‘z b e k I s t n r e s p u b L ik a s I o liy va ‘rta m a X s u s ta’l im V a zir lig I m. P. Boltabayev, M. S. Qosimova



Download 4,6 Mb.
Pdf ko'rish
bet23/147
Sana05.07.2022
Hajmi4,6 Mb.
#742929
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   147
Bog'liq
61b186c0e14426.78547627

Pp
=
Pi

Pm

Pv + Pa + Px
bu yerda: 
Pi
— yollanma ishchilarga maosh to'lash uchun zarur pul 
mablag‘lari; 
Pm
— sotib olinadigan material, xomashyo, yarim tayyor 
mahsulot, butlash qismlar, yonilg'i, energiya uchun to'lovlar; 
Pv
— 
m ehnat vositalari (asosiy ishlab chiqarish fondlari) bino, inshoot, uzatish 
moslamalari, mashina, hisoblash texnikasi, asbob-uskunalar, transport 
vositalarini sotib olishga ketgan mablag'lar; 
Pa
— axborot uchun sarflangan 
mablag'lar; 
Px
— boshqa tashkilotlar xizmatiga (qurilish ishlari, transport 
xizmatlari va boshqalarga) ketgan to'lovlar.
Ish la b c h iq a rish faoliy ati bilan s h u g 'u lla n ish u c h u n ta d b irk o r 
b o s h la n g 'ic h k ap italg a ega b o 'lis h i kerak. H a r q a n d a y k ish in in g
bunga im koni bo'lm asligi m um kin. U shbu holatda ishbilarm on tijorat 
b an k i yoki m a b la g 'i b o r shax sg a kredit o lish u c h u n m u ro ja a t 
q ilad i. B uning b o sh q a y o 'li h a m b o r ta d b irk o r ish lab c h iq a ris h
o m illa ri (b in o , u sk u n a , x o m ash y o , m ate ria l, a x b o ro t va b o s h q a - 
lar)ni kreditga h a m olishi m u m k in . T adb irk or kredit bergan shaxsga 
o lin g a n pul m a b la g 'i yo k i k re d itg a o lin g a n ish la b c h iq a r is h
o m illa rin in g q iy m a tin i q o 's h im c h a foizlar b ilan q a y ta rish i kerak.
M a b la g ' larni im tiy o zli aso sd a d av lat tu z ilm a la ri a jra tish i 
m u m k in . B uning u c h u n 0 ‘z b e k isto n d a kich ik b izn esn i riv o jla n ti­
rish ga y o rd am b e rish m aq sa d id a m axsus ja m g 'a rm a la r tu zilib , 
kredit berishga im tiyozlar yaratilgan. Ishlab chiqarish va tadbirkorlik 
faoliyatida bilvosita ishtirokchi bo'lib, u n d a m oliya va soliq organlari 
is h tiro k etad i. U la r ta d b irk o rlik fao liy ati h is o b id a n m a h a lliy
by u d jetg a m ajb u riy to 'lo v la r, a jra tm a la r va ja r im a la r o 'tk a z is h
bilan sh u g 'u lla n a d ilar.
Ishlab chiqarish faoliyati natijasi. 
M a h su lo tn i so tish , b iro r- 
b ir ish n i bajarish , x arid o rg a, is te ’m o lch ig a x iz m a t k o 'rsa tis h va


m a ’lum h a jm d a foyda olish tad b irk o r ishlab chiqarish faoliyatining 
natijasidir.
T adbirkor foydasi yalpi va so f foydaga b o ‘Iinadi. Ishlab chiqarish 
va sotishga ketgan x a ra jatlard a n keyin q o lg an tu sh u m yalpi foyda 
deyiladi. Y alpi foy d ad an so liq lar toM anadi. Y alpi foyda h iso b id a n
soliqlar, ja rim a va bo sh q a t o ‘Iovlar to ‘lan g a n d a n keyin q olg an pul 
s o f foyda h iso b lan ad i. T ad b irk o rn in g u m u m iy m oliyaviy b ah o sin i 
rentabellik k o ‘rsatkichi belgilaydi. U so f foydaning jam i xarajatlarga 
nisbati shaklida aniqlanadi.
Venchur biznesi. 
G a p innovatsion tadbirkorlik haqida ketganda, 
v e n c h u r biznesi h aq id a ta s a w u r h o sil qilish k atta ah a m iy atg a ega.
V e n c h u r biznesi keyingi v aq td a a n c h a rivojlandi. U tavakkal 
biznesi tu riga kiradi. B iznesning bu tu ri yangi tex n o lo g iy alarn in g
jo riy etilishi bilan b o g ‘liq. V e n c h u r biznesi yuqori tex n o lo g iy a 
so h asid a olib bo rilad ig an ilm iy ta d q iq o tla r natijalarini tijo ra tla sh - 
tirish bilan b o g 'la n g a n . Bu s o h a la rd a sa m a ra o lin ishi k a fo la tla n - 
m agan . Y a ’ni m a ’lum tavak k alch ilik m avjud. Y angi va eng yangi 
tex n o lo g iy a la rn i jo riy etish b ila n s h u g ‘u lla n u v c h i fa n -te x n ik a
firm alari v e n c h u r firm alar deyiladi. U larn ing d aro m ad i kafo latlan- 
m agan b o 'lib , faoliyati tavakkal k apital bilan b o g ‘liq.
S h u n i t a ’kidlash kerakki, kichik k o rx o n ala r in n o v atsio n ta d ­
birkorlikni riv o jlan tirish d a k atta rol o ‘ynaydi. V e n c h u r biznesi 
e g ilu v c h a n lig i b ila n in n o v a ts io n is h b ila r m o n lik n in g b o s h q a
sh a k lla rig a n isb a ta n q a to r u stu v o rlik k a ega. V e n c h u r b izn esi 
tavakkalni o 'z a ro b o 'lish tam oy ilig a aso slanad i. Bu еьа m a b la g ‘i 
b o 'lm a g a n g 'o y a m ualliflarig a o 'z g 'o y a la rin i am alga o sh irish g a
im k o n tu g 'd ir a d i.
V e n c h u r biznesi dastlab A Q S h d a yuzaga kelib, key in ch alik
keng rivojlanib ketdi. H ar bir kichik innovatsion biznesning m oddiy 
va m oliyaviy im k o n iy ati fa n -te x n ik a bazasi jih a td a n c h e k la n g a n
b o 'lib , davlat k o 'm ag ig a m u h to jd ir. A Q S h d a k ichik in n o v atsio n
b izn e sg a d a v la t to m o n id a n y o rd a m k o 'r s a tis h d a stu ri ish lab
chiqilgan. D asturga asosan kichik biznes bevosita federal byudjetidan 
m o liy alash tirilad i, vazirlik va m u assasalar d o im iy ravishda u lar 
b ilan s h a rtn o m a tu zadilar. A Q S h d a v e n c h u r biznesida tu zilg an
k o m p a n iy a la rn in g a k siy a lari im tiy o z li n a rx la rd a in n o v a ts io n


firm alarg a so tilib , o lin g an m a b la g 'la rd a n g 'o y a la rn i jo riy etish 
u c h u n foydalaniladi.
O 'z b e k is to n d a h a m v e n c h u r b izn esi riv o jlan ish ig a b a rc h a
im k o n iy a tla r y a ra tilg a n . B irin ch i n a v b a td a , b u q im m a tb a h о 
q o g ‘o z la r bozori m avjudligidir. K e y in c h alik , in tellek tu al m u lk 
b o zo rig a xorijiy firm a la r kirib keldi. 0 ‘z b ek isto n ish b ilarm o n la ri 
h a m o ‘z n a v b a tid a V e n c h u r b iz n e s ig a k a tta q iz iq is h b ila n
qaram oqdalar.
B u lar V e n c h u r biznesi m a m la k a tim iz d a endi riv o jla n a y o t- 
ganligi -d a n d alo lat b erib , kelajakda in n o v atsio n biznes riv o jlan ib
ketishiga turtki b o ‘ladi.
Tijorat tadbirkorligi. 
T ijorat tadbirkorligi faoliyati to var biijalari 
yoki savdo tash k ilo tlari b ila n bo g 'liq .
Tovar biijasi 
— tovar n a m u n a lari x a rid o r to m o n id a n o ld in d a n
k o ‘zdan kech irilm agan va to v arlam i m in im a l partiyasi b elgilangan
ulgurji to var b o zo ri turi. T o v ar birjasida o 'z a ro kelishilgan va rioya 
q ilin g an q o id a la r aso sid a savdo o p e ra tsiy a la rin i am alg a o sh irish
u c h u n tijo rat v o sitalari va u larn in g x izm a tc h ila ri o 'z x o h ish la ri 
b ila n b irla sh a d i. U s h b u b irja n in g m a q sa d i erk in r a q o b a tn in g
b o sh q arish m exan izm in i tashkil etish va sh u orqali talab va taklifni 
hisob ga olgan h o ld a h aq iq iy b o z o r n a rx la rin i an iq la sh d ir. T o v a r 
b irjasi s ta n d a rtla r b o 'y ic h a s o tila d ig a n to v a rla r ( d o n , k o 'm ir , 
m etall, neft, y o g 'o c h )n in g d o im o fao liy at y u ritu vch i ulgurji savdo
b o z o rid ir. S h u n g a o 'x s h a sh b irjalar b a rc h a iq tiso d iy riv o jla n g a n
m a m la k a tla rd a fao liy at y u ritib k elm o q d a. M isol sifatid a L o n d o n
(rangli m eta ll), L iv e ф u l (p ax ta ), S in g a p u r (k au ch u k ) va b o sh q a
to v ar b iijala rin i k o 'rsa tish m u m k in .
T o v a r b iija la rid a to v a r egalari b ila n o d d iy savdo q ilish d a n
ta s h q a ri f y u c h e r s b itim la ri h a m tu z ila d i. Bu b itim b o ‘y ic h a
sh a rn o m a d a k o 'rsa tilg a n to v ar u c h u n to 'lo v n i m a ’lu m v a q td a n
keyin am alga osh irish m u m k in .
T o v a r b irjalari quyidagi asosiy v azifalarn i bajaradi:
• savdo b itim la rin i tu zish g a v o sitach ilik xizm ati k o 'rsa ta d i;
• tovar savdosini tartibga soladi, savdo jaray o n larin i b o sh q arad i 
va savdo m o jaro larin i hal etadi;


• 
n arx lar to ‘g ‘risida, sh u n in g d e k ish lab c h iq a rish va narxlarga 
t a ’sir qiluvchi turli o m illa r h a q id a a x b o ro tla r y ig 'ad i va e ’lon 
qiladi.
T o v ar b iijalari a y la n m asin in g ak sariy at qism i b o r to v arlar 
(kassa b itim la ri) b ila n em as, balki kelajakdagi to v a r yoki tovar 
etkazib berish bitim i asosida (vaqtli bitim ) am alg a oshiriladi. T ovar 
biijalari och iq yoki yopiq shaklda b o ‘ladi. Y opiq biijalardagi savdoda 
faqat b ro k erlar sotuvchi va x a rid o r o 'rta sid a g i v o sita c h ilar ishtiro k
etadi. O ch iq biijalard a esa xohiagan kishi ish tirok etishi m um kin.
R espublika to v ar-x o m a sh y o biijasi 1994 yili o c h iq h issad orlik 
jam iy a ti sh ak lid a tash kil etild i. U s a n o a t, q ish lo q x o ‘jalig i, oziq- 
ovqat tovarlari va xom ashyo m ah su lo tlarin i erkin ulguiji savdosini 
uyushtiradi. B iija savdolarida b ro k erlar orqali xarid qilingan m a h ­
su lo tlar resp u b lik ad an tashqariga lisenziyasiz va bojxona to 'lo visiz 
chiqariladi. T ovar-xom ashyo biijasining bo'linm alari barcha viloyat- 
larda va Q oraqalpo g ‘iston R espublikasida tashkil etilgan.
T o v a r-x o m a sh y o birjasi xorijiy d av latlar (A ngliya, P o lsh a, 
T u rk iy a ) h a m d a M D H m a m la k a tla r i (R o s s iy a , T o jik is to n , 
T u rk m a n is to n )n in g to v a r x o m ash y o b iija la ri, K iyev, B elaru s 
universal b iijalari bilan biijalararo a lo q alarn i y o ‘lga q o ‘ygan.
« 0 ‘z u lg u rjib iijasav d o » resp u b lik a to v a r resu rslari b o z o rin i 
shak llan tirish d a zaru r infratu zilm an i yaratish m aqsadida 1994-yili 
0 ‘zbekisto n s h a rtn o m a la r va savdo b o 'y ic h a dav lat aksiyadorlik 
uyushm asi negizida tashkil etilgan. Ilgari xalq x o ‘jaligi t a ’m in o tin i 
respublika m o d d iy -te x n ik a t a ’m in o ti idorasi b o sh q arg an . O 'z b e ­
kisto n d a o ‘tk a z ila y o tg an c h u q u r iq tiso d iy islo h o tla r m o d d iy - 
texnika t a ’m in o ti tizim in i h a m tu b d a n o ‘zgartirdi.
« 0 ‘zulgurjibirjasavdo» x o ‘jalik m ex a n izm in i rejaviy m o d d iy
- texnika ta ’m ino ti tizim idan erkin xo ‘jalik aloqalariga o ‘tishi, davlat 
ehtiyojlari u c h u n m ah su lo t etkazib berish , ishlab c h iq a ru v c h ila r 
bilan sh a rtn o m a lar tuzish y o ‘li orqali am alga oshirishni ta ’m inlaydi. 
M o d d iy -te x n ik a t a ’m in o ti va sotish b o z o r usullari b o ‘y ic h a o ld i- 
so tdi, ulgurji savdo, y arm ark a, birja va k im o sh d i savdolari y o ‘li 
bilan am alga oshiriladi.
T a ’m inotchi va iste’m olchilar o ‘rtasida bevosita o ‘zaro m anfaatli 
aloqalar m o d d iy -tex n ik a ta ’m inoti ning etakchi shakli b o ‘lib qoldi.


« 0 ‘zulg u rjibirjasav d o « u y ush m asi respu b lik ada ishlab c h iq a rish
vositalari bozorini vujudga keltirish, tovar resurslarini o ldi-sotdisin i 
u y u s h tiris h , k o rx o n ala r, m u assa sala r va ta d b irk o rla rg a x izm a t 
k o ‘rsatish n i kengaytirish h a m d a rivojlantirishg a k o ‘m aklashadi.
U y u sh m a tark ib id a 13 ta resp u b lik a ak siy ad o rlik ulguiji vosi- 
ta c h ilik firm asi, « S a n o a ta n jo m k a rto n sa v d o » ak siy ad o rlik ishlab 
c h iq a ris h savdo b irla sh m a si, respu b lik a v iloyatlari va Q o ra q a lp o
g ‘istond agi 14 ta h u d u d iy tijo ra t-v o sita c h ilik aksiyadorlik k o m p a- 
n iy ala ri, ak siy ado rlik tra n s p o rt eksp edisiy a ag en tligi, ak siyadorlik
to v ar xom ashyo biijasi, «Trastbank « aksiyadorlik biija banki, doim iy 
ishlayd ig an y a rm ark a va k im o sh d i b o zo rlari direksiyasi m avjud.
Tovar olib-sotish va xizmat ko‘rsatish bo‘yicha operatsiyalar. 
T ijo ra t ta d b irk o rlig in in g asosiy m a z m u n in i to v ar o lib -so tish va 
x iz m a tla r k o ‘rsatish tash kil etad i. T ijo ra t tad b irk o rlik faoliyati 
u m u m iy sh akld a ishlab ch iq a rish tad b irk o rlig i faoliy atiga o 'x s h a b
ketadi. Tijorat tadbirkorligida iste’m olchiga m o ddiy resurslar o ‘m iga 
ta y y o r to v arlar sotilad i. T ijo ra t tad b irk o rlig id a m ah su lo t ishlab 
c h iq a rish o ‘m in i tay y o r to v ar egallaydi. T ijo ra t b itim i tu z ish d a n
o ld in b o z o r tah lilin i o ‘tk azish zaru r.
U m u m iy k o ‘rinishd a m ark e tin g -tijo ra t korxonalari va firm alari 
x o ‘jalik faoliyatining b a rc h a to m o n larin i b o sh q arish va tashkil etish 
tizim idir. M arketing yordam ida savdo korxonasining hayotiy faoliyati 
a m a lg a o sh irila d i, y a ’ni b o z o r o ‘rg an ilad i, to v a r iste ’m o lc h ig a
etk a z ila d i, m oliyaviy t a ’m in o t va fo yd a o lish y o 'lg a q o 'y ila d i. S h u
e rd a savdo k o rx onasiga o ‘z a ro b o g 'liq ikki tala b q o 'y ila d i, y a ’ni 
is te ’m o lc h ila rn in g o 'z g a ru v c h a n h a ra k a tin i o 'rg a n is h va ra q o b a t 
sh a ro itid a faoliyat k o'rsatish.
S avdo so h a sid a m ark e tin g n i a m alg a o s h irish n in g eng m u h im
s h a rti u n i reja la sh tirish d ir. M a rk e tin g rejasi n a tu ra va q iy m a t 
ifo d a sid a g i s o tis h h a jm in i b e lg ila y d i. T o v a rla r ta la b g a q a ra b
fa rq lan a d i. B irin c h i g u ru h g a b o z o rn i h ali e g a llam a g a n to v a rla r 
k ira d i, ikkinchi g u ru h n i esa k eng talab g a ega a n ’an a v iy to v arlar 
tashkil etadi.
M a rk e tin g tu z ilm a si te z k o r b o s h q a ris h ish la ri b ila n b irg a
b o z o rn i o 'rg a n is h , rejalash tirish , m aq sa d larn i a m a lg a o sh irish , 
b a sh o ra t qilish va u larni n a z o ra t q ilishn i o 'z ichiga oladi.


S av d o firm a sid a g i m a rk e tin g fa o liy a tin in g m o d e l- d a s tu rin i 
q u y id a g ic h a tasv irla sh m u m k in (2 .1 .2 -ra s m ). A gar b o z o rn in g
d a stla b k i ta h lili va b a s h o ra ti tijo ra t b itim in i tu z is h fo y d asig a
hal b o ‘la y o tg a n b o 'ls a , tijo ra tc h i sh u b itim aks e tilg a n b iz n e s - 
rejani va boMajak xarajat va kutilayo tg an natijalarn i ishlab chiq ish i 
lozim.
M ark etin g a x b o ro tin i yig‘ish va 
m a ’lu m o tla r b a n k in i 
s h a k lla n tirish
M ark etin g b o sh q aru v b o 'y ic h a
q a ro r la r qabul q ilish
4
4
Ichki va tash q i m u h it
0 ‘z b o z o r im k o n iy a tla ri
o m illa rin i ta d q iq qilish
h aq id a ta sa w u rg a ega b o 'lish
1
4
T o v a r b o zo ri h o lati va
T o v a r ishlab ch iq arish b o 'y ic h a
riv o jla n ish in i o 'rg a n ish
x o liso n a q aro r q ab u l qilish
4
4
T alab va taklifga ta ’sir etuvchi 
o m illa rn n an iq lash va ularni 
tah lil qilish
Sotish va narx siy o satin i 
sh a k lla n tirish
4
4
K erak li a s s o r tm e n t va tovar
Iste ’m o lc h ila r q iz iq ish i va
sifatiga ta la b la m i aniqlash
ta la b la rin i q o n d irish
1
4
T o v a r t a ’m in o tc h ila ri b ilan
T o v a r b ilan ta ’m in la s h n in g
d o im iy va is h b ila rm o n lik
tran zit va o m b o r sh a k lla rin i
a lo q a la ii i/r n a tis h
tashkil qilish
1
1
B o zo r m u n o s a b a tig a qaratilgan
T o v a r so tish d a iz c h illik ,
s a v d o -te x n o lo g ik ja ra y o n n i 
tash k il etish
rejalilik va b arq a ro rlik n i 
t a ’m in lash
4
4
R eklam a tad b irlarin i am alga 
o s h ir is h
S o tilay o tg an to v arlarg a 
q iz iq is h n i o s h iris h
4
4
F irm a o b r o ‘sini
D o 'k o n la rd a o 'ziga xoslik
sh a k lla n tiris h
y aratish

Download 4,6 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   147




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish