‘z b e k I s t n r e s p u b L ik a s I o liy va ‘rta m a X s u s ta’l im V a zir lig I m. P. Boltabayev, M. S. Qosimova


Kichik biznes va tadbirkorlik muhiti hamda



Download 4,6 Mb.
Pdf ko'rish
bet10/147
Sana05.07.2022
Hajmi4,6 Mb.
#742929
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   147
Bog'liq
61b186c0e14426.78547627

1.3. Kichik biznes va tadbirkorlik muhiti hamda
unga ta’sir etuvchi omillar
H a r q a n d a y tad b irk o rlik m a ’lum bir h u d u d d a : m a m la k a t, 
v ilo yat, s h a h a r y o k i q ish lo q m iq y o sid a olib borilad i. T ad b irk o rlik
fao liy atin i sa m a rali olib b orish u c h u n m a ’lum b ir ish c h i m u h iti 
b o 'l i s h i k e ra k . B u n d a y m u h it a y rim h u d u d l a r m iq y o s id a
m u ja s s a m la n ib , o 'z i d a is h b ila r m o n lik n i a m a lg a o s h ir i s h n i
m u ja ssa m la n tirg a n . U m u m iy h o ld a tad b irk o rlik m u h iti asosan
quyidagi t o ‘rt om il: huq uqiy, siyosiy, ijtim oiy va iqtisodiy o m illa r- 
ning o ‘zaro b o g ‘liqligi natijasida am alga oshiriladi.
U la r ijobiy yoki rag‘b atla n tirish k o ‘rin ish id a h a m sh ak llan ish i 
m u m k in . U sh b u holda m am la k a t yoki m in taq a d a g i m avjud sh a rt- 
s h a ro itla r tad b irk o rlik fao liy atini olib b o rish u c h u n m o s b o ‘ladi. 
C h u n k i, b u n d a y m uh it tadbirkorga am alga oshirayotgan ishlarining 
natijalari q an d ay b o 'lish in i o ld in d an ko‘ra bilishiga keng im k o n iy at 
tu g ‘diradi. T ad b irk o rn in g o 'z ishi natijalarini o ld in d a n k o 'ra bilishi 
tavakkallik tu sh u n ch asig a teskari holda ifoda etiladi. A g a r tadbirk or 
m a ’lum b ir m u h itd a tav akkalch ilik asosida faoliyat y u rita y o tg a n
b o 'lsa , u h o ld a u o 'z g a ru v c h a n lik , b eq aro rlik , tav a k k a lc h ilik bilan 
tavsiflanadi.
B u n d a y m u h it y u q o rid a k eltirilg an ijobiy m u h itg a to 'g 'r i 
kelm aydi. A m a ld a k o 'p h o lla rd a tad b irk o rlik m u h itin in g m a ’lum
b ir o m ili ta d b irk o rn in g ish n atijalarig a asosiy t a ’s ir k o 'rsa ta d i, 
deb b o 'lm a y d i. C h u n k i ta d b irk o rn i k o 'p ro q tad b irk o rlik m u h itin i 
belgilovchi o m illarn in g o 'z a ro bog'liqligi qiziqtiradi.
Y u q o rid a t a ’kidlab o 'tilg a n o m illa rd an hu quqiy o m illa r asosiy 
o m il h iso b la n a d i, ch unk i tadb irk orlik faoliyatini olib b o rish u c h u n
tad b irk o rlik m u h itid a am alg a oshirilishi m u m k in b o 'lg a n o 'y in la r 
q o id asin i k o 'rs a tib berad i. O 'y in la r qoidasi tu sh u n c h a s i ruxsat 
etilgan va am alg a o sh irilayo tg an ish (h ara k a t)la m i o 'z ichiga oladi 
R uxsat etilg an ish (h a ra k a t)la rg a n isb atan o 'y in q o id a la ri turli 
sh ak ld a n am o y o n b o 'la d i. O 'y in qoidalari «nim a qilish m u m k in -u
n im a qilish m u m k in em as» tam o y ili a so sid a ish la b c h iq ilish i 
m um kin.


Bu qoidalarda tadbirkorlik faoliyatini olib borish yoMidagi barcha 
c h e g ara y o k i cheklovlar yaqqol k o ‘rsatib berilishi kerak. U m u m a n , 
huquqiy om il tad b irk o rlik fao liy atin i yu ritish y o ‘lidagi b a rc h a
q o n u n la r (so liq , er, m e h n a t m u n o sa b a tla ri) va y o 'riq n o m a la r 
m ajm u i b o 'lib , ta d b irk o rlik fa o liy atin i ta rtib g a so lad i h a m d a
ta d b ir k o rn in g iq tis o d iy ja ra y o n d a g i b o s h q a s u b y e k tla r b ila n
m u n o sab atin i m u jassam lan tiradi.
H u q u q iy b a z a n in g t o ‘liq yoki b ir m e ’y o rd a yuritilm aslig i 
tadbirkorlik faolligi darajasiga katta salbiy ta ’sir k o ‘rsatishi m um kin. 
H o zirg i k u n d a 0 ‘z b e k isto n R e sp u b lik asid a a m a liy o td a ta tb iq
etilayotg an iq tiso d iy islo h o tla rn in g asosini tash k il eta y o tg an bir 
b u tu n hu qu qiy baza m avjuddir.
H uquqiy o m iln in g tavsifiga «huquqiy m adaniyat» tush u n ch asi 
ham kiradi. B u nin g ostida m illatning qo nunlarga to ‘Iiq rioya etishi, 
y a ’ni in so n la rn in g o n g id a q o n u n la r talab in i bajarish kerak degan 
tu s h u n c h a n in g boMishi tu sh u n ila d i. Agar, b a rc h a z a ru r q o n u n la r 
qabul qilin sa-y u , lekin u lar a m a ld a ishlam asa yoki tatbiq etilm asa, 
b u n d a y ja m iy a tn i q o n u n larg a b o ‘y su n u v ch an deb b o ‘lm ay d i va 
buni tad b irk o r o ‘z fao liy atin i y u ritish d a e ’tib o rg a olishi sh a rtd ir.
S iy osiy o m il ta d b irk o rlik ja r a y o n id a b o 'la y o tg a n b a rc h a
h o d isalarg a d a v la tn in g m u n o sa b a ti va ularga d av latn in g t a ’sirini 
belgilab beradi. D avlatning tad b irk o r faoliyatiga qay darajad a t a ’sir 
ko ‘rsatishi yoki aralashishi kerakligi ham siyosiy om il tushunchasiga 
kiradi. B unday aralashish o ld in d a n belgilan m agany ok i belgilangan 
b o 'lis h i m u m k in . U m u m a n , ta d b irk o rlik fao llig i d a ra ja s ig a
davlatnin g m u n o sab ati rag 'b a tla n tirish yoki betaraflik k o ‘rin ish id a
n a m o y o n b o'ladi.
H a r b ir m a m la k a td a tad b irk o rlik n in g rivojlanishiga undagi 
siyosiy tiz im n in g barq aro rlig i k a tta ta ’sir k o ‘rsatadi. A gar siyosiy 
tiz im b a rq a ro r b o ‘lm asa, ta d b irk o rla r k atta investisiyalarni jalb
etm asdan yuqori darajadagi foyda olish m aqsadida kichik m u ddatga 
m o 'lja lla n g a n turli o p e ra ts iy a la rn i a m a lg a o sh irish g a h a ra k a t 
qiladilar. Siyosiy ah voln ing barqarorligi tadbirk orga o ‘z faoliyatini 
strateg ik jih a td a n lo y ih a la sh tirish , y a ’ni u z o q m u d d atg a m o ‘ljal- 
lan g an ishlarn i am alg a oshirish im k on in i beradi.


Ijtim oiy om il bo shqalarga n isb atan tarkibi jih a tid a n a n c h ag in a
m urakkab hisoblanadi. S hun ing u c h u n h a m un ing tarkibi k o 'p g in a
e le m e n tla rd a n tash k il to p a d i. A gar ta d b irk o r ularni e ’tib o rg a
o lm a sa , bu salbiy n a tija la rg a olib kelishi m u m k in . Q u y id ag ilar bu 
o m iln in g asosiy ele m en tlari h isob lan ad i:
— ja m iy a td a m a fk u ra n in g holati;
— m illiy u rf-o d a tla r;
— m illa tn in g m a d a n iy va m aish iy o d atlari;
— atrofdagi k ish ila m in g ta d b irk o r v a tad b irko rlik fao liy atiga 
m u n o sa b a ti;
— davlatning tad b irk o r va tad b irk o rlik faoliyatiga m u n o sab ati.
Iqtisodiy o m il bozordagi raqobatni va narx-navo holatini o 'z id a
aks ettirad i. N a rx -n a v o tizim i, o 'z n av b atid a, n arxlarnin g darajasi, 
ishlab ch iq a rish ja ra y o n ig a ta d b irk o r to m o n id a n jalb e tila y o tg a n
ishlab ch iq arish o m illa ri, ish c h i k u c h i, kredit stavkasi m iq d o ri 
h am da soliq va m ajburiy to ‘lovlami o 'z ichiga oladi. B unda bozordagi 
ra q o b a t s h a rt-s h a r o itla r i sifat va m iq d o r jih a td a n ta h lil q ilib
chiqiladi.
T a d b irk o rlik n i davlat to m o n id a n m a ’lum b ir s h a rt-s h a ro itla r 
ya ra tilg a n d ag in a am a lg a o sh irish m u m k in . U n in g tarkib to p ish i 
a w a la m b o r ja m iy a td a g i m a 'lu m b ir v az iy a tn in g vujudga kelishi 
bilan bog'liq b o 'lib , u n dagi siyosiy va iqtisodiy vaziyat tad b irk o rlik
faoliyatini tarkib to p tirish g a y o 'n a ltirilg a n b o 'la d i. S h u n in g u c h u n
h a m 0 ‘z b e k is to n R e s p u b lik a s id a k ic h ik b iz n e s v a x u s u s iy
ta d b irk o rlik n i q o 'lla b - q u w a tla s h b o 'y ic h a P re z id e n tim iz I .A. 
K arim o v tash ab b u si b ila n z a ru r q o n u n la r, q aro rlar, fa rm o n la r 
va shu kabi h u q u q iy -m e ’y oriy h u jja tla r qabul q ilin g an b o 'lib , 
u lar hayotga tatb iq etilm oqda. S hu bilan birga tadbirkorlik faoliyatini 
rag'batlantirish m aq sad id a ikkita fond: tadbirkorlikni rivojlantirish, 
kichik biznesni rivojlantirishga ko'm aklashish fondlari tashkil etilgan.
T ad b irk o rlik fao liy atin in g kelajagi tad b irk o rlik m u h iti b ila n
belgilanadi, u esa jam iyatdagi ijtim oiy-i qtisodiy vaziyatni aks ettiradi. 
Ijtim oiy-iqtisodiy vaziyatga iqtisodiy m ustaqillik, tad b irk o rlarsin fi, 
iqtisodiy a lo q a lard a b o z o m in g u stu vo rlig i, tad b irk o rlik k a p ita lin i 
m u ja ssam la n tirish s h a ro itin in g m avjudligi va z a ru r resu rslard an
foydalanish kiradi.


T adbirk orlikn in g ijtim oiy m ustaqillik darajasi b o zo rd a vujudga 
kelayotgan m ustaqil korxona va tash k ilo tlar soni bilan tavsiflanadi. 
T ad b irk o rlik m u h itin i sh ak llan tirish b o sh q a rila d ig an ja ra y o n d ir. 
Lekin b o sh q a rish usullari m a ’m u riy yoki direk tiv k o ‘rin ish d a
b o 'lish i m u m k in em as. U la rn in g aso siy ta d b irk o rlik faoliyati 
subyektlariga t a ’sir etilad ig an c h o ra la rd a n em as, balki sh u n d a y
s u b y e k tla rn in g tark ib to p is h i y o 'lid a q u lay s h a rt-s h a r o itla r n i 
y a ra tish d a n ib o rat b o 'lish i kerak.
T a d b irk o rlik m u h itin i tark ib to p tiris h k o 'p jih a tli ja ra y o n
b o 'lib , u o 'z ichig a q u y id ag ilam i q a m ra b oladi:
— ijtim oiy, iqtisodiy va ijtim oiy-iqtisodiy falsafa h a m d a ja m iy a t 
a ’zolari psix olo giy asin in g u la r bilan b o g 'liq b o 'lg a n o 'z g a rish i;
— tadbirkorlikni rag'batlantiruvchi m illiy d a stu r qabul qilinishi.
T ad b irk o rlik n i riv o jlan tirish n in g aso siy m aq sad i m am la k a t
iqtisodiy o 's is h in in g q o 's h im c h a m an b a i sifatid a ijtim o iy m u a m - 
m olarni b a rta ra f etishda katta rol o 'y n a y d i, b andlik m u am m o la rin i 
hal etish , m illiy boylikni o 's tiris h va m illa tn in g farovonligi u c h u n
xizm at q ilad i. (1 .3 .1 -ra sm .)
H o zirgi s h a ro itla rd a tad b irk o rlik m u h itin i tark ib to p tirish
nafaqat m illiy, balki xalqaro m u a m m o la rd a n h iso b lan ad i. M avjud 
m a m la k a tla ra ro g u ru h la rd a , m asalan , E vropa Ittifoqi m iq yosid a 
yagona tad b irk o rlik m u hiti vujudga k elm o q d a. Bu tad b irk o rlik
faoliyatini yuritish Evropa jam iyatiga kiruvchi barcha m am lakatlarda 
bir-biriga o 'x sh a b ketadi.
B iznesni sam arali yuritish unga tashqi m u h itd a n aralash ish n i 
y o q tirm ay d i. B iznesni y u ritish d a ta s h q a rid a n o zg in a aralash u v

Download 4,6 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   147




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish