Rivojlantirish institu ti

zangori  va  havorang  b o ‘ladi.  Lekin  p la n k to n   va  n o o rg a n ik   m o d - 
d a la rn in g   suvda  b o ‘lishi  u n ing  rangi ni  o ‘zg a rtirib ,  b iro z  sarg 6ish 
tusga kiritadi.  D engiz suvining rangi daryolarga h am  bog6liq.  X uanxe 
daryosi ju d a   k o ‘p  loyqani  Sariq dengizga  olib  kelib quyushi  n a tija ­
sida rangi sarg‘ish tusga  kiradi.
O kean  suvining zichligi tarkibidagi  tuz  m iqdoriga va  haroratiga 
bog‘liq holda o 6zgaradi. T uz m iqdori (sho‘rligi) ortsa,  harorati pasaysa 
suv zichlashadi.  Shuningdek, suvning zichligi chuqurlashgan sari ortib
126

---

boradi.  O kean suvlarida h ar  10 m chuqurlikda bosim  bir atm osferaga 
ortadi.  Shu sababii okeanlarning  10000 m ch u q u r qism ida  1119 atm  
kuzatiladi.
D u n y o   o k e a n i  issiqlikni  Q u y o sh d an   o ladi.  A gar  Y er  shari 
yuzasiga Q uyo sh d an  b ir yilda  5  •  1020 kkal  energiya tushsa,  shuning 
2/3 qismi  D unyo okeani yuzasiga tushadi.  D unyo okeanida to ‘plangan 
issiqlik  b u g ia n is h g a ,  suv  ustidagi  havoni  isitishga,  suv  yuzasining 
o ‘zini  ilitishga sarflanadi.  O k ean lar yuzasiga tushadigan  quyosh  is- 
siqligining ekvator va tropik  m intaqalarda 60  %,  o ‘rtacha  m intaqada 
30% , sovuq m in taq ad a  10% dengiz suvining isishiga sarflanadi.  Shu 
sababli  D u n y o  ok ean i  suvidagi  eng yuqori  h a ro ra t  ekvatorial  m in ­
ta q a d a   (36°  C ),  eng  past  h a ro ra t  esa  q u tbiy  m in taq a d a   ( —2°  C ) 
kuzatiladi.  O k ean  yuzasida o ‘rta c h a  h a ro ra t  17,4°.
O kean  suvlari  turli  xil  o m illar  (sham ol,  suv  yuzasining  bir  xil 
isimasligi, zilzila,  vulkanlar,  Oyning tortish  kuchi va boshq.) ta ’sirida 
do im o  harakat qilib turadi.
O kean   va  dengiz suvlarining  harakat  qilib  turishida  sham ollar- 
ning aham iyati katta.  H atto sekundiga 0,25 m tezlikda esuvchi kuchsiz 
sh am o llar ham   kichik to iq in la r  hosil qiladi. Agar sham olning tezligi 
sekundiga  1  m ga yetsa,  haqiqiy toNqinlar vujudga keladi.  Sham olning 
t a ’sirida  okean  suvlarida  toM qinning balandligi,  o d atd a,  4 — 4,5  m 
b o ‘lsa,  b a ’zan kuchli sham ollar esganda A tlantika okeanida b a la n d ­
ligi  16  m ga,  T in ch   okeanida  18  m ga yetadi.  T o ‘lqinlar energiya va 
kuchga ega.  Balandligi  3,5  m  boMgan to ‘lqin  bir kv  m etr yerga 7,8  t 
kuch bilan  uriladi.  N atijada dengiz qirg‘oqlari doim o yemirilib turadi.
Z ilzilada va vulkan o tilganda okean suvining ustki yuzasidagina 
em as, balki tagidan ustigacha t o lq in  vujudga  keladi.  Zilzila ta ’sirida 
vujudga  keladigan to ‘lqinlar sunami deb ataladi,  ularning balandligi 
20 —  30  m   ga,  uzunligi  10  km   gach a,  tezligi  sekundiga  800  km   ga 
boradi.  S unam i  k o ‘p ro q   T in ch   okean  q irg ‘oqlariga  yaqin  b o ig a n  
(tek to n ikjihatidan harakatchan) yerlarda sodir b o ‘ladi. Vulkanlarning 
suv ostida otilishi  natijasida  ham   kuchli toN qinlar vujudga  keladi.
O kean  va  dengiz  suvlari  harakatining  yana  bir  turi  Q uyosh  va 
O yning tortish  kuchi ta ’sirida suvning ko‘tarilib va pasayib turishidir. 
Bir sutkada dengiz suvlari  ikki  m arta k o ‘tarilib,  ikki  m arta pasayadi. 
D em ak ,  har  6  soatda  suvning  k o ‘tarilish  m uddati  tam o m   b o ‘lib, 
qaytish m uddati boshlanadi. Yerning Oyga qaragan tom onida Oyning 
to rtish   kuchi  ta ’sirida  dengiz  suvi  k o ‘tarilsa,  aksincha,  teskari  to - 
m o n d a  m arkazdan qochish kuchi  ta ’sirida suv pasayadi  (31-  rasm).
D engiz  su v larining  k o ‘tarilishi  va  qaytishi  ichki  dengizlarda, 
ay n iq sa,  qoM tiqlarda  kuchli  b o ‘ladi:  Y angi  S hotlandiyadagi  F ondi 
q o ‘ltig‘ida suv  18  m ga,  O xota dengizining  Penjina q o ‘ltig‘ida  13  m 
ga  k o ‘tarilad i.  S uvning  koT arilishi va qaytishi  natijasida ju d a   katta
127

---

Yer
- О
Quyoshning 
tori is hi
Oy
d)
Yei
Juvoshnini 
tortish i
Q o y