g olib boi^gan tad qiqo tlari sh uni k o 'rsa ta d ik i, 
ta d b irk o rn in g o ‘z faoliyati s o h a sid a o lib b o rad ig a n ishlari k o ‘p 
q irra lid ir. Bu b o z o r siy o satin in g o 'z g a rish i bilan yoki k o rx o n an in g
ich k i va tash q i o m illa ri ta ’sirid a a n iq la n a d i. L ek in ta d b irk o rn in g
asosiy m aq sad i m a n fa a t (foyda) k o ‘rish b ilan b ir q a to rd a , b o z o rd a
sa m a ra li fao liy at y u ritish n i t a ’m in la y d ig a n ish larn i a m a lg a o sh i- 
rish d ir. B un in g u c h u n ta d b irk o rlik n i b o sh q a rish va u n g a k o ‘m ak
beruv chi zam on av iy m en e jm e n t usullariga asoslangan m exanizm n i 
y a ra tish va u n d a n un u m li foydalanishni t a ’m in lash z aru rd ir. B ozor 
sh aro itid a tadbirkorlikni boshqarishda un in g quyidagi xususiyatlarini 
e ’tib o rg a olish kerak:
— ta d b irk o r h a r d o im b o zo rd ag i ta la b va ta k lifn i e ’tiborga 
o lib ish k o ‘radi;
— ta d b ir k o r s a m a r a d o r lik n i t a ’m in lo v c h i s a ’y - h a r a k a tla r
q ilib , ish la b c h iq a ris h x a ra ja tla r in i k a m a y tiris h y o ‘lla rin i q id i- 
ra d i;


— b izn e sn in g p iro v ard n atijalarig a jav o b b e ra d ig an shax slar, 
o ‘z b iz n e s la rin i e rk in s h a rt-s h a r o itla r d a o lib b o ris h ig a e ta rli 
im k o n iy a tla r y aratad ilar;
— kichik korxo nanin g pirovard n atijalari, y a ’ni u n in g o ladigan 
foyda yoki z a ra ri faq a t b o zo rd ag i o ld i-so td i ja ra y o n id a m a ’lu m
b o 'lad i;
— k ich ik b iznes b ilan sh u g 'u lla n u v c h i ta d b irk o r o ‘z m a b la g 1- 
larini h a ra k a tg a so lib, b o z o rd a q a n d a y x avf-x atarg a d u c h kelishi 
yoki yak u n iy n a tija q a n d a y b o ‘lish in i an iq b ilm aydi.
S h u n d a y qilib, ta d b irk o rlik iq tiso d iy fao liy atn in g a lo h id a tu ri 
b o ‘lib, uning zam irid a m ustaqil tashabbus, javobgarlik, tad birkorlik
g ‘oyasiga asoslangan, foyda olishga yo'naltirilgan, m aqsadga m uvofiq 
faoliyat yotadi.
T ad b irk o rlik iq tiso d iy fao llikn in g a lo h id a tu ri b o ‘lib, u n in g
b o sh la n g ‘ich bo sq ich i, o d a td a , fikrlash faoliyati yoki u n in g natijasi 
b ila n b o g ‘lan g a n b o 'la d i, faq at u keyin m o d d iy sh ak ln i o lad i.
T ad b irk o rlik yangilik kiritish , tovar ishlab ch iq arish fao liyatin i 
o ‘z g artirish yoki k o rx o n a n i (sh u ju m la d a n , k ich ik k o rx o n a n i) 
tashk il qilish so h a sid a ijodk o rlik n in g m avjudligi b ilan ta ’riflanad i. 
T ad b irk o rlik fao liy atin in g ijodkorlik jih a tla ri b o sh q a ru v n in g yangi 
tiz im id a ish lab c h iq a rish n i tash k il etish n in g yangi u su llari yoki 
yangi texn ologiy alarin i tatb iq e tish d a o 'z ifodasini to p ad i.
T a d b irk o rn in g o ‘zi tad b irk o rlik fao liy atin in g asosiy subyekti 
h iso b la n a d i. A m m o tad b irk o r yago n a subyekt em as, h a r q a n d a y
h o ld a u ishlab c h iq a rilg a n to v a r yoki x izm a tn in g iste ’m o lc h isi 
h a m d a h a rx il v aziyatlarda y o rd am ch i yoki raqib sifatida b o 'lu v c h i 
d a v la t b ilan o ‘za ro h a m k o rlik qilishga m ajb u r. Is te ’m o lc h i h a m , 
d av lat, h a m , y o lla n m a (ish c h i) x o d im h a m tad b irk o rlik fao liy ati 
subyektlari q ato rig a kiradilar.
T a d b irk o r va iste’m o lch in in g o ‘zaro m u n o sab atlarid a tad b irk o r 
faol subyekt kategoriyasiga kiradi. Iste ’m olchi esa b u n d a passiv rol 
o 'y n a y d i. Bu o ‘z a ro m u n o sa b a tla m i tah lil q ilish d a iste ’m o lc h i 
ta d b irk o rlik ja ra y o n in in g in d ik a to ri ro lin i b a ja ra d i. T a d b irk o r 
fao liy ati p re d m e tin i tashkil etu v ch i b a rc h a n arsa iste ’m o lc h in in g


ijobiy b ah o sig a ega b o ‘lgan h o ld ag in a a m a lg a oshirilishi m u m k in . 
B u n d a iste ’m o lc h i to m o n id a n tovarga b a h o beriladi va keyin u 
yoki bu to v arn i x arid q ilish g a tayyorligi a n iq la n a d i. T a d b irk o r o ‘z 
faoliyatini rejalashtirish va tashkil etish d a iste’m olchining kayfiyati, 
istagi, m an fa atlarin i h iso bga olishi kerak.
B o zor iq tisod iy oti sh a ro itid a tad b irk o r u c h u n iste ’m o lc h in in g
m anfaatlariga m uvofiq harakat q ilishdan boshq a iste’m olchiga ta ’sir 
q ilis h n in g y o ‘li y o ‘q d ir. A m m o b u ta d b ir k o r is te ’m o lc h in in g
m a n fa a tla rig a m u v o fiq h a ra k a t qilish i k eraklig ini b ild irm a y d i. 
T a d b irk o rn in g o ‘zi iste ’m o lc h in in g ta la b in i sh a k lla n tirish i, yangi 
is te ’m ol e h tiy o jla rin i y aratish i (agar x a rid o r u c h u n z a ru r b o ‘lgan 
y an g i to v ar y a ra tilsa ) m u m k in . S h u n d a n kelib c h iq q a n h o ld a
ta d b irk o rlik fa o liy a tin i ta sh k il e tis h n in g ikki u su lin i k e ltirish
m u m k in :
— iste ’m o lc h i m a n fa a tin i a n iq la sh usuli;
— iste ’m o lc h ig a yangi to v ar yoki x iz m a tla m i « m ajb uran qabul 
qildirish» usuli.
S h u n d a y q ilib , tad b irk o rn in g asosiy m aq sad i o ‘z is te ’m o l- 
chilariga ega b o ‘lish y o ‘lida tovarga ehtiyojni an iq la sh d an iboratdir. 
T a d b irk o r o 'z is te ’m o lc h ila rin i sh a k lla n tirish d a q uyidagi asosiy 
o m illarn i hiso b g a olishi kerak:
— tov am in g yangiligi v a un in g x a rid o r m an faatig a m o s kelishi;
— to v ar yoki x iz m a tla rn in g sifati;
— to v ar yoki x iz m a tla rn in g narxi;
— to v arn in g u n iv ersallik darajasi;
— to v arn in g ta s h q i k o 'rin is h i, u n in g x a rid o r tala b ig a m o slig i;
— sotuvdan keyingi servis x izm atlarid an foydalanish im koniyati;
— to v arn in g q a b u l q ilin g an u m u m iy yoki davlat sta n d a rtla rig a
m osligi;
— to v a rla r va x iz m a tla r rek la m a sin in g jo zib a lilig i, x a rid o r 
diqqatini o ‘ziga ja lb etishi va h okazo.
X ulosa s h u n d a n ib oratki, ag ar ijtim o iy ishlab c h iq a rish n u q tai 
n a z a rid a n ta d b irk o r faol sub y ek t ro lid a b o ‘lsa, u n d a ta d b irk o rlik
ja r a y o n in in g o ‘z i, u n in g s a m a r a d o r lig i va m a z m u n i n u q ta i


n a z arid a n is te ’m olchi faol rol o ‘ynaydi va ta d b irk o r b u o m iln i 
inkor eta olm aydi.
T a d b irk o rn in g shaxsiy xusu siy atlari, qo b iliy atlari, im k o n iy at- 
lari va ishga d o ir sifatlari tad b irk o rlik n in g h a ra k a tla n tiru v ch i kuchi 
b o ‘ladi. T a d b irk o rn in g ishga d o ir sifatlari q uy idagi tam o y illarg a 
asoslanish i kerak:
— b irin c h id a n , b o z o rn in g to v ar va x iz m a tla r b ila n t a ’m in la - 
nish d a ra jasin i tah lil qilish y o ‘li bilan iq tiso d iy x o ‘ja lik tiz im id a
o ‘z o ‘m in i to p ish i;
— ik k in c h id a n , shaxsiy ishlab ch iq arish tu zilm asin i yaratishga 
tayyorlik qobiliyati;
— u c h in c h id a n , m ark e tin g tad q iq o tla ri n a tija la rid a n kelib 
ch iq q a n h o ld a , d astlabki ta d b irk o rlik h iso b -k ito b la rin i am alga 
o sh irish i;
— t o ‘r tin c h id a n , tad b irk o rlik lo yih asin i a m alg a o sh irish d a
rah b arlik n i t o ‘g ‘ri y o ‘lga quyish qobiliyati;
— b e s h in c h id a n , yangi texn ik , tex n o lo gik g ‘oy an i b irin c h i 
b o ‘lib h a y o tg a ta tb iq e tis h h a m d a u s h b u g ‘o y a d a n a m a ld a
f o y d a la n is h , u n d a n q a n d a y y a k u n iy n a tija , m a h s u lo t yo k i 
x iz m a tla r o lish m u m k in lig in i ta s a w u r e ta olishi.
T ad b irk o rn in g ush bu ishbilarm onlik tam oyillari uning ijodkor- 
ligiga a so sla n a d i. A ynan a n a sh u ijodkorlik Y. S h u m p e te r fikriga 
asosan, ta d b irk o r b o sh q alar e ’tib o r b e rm ag an va b ilm ag an ishlarga 
e ’tib o r b e rib , fao liy at y uritish im k o n in i berad i.
Ijodkorlik tad b irk o m i ta ’riflashda asosiy m ez o n b o ‘ladi, a m m o
u turli sh a k lla rd a n a m o y o n b o ‘lishi m u m k in . T a d b irk o r b o sh q a 
ijo d k o r k is h ila r to m o n id a n a m a lg a o s h ir ilg a n k a s h fiy o tla r, 
to p ilm a la rd a n q a n d a y sam arali foy d alan ish m u m k in lig in i biladi. 
S h u b ila n b irg a , u b u y a n g ilik la rd a n x a rid o rn in g q iz iq is h in i 
uyg‘o tu v ch i y a n g i, ajoyib n arsa ishlab c h iq a ris h so h a sid a fo y d a ­
lanish y o ‘llarin i to p a oladi.
A m m o k ash fiy o t va yangilik faq at to v ar tu rin in g yangi tark ib iy
q ism in i y a ra tis h d a em as, balki to v ar ishlab c h iq a ris h n i yan g ilash
ja ra y o n ig a ja lb etish n i talab q ilm ayd ig an o d d iy ro q sh a k lla rd a h a m

A


n a m o y o n b o 'la d i. M a sa la n , u to v a r o ‘ra m in in g y a n g ila n is h i, 
a n ’an av iy to v arg a yangi x ususiyat va sifatlar berish k o 'rin is h id a
n a m o y o n boMishi m u m k in .
T adb irko r faoliyatining bosh q a to m o n larid a h a m kashfiyotchilik 
e le m en tlarin i q o 'lla s h i m u m k in . M asalan , u ishlab c h iq a rish n in g , 
m a h s u lo tn i s o tis h n i b o s h q a ris h n in g yangi sh a k lla rin i to p a d i, 
sh eriklik m u n o sa b a tla rin i o ‘rn a ta d i, ishlab c h iq a ris h n in g yangi 
te x n o lo g iy a la rid a n fo y d alanad i. T a d b irk o rlik n in g yana b ir m u h im
xususiyati ishlab c h iq a ris h ja ra y o n id a yangi g ‘o y a la rn in g am alg a 
o sh irilish i b o z o rd a q a n d a y qab u l q ilin ish in i o ld in d a n k o ‘ra bilish 
qobiliyatida n am oy o n bo'ladi. S h u jih a td a n yangilikni b ozorda tatbiq 
e tish va iste ’m o lc h in in g ja v o b in i b itta ja ra y o n g a b irla sh tira olish 
ta d b irk o r m u v affaq iy atin in g garo vid ir.
K o 'p g in a ta d q iq o tc h ila r ja m iy a td a tad b irk o rlik b ila n s h u g 'u l- 
l a n u v c h i la r s o n i k o ‘p a y ib b o r a y o t g a n li g in i t a ’k i d la y d ila r . 
M a ’lu m o tla rg a k o ‘ra, m u staq il fao liy at y u ritu v c h i a h o lin in g 8- 
10% qism i tad b irk o rlik b ila n sh u g ‘u llan ish i m u m k in . T ad b irk o rlik
h a r q a n d a y b o sh q a kasb kabi ish b ilarm o n lik sifatlarin i ta la b etad i.
T a d b irk o r k ish id an , a w a lo , o 'z ig a va o ‘z qobiliyati ga ishonish 
tala b etilad i. O 'z ig a , o lz k u c h ig a ish o n m a y d ig a n in so n n a fa q a t 
ta d b irk o rlik , b a lk i h a r q a n d a y s o h a d a h a m ish n i o x irig a c h a
etkazishga q o d ir em as.
T a d b ir k o r n in g m u v a ffa q iy a tin i b e lg ilo v c h i k e y in g i s h a rt 
agressivlikdir. B u n d a g ap , b irin c h id a n , ta d b irk o rg a n im a d a d ir
b irin chilikk a ega boMish ish o n c h in i beru vch i, ik k in c h id a n , ta d b ir­
k o r n in g a n iq m a q s a d g a q a r a tilg a n h a r a k a tla r n i b a ja r is h id a
tashabbusni tortib olishga harakat qiluvchi agressivlik h aqid a ketayapti. 
S h u n d a y qilib, b u o 'rin d a g i agressivlik a m a ld a g 'o y a la r, lo y ih a va 
tash a b b u sn i to rtib o lish va u n i tez a m alg a o sh irish n i b ild ira d i. 
B u n d a y agressivlik a tro fd ag ila rg a ( h a m m a d a n o ld in raq ib larg a ) 
t o ‘g ‘r id a n - to ‘g ‘ri z a ra r k e ltirm a y -d i, u b evosita z a ra r k eltirish i 
m u m k in ( a g a r b iro v q a n d a y d ir to v a r n i is h la b c h iq a r is h d a
tash a b b u sn i o ‘z q o 'lig a o lsa, b o sh q a kishi b u n d a y to v arn i ishlab 
c h iq a ra o lm a y d i, d e m a k , to v a r ish lab c h iq a rish b o 'y ic h a ta sh a b -


b u s n i b i r i n c h i bo ‘lib b o s h la g a n t a d b i r k o r n i n g h a r a k a ti u
m o ‘ljallagan d a ro m ad n i olishiga im k o n berm aydi).
T a d b irk o r k o ‘p g in a h o lla rd a o ‘z ja m o a s i b ila n h a ra k a t qiladi, 
s h u n in g u c h u n tad b irk o rlik g 'o y a sin i a m a lg a osh irish jara y o n ig a
sam arali t a ’sir etuvch i ja m o a n i y a ra tg a n d a g in a , m uvaffaqiyatga 
erish ad i. S h u m u n o sa b a t b ila n ta d b irk o rn in g o ld id a m u rak k ab
m u a m m o la r turadi. B ular b izn esn in g m uvaffaqiyati u c h u n qanday 
ixtisosdagi m u ta x a ssisla r k erak lig i, u la r q a n d a y sifatlarg a ega 
b o iis h la r i z a ru rlig i, u larn in g ta d b irk o r sh a k lla n tira y o tg an ru h iy 
m u h itg a k ira olishlari m um kinlig in i an iq lash m u a m m o la rid ir.
H a r q a n d a y fao liy atd an k u tila d ig a n sa m a ra in so n g a, a w a lo
u n in g m e h n a t m ad aniy ati darajasiga b o g ‘liqdir. M asalan, y ap o n lar 
« iq tiso d iy m o £’jiz a la ri» a s o s id a n a fa q a t ilm , f a n - te x n ik a va 
texnologiya y u tu q lari, balki m e h n a t m a d a n iy a tin in g o ‘zgarishi 
y otganlig in i t a ’kidlaydilar. Y ap o n iy a ek sp ertlarin in g fikriga k o ‘ra, 
b u n in g u c h u n y a p o n ja m iy a tig a 30 yil kerak b o ‘lgan.
M e h n a t m ad a n iy ati d e g a n d a ish lab c h iq a rish n i tash k il etish 
d a ra ja si, m e h n a tn in g y a n g i, s a m a ra liro q u s u lla rin i q o ‘llash, 
ham k asb lar v a q o ‘l ostid ag ilar bilan m u o m a la d a sam im iy lik, yangi 
g ‘o y a la r, te x n o lo g iy a la rn i izla sh , m u lk k a va ish lab c h iq a ris h
m u n o sa b a tla rig a e h tiy o tk o ro n a y o n d ash ish tush u n ilad i.
K o rx o n a faoliyatini b o sh q a rish d a t o ‘g ‘ri q a ro r qabul qilish 
tadbirk orn ing eng m u h im sifatlaridandir. B osh qach a qilib aytganda, 
b u tad b irk o rn in g o ‘z faoliyati, o ‘z biznesi so h a sid a javobgarlikni 
o ‘z z im m a sig a o lish id ir. H a q iq a ta n h a m ta d b irk o r, q a ro r qabul 
qilib, u n i a m a lg a o sh irish d a n a fa q a t o ‘z sheriklari o ld id a , balki 
o 'z in in g kelajakdagi q a ro rin in g o q ib ati u c h u n jav o b g arlik n i h a m
o ‘ziga oladi. B in o b a rin , jav o b g arlik n i o ‘ziga olish ja ra y o n i, ayni 
b ir v aq td a, x a v f-x a ta rn i o ‘ziga o lish n i h a m b ild irad i. S h u n d a y
qilib, x avf-xatarni k o ‘ra bilish va u n i b a rta ra f etish u c h u n tayyorlik 
h a m tad b irkorg a xos m u h im sifatdir.
T a d b irk o rlik n iy atin i a m alg a o sh irish b elgilangan d a ra ja d a
ta d b ir k o rn in g m o tiv la s h u v i ( m a n f a a td o r b o ‘lis h i)g a b o g 'liq . 
T a d b irk o rlik n a z ariy a sin in g asoschisi Y. S h u m p e te r u c h ta asosiy 
m o tiv n i ajratg an :


— b irin c h id a n , h o k im lik q ilish , h u k m ro n lik , ta ’sir qilishga 
eh tiy o j;
— ik k in c h id a n , a n iq h a ra k a tla rn i bajarish o rqali erish ish
e h tim o li boMgan g ‘alabaga iro d a , m uvaffaqq iy at sari h a ra k a t;
— u c h in c h id a n , m u sta q il ish fao liy ati beruvchi ijo d k o rlik
quvonchi.
A m m o , Y. S h u m p e te r to m o n id a n ta k lif etilgan m otiv lashtirish 
n azariy asi g ‘arb iy m a m la k a tla r ta d b irk o rla rin in g fikrlash u slubin i 
aks e ttira d i. 0 ‘z b e k isto n d a ta d b irk o rlik faoliyati b ir q a to r
0
‘ziga 
xos a lo m a t va x usu siy atlar b ila n birga b o 'la d i. M a m la k a tim iz d a
tad b irk o rlik n i m o tiv la sh tirish x u su siy atlari quyidagi a lo m a tla rg a
ega:
— o ‘z salohiyatin i am alg a o sh irish g a h arak at qilish;
— eng m u h im , ijtim oiy va iq tiso d iy sa m a ra keltiruvchi g ‘o y a - 
larn i am alg a oshirish istagi;
— to 'ra c h ilik tu zilm alari b ilan bogM iklikdan q o c h ish , h a ra - 
k a tla r erkinligi va fao liy at y u ritish ja ra y o n id a m ustaqil b o 'lis h ;
— qiziqarli ish bilan m u staq il va erk in sh u g ‘ullan ish ;
— o ‘zining ijtim oiy m a q o m i va o b r o ‘sini o sh irish g a in tilish
h a m d a o ‘ziga va o ‘z y a q in la rig a m u n o sib tu rm u sh sh a ro itla rin i 
ta ’m inlash.
K o 'rs a tib o 'tilg a n istak larn i m uvafTaqiyatli a m alg a o sh irish
u c h u n tad b irk o r b ir q a to r izc h il h a ra k a tla rn i am alg a o sh irish i 
kerak. Bu h a ra k a tla r tan la b o lin g a n ish lab ch iq arish ja ra y o n in i 
tash k il etish shakllariga b o g ‘liq. S h u m u n o sa b a t bilan ta d b irk o r 
o ‘z faoliyatini tashkil etish n in g quyidagi ikki tarkibiy qism in i tahlil 
qilishi kerak:
— b o z o r va u n d a vujudga k eladigan vaziyat;
— ishlab ch iq a rish tu zilm a si.
Ish m u h itin i tahlil q ilish d a ta d b irk o r bu q ism lar o 'r ta s id a
o ‘zaro aloqalar o ‘rnatishning sam arali usulini topishi kerak. A m m o , 
b u n g a erish ish qiyin, ch u n k i b irin c h id a n , ikkala tarkibiy q ism n in g
sifati tu rlic h a . B o zo r d in a m ik o ‘z g a ru v c h a n m ex a n izm d a n iborat. 
U n g a d o im o k u z a tila d ig an talab , tak lif, narx, raq o b a t s h a ro it- 
la rin in g o 'z g a rish i xosdir. S h u b ila n b ir v a q td a ishlab c h iq a ris h
tu z ilm a s i k o n s e rv a tiv , k a m o 'z g a r u v c h a n . Щ 1аЬ£ ch rtJarisft


dasturlari k u n d alik o 'z g a ris h la rn i k o 'z d a tu tm a y d i. Ik k in c h id a n , 
bozor va ishlab chiqarish fazo va vaqtga b o ‘lingan. Fazoviy bo ‘linishga 
k o 'ra , bozordag i o 'z g a ris h la r ishlab ch iq arish tu zilm asidag i xuddi 
shu n d ay o 'z g a rish la rn i keltirib ch iq a ra olm aydi.
Bu h o la t vaqt b o 'y ic h a b o 'lin is h bilan h am c h u q u rla sh a d i, 
tad b irk o r ishlab chiq arish d astu rin i shakllan tiradi va uni bozordagi 
vaziyat haqidagi axborotlar bilan asoslaydi. A m m o dasturni bajarish 
m a ’lum b ir v aq tni talab e ta d i, sh u vaqt ich id a b o z o rd a jid d iy
o 'z g a ris h la r r o ‘y berishi m u m k in . B uning natijasid a ishlab c h iq a - 
rilgan tovar yoki x izm atlar b o z o rd a kerak b o 'lm a y qolishi m u m k in . 
S h u n in g u c h u n ta d b irk o r m u h im q aro rlarn i qabul qilish u c h u n
asos b o 'lib x izm at qiluvchi m arketing tadq iq o tlari b o zo rd a vaziyat- 
ning rivojlanish b ash o ra tig a asoslanishi kerak.
Q aro r qabul qilish, m a s ’uliyatni zim m asiga olish kabi vazifalar 
tadb irko rlikn i bo shqarish faoliyati bilan bo g'layd i. S h u n in g u c h u n
h a m ta d b irk o m i m e n e je rd a n ajratish zaru r. B u larn in g h a r biri 
o 'z ig a xos v a z if a la rn i b a ja r a d i. B ir to m o n d a n ta d b ir k o r lik
faoliy atin in g m a z m u n i b o sh q a rish fao liy atid an ken g ro q b o 'lsa , 
boshqa to m o n d a n h a r b ir ish b ilarm o n h am m en ejm en t vazifalarini 
bajara olmaydi. M enejm ent asoslariga bag'ishlangan kitobda bu haqda 
yaxshi f'ikr bild irilgan : «Shaxsiy tav akk alch ilik, m oliyaviy im ko - 
n iyatg a b o 'lg a n m u n o sa b a t, tin im siz m e h n a t qilish kabi xusu- 
siyatlarga ega tad b irk o r yiriklashib bo rayo tg an korxonani b o sh q a ra
o lad i, deg an gap em as».
M e n eje rn in g «sh ak llan m ag an tu zilm a n i sh a k lla n tirish « q o b i­
liyati ishi yu rish ib k etay o tg an ish b ilarm o n g a d o im iy xos b o 'la v e r- 
m aydi. Shu sababli yirik k orxonalar rahbariyati tarkibiga m enejerlar 
kelmoqda.
Bugungi sh a ro itd a «tadbirkor» tu sh u n c h a si «m enejer» tu sh u n - 
ch asig a ju d a y aq in tu ra d i. S h u b ila n birga, ta d b irk o r m u lk d o r 
b o ‘lsa, m en ejer b o sh q a aiv c h id ir. A m alda esa, aksariyat m u lk d o rla r 
m en ejer vazifasini b ajarad i, q a to r m en e jerlar esa o ‘zlari b o sh q a rib
turgan ishlab c h iq a rish korxonalariga ega b o ‘lib q o lm o q d a .

Download 4,65 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   147




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish