Toshkent moliya instituti zulxumor toirovna abdalova zulxumor nazarovna tojiyeva

Metallurgiya-mashinasozlik  sanoati  —  M etallurgiya  sanoat 
tarm o g ‘i  ham isha  ikkita,  y a’ni  qora  va  rangli  m etallurgiyaga 
ajratilgan  (m aktab  darsliklarida  batafsil  m a ’lum ot  berilgan). 
Q ora  m etallurgiya  tarm oghga  kiruvchi  te m ir  rudasi  50  ga 
yaqin  m am lakatlarda  qazib  olinadi.  D u nyoning  yetakchi 
m etallurgiya  m arkazlari  G ‘arbiy  Y evropa,  A Q S H ,  Rossiya  va 
Y aponiya  hisoblanadi.  Y aponiya  m etallurgiyasi  to ‘liq  im port 
tem ir  rudasiga  tayanadi.  Q ora  m etallurgiya  oxirgi  yillarda 
rivojlanayotgan 
m am lak atlar 
hisobiga 
kengayib, 
o ‘sib 
borm oqda.
Braziliya  va  H ind iston   p o ‘lat  quyish  b o ’yicha  Y evropa 
m am lakatlarini  quvib  o ‘tdi.  Rangli  m etallurgiyada  rangli  m e ­
tallar  ikkiga  og‘ir  va  yengilga  ajratiladi.  O g‘ir  rangli  m etallar 
k o ‘p  m iqd ord a  yoqilgh,  xom ashyo  va  suvni  talab  etsa,  yengil
72

---

rangli  m etallarga ju d a   k o ‘p  elektr-energiyasi  zarur.  M asalan,  1 
t  alyum iniy  olish  u ch u n   16-18  m ing  kvt  soat  elektro  energiya 
sarflanadi. 
Shu 
boisdan, 
alyum iniy 
ishlab 
chiqarish 
korxonalari 
arzo n  
elektroenergiya 
m anbalariga 
yaqin 
joylashtiriladi. 
A Q S H , 
Y aponiya, 
Rossiya, 
K anada, 
G erm an iy a,  N orvegiya,  Fransiya,  Italiya  asosiy  alyum iniy 
ishlab  chiqaruvchi  davlatlardir.  K o ‘p  m iqdorda  mis  qazib 
oluvchi  va  ishlab  chiqaruvchi  m am lakatlarga  C hili,  Peru, 
Z am biya, 
K ongo 
(K inshasa), 
Rossiya, 
A Q S H , 
Xitoy, 
Q ozoghston  kiradi.
Jah o n   iqtisodiyotining  yetakchi  tarm o g ‘i  m ashinasozlik 
hisoblanadi.  U nga  b archa  sanoat  m ahsulotining  1/3  to ‘g ‘ri 
keladi.  M ashinasozlikning  asosiy  tarm oqlari  tran sp o rt  m ashi- 
nasozligi  (avtom obilsozlik,  aviasozlik,  tem iry o ‘l  m ash in a- 
sozligi,  kem asozlik),  qishloq  x o ‘jaligi,  energetika,  stanoksozlik, 
priborsozlikdir. 
M ashinasozlik 
davlatlam ing 
ilm iy-texnika 
taraqqiyotini  belgilaydi,  shu  boisdan  h am   bu  tarm o q   u nd a 
band  b o ‘lganlar  va  m ahsulot  narxi  b o ‘yicha  ja h o n   sanoatida 
birinchi  o ‘rin n i  egallaydi.  D unyoda  m ashinasozlik  asosan 
to ‘rtta  regionda:  G ‘arbiy  Y evropa,  A Q S H ,  Y aponiya  va 
Sharqiy  Y evropada  rivojlangan.  Yiliga  ja h o n d a   50  m ln   d on a 
avtom obil  ishlab 
chiqariladi, 
u ning  k atta 
qism i  yengil 
avtom obillardir. 
Oxirgi 
yillarda 
A Q SH  
va 
Y aponiya 
avtom obilsozlik  b o ‘yicha  o kzining  yetakchi  m avqeini  saqlab 
kelm oqda,  y a ’ni  yiliga  22  m ln  d on a  avtom obil  ishlab 
chiqaradi.  G erm an iy a  va  F ransiya  dunyo  bozoriga  8,5  m ln 
d o na  avtom obil  yetkazib  beradi.  H ozirda  L otin  A m erikasi 
davlatlari  yiliga  2,5  m ln  d o n a  avtom obil  ishlab  chiqarish  bilan 
ushbu  davlatlarga  yetib  olishga  harakat  qilishm oqda.  «Ford», 
«D jeneral  m otors»,  «Kraysler»  (A Q SH ),  «Nissan»,  «Xonda», 
«Toyota» 
(Y aponiya); 
«Folksvagen», 
«D aym lyer- Bens» 
(G em ian iy a);  «Fiat»  (Italiya);  «Reno»  va  «Pejo-Sitroen» 
(F ransiya)  kabi  avtom obil  konsernlari  va  firm alari  dunyoga 
m ashhur. 
D unyo  kem asozligida  Y aponiya  (jah on   ishlab 
chiqarishining  52  foizi),  A Q S H ,  Janubiy  K oreya,  Rossiya, 
U kraina,  N orvegiya,  G erm aniya,  Buyuk  B ritaniya  yetakchi 
hisoblanadi.
73

---

Ja h o n   industriyasining  yangi  tarm o g ‘i  elektron   sanoati 
hisoblanadi. 
E lektron 
sanoati 
k o ‘pgina 
m am lakatlarda 
m ashinasozlik  san oatidan   keyin  yetakchi  o ‘ringa  chiqib  oldi. 
Bularga  O siyodagi  Singapur, 
K oreya  Respublikasi  misol 
b o ‘ladi.  E lektron  sanoati  m ashinasozlikning  eng  yangi  k o ‘p 
b ilim -ilm  
talab 
sanoat 
tarm o g ‘i 
b o ‘lib, 
ilm iy-texnika 
taraqqiyoti 
bilan 
ch am barchas 
bog‘liq, 
ilm iy-tadqiqot 
institutlari  bilan  ham korlikda  ish  olib  boradi.  A holi  va 
xo‘jalikning  aniq  hisoblash  m ashinalariga,  kom pyuterlarga, 
aloqa  apparaturalariga,  m aishiy  elektron  texnika  buyum lariga 
b o ‘lgan  ehtiyoji  k un d an -k u n g a  ortib  borm oqda.  Bugungi 
kun da  A Q S H   m urakkab  elek tron   m ashinasozlik  sanoati  o ‘ta 
taraqqiy  etg an   m am lakat  hisoblanadi.  M intaqa  dunyoda 
kom pyuter  soni  b o ‘yicha  birinch i  o ‘rin d a  turad i,  m asalan,  h ar 
100  ta   biznesm enga  50  ta  personal  kom p yu ter to ‘g‘ri  keladi.
Y aponiya  ja h o n d a   elek tron   m ashinasozlik  rivojlanish 
darajasiga  k o ‘ra  ikkinchi  o ‘rinda  turadi.  E lektro n  m ash in a­
sozlik  sanoatining  1000  ga  yaqin  korxonalari  Y aponiyadan 
tashqarida  h am   ju d a  keng  faoliyat  olib  boradi.  500  ga  yaqini 
O siyoda,  150  ga  yaqini  A Q S H da,  100  tasi  Y evropada  va 
hokazo.  Y aponiyaning  o ‘zida  yuqori  texnologiyali  ishlab 
chiqarishlar,  ya’ni  integral  sxem alar,  kom pyuterning  yangi 
avlodlarini  ishlab  chiqarish  qolgan,  xolos.  G 'a rb iy   Y evropa 
elektron   m ashinasozlik  sanoati  rivojlanishi  u ch u n   yetarli  ilmiy, 
moliyaviy,  texnik  va  boshqa  im koniyatlarga  ega  b o 'lg an  
m intaqalard an  biridir.  Bu  yerda  teleko m m un ikatsion   ap p a- 
raturalar,  hisoblash  texnikasi,  turli  elektro n  prib o rlar  ishlab 
chiqarish  keng  yo'lga  qo'yilgan.  0 ‘tgan  asm ing  80-yillarida 
Finlyandiya  va  Shvetsiyada  q u w a tli  m obil  aloqa  vositalari 
ishlab  chiqarish  korxonalari  b arpo  b o ‘ldi.  A sosan  elektron 
m ashinasozlik  san oati  G erm aniya,  F ransiya,  Buyuk  B ritaniya, 
Italiya  va  N iderlandiyada  rivojlangan  b o ‘lib,  ularga  jam i 
m in taq a  elektron   sanoati  m ahsulotining  90  foizi  to ‘g‘ri  keladi.
Y aponiya  va  A m erika  jan ubiy-sharqiy  Osiyo  m am lakatla- 
rining  qulay  geografik,  iqtisodiy  va  dem ografik  im koniyatlarini 
hisobga  olgan  h olda  XX  asm ing  80-yillarida  o'zlarining  
k o ‘pgina 
elek tro n 
m ashinasozlik 
sanoat 
korxonalarini, 
filliallarini  m azkur  m in taq ada  joylashtira  boshladi.  Bu  esa
74

---

ushbu  hu d u d lard a  nafaqat  sanoat  tarm o g ‘i  rivojlanishiga,  balki 
milliy  k adrlar  yetishib  chiqishiga,  ekspo rtdan   yuqori  darom ad 
olishga  im kon   berdi.
Kimyo  san o ati-elek tro en erg etik a  va  m ashinasozlik  bilan 
birga  iqtisodiyotning  m u him   b o ‘g‘ini  hisoblanadi.  K im yo 
san oatining  xom ashyo  bazasi  xilm a-xil  b o ‘lib,  eng  a w alo , 
tabiiy  xom ashyolardan  foydalaniladi.  Bularga.  tuz,  oltingugurt, 
neft,  gaz,  k o ‘m ir,  yog‘o ch   h am d a  q ato r  ishlab  chiqarish 
chiqindilari  kiradi.  K im yo  sanoati  to g 6  kim yo  (m ineral 
xom ashyo  qazib  olish),  asosiy  kim yo  (m ineral  o ‘g‘itlar, 
kislota,  soda  ishlab  chiqarish),  organik  sintez  kim yosi  (polim er 
m aterial  m ahsulotlari  u ch u n   zaru r  y arim   fabrikat  m ateriallar), 
po lim er  m ateriallar  (shinalar,  polietilen  plyonkalari)  ishlab 
chiqarishni  o ‘z  ichiga  oladi.
K im yo  sanoati  korxonalari  h a m   xuddi  m ashinasozlik 
korxonalaridagi  joylashtirish  qonuniyatiga  am al  qiladi  va 
m ashinasozlik  tarm og ‘i  singari  tarkibiga  k o ‘ra  o ‘ta  m urakkkab 
sanoat  tarm o g'id ir.  Ju m lad an ,  tog 6  kim yo  xom ashyo,  asosiy 
kim yo  iste’m olchi  va  xom ashyo,  organik  sintez  kim yo  k o 6p 
suv,  xom ashyo,  energiya  m anbalariga  yaqin  joylashtiriladi. 
K im yo  sanoati  rivojlanishiga  k o ‘ra  dunyo  m am lakatlari 
quyidagi  u ch ta  gum hga  ajratiladi.  1)  kim yo  sanoati  yuqori 
darajada  rivojlangan  m am lakatlar;  A Q S H ,  K anada,  Y aponiya, 
G 'a rb iy   Yevropa  davlatlari,  Rossiya,  U kraina,  Avstraliya, 
X itoy,  K oreya,  Singapur.
2) 
K im yo  ishlab  chiqarishi  rivojlanayotgan  davlatlar 
H indiston,  JA R.  Jazoir,  M arokko,  Liviya,  M isr,  Pokistan, 
M eksika,  E ro n ,  Turkiya,  N igeriya,  Q ozog'iston,  T urkm anis- 
tan, 
O zarbayjon, 
Filippin, 
Sharqiy  Y evropa  va  boshqa 
regionlar;
3)  K im yo  sano ati  past  darajada  rivojlangan  davlatlar 
(tropik  A trika,  O keaniya,  q ato r  M arkaziy  A m erika  davlatlari, 
N epal,  B u tan  va  boshqalar).  Shuningdek,  dunyoda  kimyo 
industriyasining  yirik  rayonlari  va  m arkazlari  h am   m ayjud, 
bularga  A Q SH dagi  Texas,  Pitsburg,  Rossiyadagi  V olgabo'yi, 
U krainadagi  D onbass,  G erm aniyadagi  R u r  va  boshqalar 
kiradi.
75

---

G ‘arbiy  Y evropa  kim yo  sanoatida  b an d lar  soni  A Q S H dan  
2  m arta,  Y aponiyadan  4  m arta  ko‘p.  Y evropada  A Q SH   va 
Y aponiyaga  nisbatan  sczilarli  darajada  k o ‘p  sintetik   b o ‘yoqlar, 
yuvuvchi  vositalar,  boshqa  tarm o qlar  u ch u n   zarur  b o ‘lgan 
maxsus  xim ikatlar,  plastm assa,  sintetik  kauchuk,  kim yoviy 
tolalar  ishlab  chiqariladi.  X uddi  shu nd ay   S him oliy  A m erika 
h am   dunyo  kim yo  san oati  rivojlanishiga  m unosib  hissa 
q o ‘shm oqda.  Bu  yerda  kimyo  sanoati  taraqqiyoti  u ch u n   yetarli 
shart—sharoit 
m avjud. 
M asalan, 
m intaqan in g 
to g ‘kim yo 
xom ashyosiga 
(osh 
va 
tosh 
tuzi, 
fosforit, 
neft, 
gaz, 
oltingugurt)  boyligi,  yirik  energiya  m anbalariga  egaligi,  A Q SH  
va  K an ad ada  tarm o qni  joylashtirish  u c h u n   suvning  etarliiigi. 
innovatsion  texnologiya  yaratish  va  jih o zlar  bilan  ta ’m inlash 
u ch u n  
b a q u w a t 
ilm iy-texnika 
salohiyatining 
borligi, 
m ashinasozlik  sanoati  salohiyati  va  u n in g   ishlab  chiqarish 
jihozlari  bilan  ta ’m inlash  qobiliyati  kabi  xususiyatlari.
Y aponiya  kim yo  sanoati  rivojlanishiga  ko‘ra  A Q S H dan 
keyin  ikkinchi  o 'rin d a   turadi.  Ju d a  kam   m iqd orda  m in eral- 
xom ashyo  va  yoqilg‘i  resurslariga  tayangan  hold a,  to ‘liq  neft, 
gaz,  to g‘  kim yo  xom ashyosini  im port  qftsada,  m am lak atd a 
ju d a 
b a q u w a t 
kim yo 
sanoati 
tarkib 
topgan. 
O siyoda 
yaratilayotgan 
kim yo 
sanoati 
m ahsulotining 
62 
foizi 
Y aponiyaga  to ‘g‘ri  keladi.  A m m o  oxirgi  yillarda  X itoy  va 
boshqa  industrial  davlatlarda  kim yo  sanoatining  rivojlanishi 
un ing  hissasini  kam aytirm oqda.  Biroq,  Osiyo  d un yoda  ham on 
asosiy  kim yo  m ahsulotlarini  im port  qiluvchi  region  sifatida 
qolm oqda. 
K im yo  sanoati  ja h o n   iqtisodiyotida  yetakchi 
tarm o q  b o ‘lishiga  qaram ay,  asosiy  tabiiy  m u h itn i  ifloslanti- 
ruvchi,  inson  sogMigiga  katta  xavl' tu g‘diruvchi  ishlab  chiqarish 
tarm o g‘i  b o ‘lib  qoladi.