V. S. Xan Koreya tarixi обязательный экзем пляр



Download 4,06 Mb.
Pdf ko'rish
bet15/65
Sana31.07.2021
Hajmi4,06 Mb.
#134067
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   65
Bog'liq
Koreya tarixi

P e k c h e  
D astlab  Pekche  K oreya  yarim   oroli  jan u b id ag i  ma-
xan yoki bosh q ach a a y tg a n d a  chinxan-maxan jam o- 
asi  (ilk  dav latch ilik   shakli)  tarkibiga  kirgan.  Xitoy  va  koreys  yilno- 
m a la rid a  P ekchening kelib chiqishi b o ra sid a  to 'rt xil q arash  m avjud. 
Ju m lad an ,  "S am g u k   sa g i" d a   P ekchening  tashkil  to p ish ig a  oid   ikki 
xil fikr bildirilgan. B irinchisiga k o 'ra, Pekche K og u ry o n in g  asoschisi 
Ju m o n g n in g  o'g'H  O njo to m o n id a n  tashkil qilingan. R ivoyatga k o'ra, 
Ju m o n g n in g   birinchi n ik o h id a n   tu g 'ilg a n   katta  o'g'H   va  vorisi  Yuri 
S him oliy  P uyeda,  ikkinchi  x o tin id a n   tu g 'ilg a n   P iry u   va  O njo  ism li 
o 'g 'illari K o g u ry o d a y ashagan. Yuri K oguryoga k elgan v aq td a P iry u  
va O njo jan u b g a jo 'n a b  ketgan. A ynan b u  y erd a O ndjo yangi davlat- 
ga asos solgan.  Ikkinchi taxm inga k o 'ra,  P iryu  va O njo Ju m o n g n in g  
o 'g a y  o 'g 'illari b o 'lish g an .  Ba'zi  olim lar fikricha,  P iryu  va O njo tari- 
xiy  sh ax slar em as,  balki  Pekche  aholisi  sh akllanishiga  asos  b o 'lg a n


2 8
III  B ob.  U C H   P O D S H O L IK  D A V R I
k oreys jam oasini g av d a la n tiru v ch i o brazlardir. P iryu K oguryo bosib 
o lgan p iry u  u ru g 'i,  O njo esa okcho qabilasin in g  n o m id a n   kelib  chiq- 
qan.  A ynan  bu  q arash g a  asoslanib,  koreys  tarixchilari  P ekchening 
p a y d o  b o 'lish  d av rin i eram izg ach a b o 'lg a n  I asr d e b  hisoblaydilar.
Y apon  tarixiy  h u jjatlarig a  k o 'ra ,  P ek ch e n in g   asoschisi  T onm - 
yondir.
"C h jo u   sh u "   ("C hjou  tarix i")  n o m li  Xitoy  y iln o m a sig a  k o 'ra, 
P ekche  d a v la tig a   K utxe  d e g a n   kishi  aso s  solgan.  Bu  o 'rin d a ,  g ap  
P u y e v a n i -  Vi K utxe to 'g 'r is id a  k eta y o tg a n  b o 'ls a  kerak.  P ekcheda 
K utxe  no m li  ib o d a tx o n a  b o 'lib ,  u  y e rd a   P ekche  d a v la tin in g   asosc- 
h isig a  b a g 'ish la b   q u rb o n lik   q ilin a r  ek an .  Y iln o m ad a  y ozilishicha, 
P ekch en in g   p a y d o   b o 'lis h   tarixi  e ram izg ac h a  b o 'lg a n   III  asrg a 
to 'g 'r i keladi.  H u k m d o r su lo la vakillari  P u y e n a sa b ig a  eg a b o 'lish i 
b ila n   b irg a,  Xe,  Sa,  Yon,  Xyon,  C hin,  Kol,  Рек  va  M ok  n o m li  8  ta 
z o d a g o n la r u r u g 'id a n  h a m  b o 'lg an .
T ashkil to p g a n d a n  to e ra m iz n in g  6 0 -y illarig ach a Pekche d astlab  
moxe u ru g 'i, 6 0 -y illa rd a n  to III a s m in g  oxirigacha Silla d a v la ti bilan 
to 'q n a s h u v d a  b o 'lg an .  III-IV  a srla rd a   P ekchening asosiy raq ib i Ko­
g u ry o  b o 'lg an .  U lar o ra sid a g i  d astlab k i ja n g  369 y ild a  b o 'lib ,  u n d a  
Pekche K o g u ry o n in g  20 m in g lik  q o 'sh in in i to r-m o r etib,  k o 'p la rin i 
a sirg a  olgan.  371  va  377  y illa rd a  Pekche  K o guryo  p o y tax ti  Pxen- 
y a n n i  q am al  qilgan  b o 'ls a -d a ,  u n i  b u tk u l  b o sib   ola  b ilm ag an .  N a­
tijada,  392  va  395  y illa rd a  P ekche  K o g u ry o d a n   b ir  nech a  janglar- 
d a  m a g 'lu b   b o 'lg a n .  Biroq,  K o guryo  b ilan   ja n g   qilish  b a ro b a rid a  
Pekche  tash q i jan g larn i  h a m   am alg a  o sh irg an .  IV  a srn in g   ikkinchi 
y a rm id a  Pekche n a fa q a t K oreya yarim  oroli h u d u d in i, balki Lyaosi, 
S h a n d u n   kabi  Xitoy  viloyatlarini  va  K y u sy u   no m li  y a p o n   orolini 
bosib olib, yarim   o ro ld ag i en g  katta,  kuchli d a v la tg a   aylangan.
475  y ild ag i  n a v b a td a g i  h u ju m d a n   s o 'n g   k o g u ry o lik la r  P ekche­
n in g  p o y tax ti X an so n n i bo sib  o ld i va h u k m d o r v a n  K ero o 'ld irild i. 
P ek ch e n in g  asosiy yeri b o 'lg a n  X angan  d a ry o si b o 'y la rid a g i y erla r 
K o g u ry o g a o 'tib  k etish i bois, p o y ta x t K im g an  d ary o si q irg 'o g 'id a g i 
U njin sh a h rig a  k o 'c h irilg a n . O 'z a ro  u ru s h la rd a g i m a g 'lu b iy a t d av - 
la tn in g   ichki  ahvoli  y o m o n la sh u v ig a   sabab  b o 'ld i.  Q iyin  ahvo lg a 
tu sh ib   q o lg an   d e h q o n la r  K o guryo  va  Sillaga  qochib  o 'tish d i.  Q o- 
laversa,  h o k im iy a t  v a  toj  u c h u n   b o 'lg a n   k u ra s h la r  n atijasid a  b ir 
nech a  v a n la r  o 'ld irila d i  (477  va  501  yillar).  K o g u ry o g a  q a rsh i  k u -


HI  B ob.  U C H   P O D S H O L IK   D A V R I
2 9
ra sh   y o 'lid a   P ekche  X itoyning ja n u b iy   su lo lalari  va  Silla  b ilan   itti- 
foq  tu z g a n .  493-yili  ikki  d a v la t  p o d sh o la ri  o 'rta s id a   b itim   tu zilad i 
h a m d a   k elg u si  yil  P ekche  S illaning  K o g u ry o g a  q arsh i  k u ra sh ish i 
u c h u n  h a rb iy   q o 's h in  y u b o ra d i.
P ekche  h u k m d o ri  v an  Son  (523-554  yy.)  b ila n   b o g 'liq   avv alg i 
q u d ra tin i  tik lash   va  islo h o tlar  o 'tk a z is h   m a q sa d id a   yangi  h u k m ­
d o r m a m la k a t p o y tax tin i  Sabi sh a h rig a  k o 'c h ira d i.  M a rk azlash g a n  
b o sh q a ru v n i  am a lg a   o sh irish   m a q sa d id a   22  o k ru g   ra h b a rla rin i 
v an   u r u g 'id a n   ta y in la y d i.  S h u n in g d e k ,  5  v ilo y atg a  q o 's h in   kiritib, 
m a 'm u riy  islo h o tla r o 'tk a z a d i. 
м .«>»
Bu  d a v rd a   K o g u ry o   b ila n   to 'q n a s h u v   d a v o m   etad i.  551  y ild a 
P ekche  Silla  b ila n   b irga  K o g u ry o n i  X angan  d a ry o si  b o 'y la rid a g i 
av v al bosib o lg an  h u d u d la rid a n  siqib ch iq arg an .  Biroq, 553 yili  Sil­
la y an g i y erla rn i b o sib   oladi. 554 yili  v an Son Sillaga  q arsh i  y u b o r­
g an   q o 's h in i ja n g d a   m a g 'lu b  b o 'la d i h a m d a   v an o 'z in i o 'ld ira d i.
Pekche  Sillaga  q arsh i  K og u ry o n in g   Tan  im periyasiga  qarshi 
b o 'lg a n   h u k m d o ri Yon G e so m u n  d a v rid a  K oguryo bilan birlashadi.
K oguryo  va  Silla  bilan  u ru s h   ho latid a  b o 'lg an   Pekche  boshqa 
m am lak atlar  bilan  k o 'p   tom onlam a  d ip lo m atik   m u n o sab atlar  o'r- 
natib, u larn in g  z a ru r v aq td a y o rd a m  berishi h aq id a va'dasini olishga 
h a ra k a t  qiladi.  Pekche  d avlati  X itoyning jan u b iy   sulolalari,  Szin  va 
S un im periyalari, Janubiy Si bilan d o 'sto n a  aloqa o 'm a ta d i va VI-VII 
asrla rd a  Suy  h a m d a   Tan  im periyalariga  bir  necha  m arta  elchilarini 
y uboradi.  VII a srd a Pekche Yaponiya bilan d o 'sto n a  aloqa o 'm atad i.
VII  a s rd a   K o guryo y o rd a m id a  P ekche Sillaga  h u ju m  qiladi.  642 
yil  u   S illan in g  40  ta  qal'alarin i,  655 y ild a   esa  K o g u ry o   P ekch en in g  
h a rb iy   k o 'm a g id a   33 ta Silla  q al'a la rin i b o sib  oladi. O 'z  n av b a tid a , 
Silla X itoyning Tan  im p eriy asig a y o rd a m   so 'ra b   m u ro jaa t qiladi.
K o g u ry o   h u k m d o ri  Yon  G e so m u n   o 'lim i tu fay li  K o g u ry o   d a v ­
lati  q u la s h id a n   av v al  Tan  im p eriy asi  va  Silla  b irm u n c h a   k u ch siz 
b o 'lg a n   P ekche b ilan   h iso b -k ito b   qiladi.  660  y ild a   P ek ch e n in g   xar 
to m o n id a n   Tan  im p e riy a sin in g   135  m in g lik   q o 'sh in i  va  50  m in g ­
lik  sillalik lar  b o stirib   kirad i.  Tez  o ra d a   m a m la k a t  p o y tax ti  qam al 
q ilin a d i  va  P ekche  van i  q o chib  k etad i.  L ekin,  m a 'lu m   m u d d a t 
o 'tg a n d a n   k ey in   u  asirg a  tu sh a d i.  S h u n d a n   so 'n g ,  P ekche  d a v la t 
ta rz id a  b a rh a m  to p a d i va u n in g  avv alg i y e rla rid a  b e sh ta  X itoy h a r­
b iy  o k ru g lari  tash k il qilinadi.


3 0
III  B ob.  U C H   P O D S H O L IK   D A V R I

Download 4,06 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   65




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish