Toshkent davlat sharqshunoslik instituti

 

1 

TOSHKENT DAVLAT SHARQSHUNOSLIK INSTITUTI 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

R E F E R A T 

 

 

 

Mavzu: Arab adabiy tili va lahjalarida morf va 

morfema 

Annotatsiya: Ushbu referatda a

rab tilida morfemalarning tur va shakllari, 

morfemalarning  birikish  usullari,  so’z  va  o’zak  tushunchasi  hamda 

so’zlarning asosiy morfologik turlari masalalari yoritiladi 

 

 

 

 

 

BAJARDI:  2-kurs arab- nemis talabasi 

                                                                                      Toshxo’jaev A.A 

                                                    TEKSHIRDI: Orifxo’jaev N.M                      

 

 

 

 

TOSHKENT – 2014  

 

2 

 Reja: 

1.  Arab tilida morfemalarning tur va shakllari. 

2.  Morfemalarning birikish usullari. 

3.  So’z va o’zak. 

4.  So’zlarning asosiy morfologik turlari. 

 

 

3 

Tushunchalar va tayanch iboralar: 

1.  Mustaqil va mustaqil bo’lmagan  morfemalar. 

2.  O’zak, O’zak turlari. 

3.  So’zlarning asosiy morfologik turlari. 

 

 

Morfema – so’zning eng kichik ma’no anglatuvchi bo’lagidir. (O’zak, 

prefiks, suffiks). 

(Prefiks  –  old  qo’shimcha:  suffiks  –  so’z  yasovchi  qo’shimcha). 

Nutqda  morfemalarni  –  so’z  shakllarining  eng  kichik  bo’lagi  morf 

tashkil  etadi.  Morfemalar  nutqda  bir,  ko’pi  bilan  ikki  va  undan  ortiq 

morflar shaklida nomoyon bo’ladilar. 

Shubhasiz,  til  tarkibida  bir  fonema,  bir  morfema  so’z  bo’lishi 

mumkin.  Buning  ma’nosi  shuki,  morfologik  jihatdan  bo’linmaydigan 

(o’zaklarga  va  affikslarga  bo’linmaydigan)  so’zlar  emalarning  bir 

ko’rinishi  deb  hisoblanadi.  Bunday  morfemalar  birmorflik  morfemalar 

deb hisoblanadi.  

Masalan:    rusn  tilidagi    perepisivat  –  ko’chirib  yozmoq  so’zini 

morfemalarga  bo’lib  yozsak  quuyidagicha  bo’ladi  va  har  bir  bo’lak 

ma’lum  bir  ma’noni  anglatadi.    Pere-pis-iva-t,  ya’ni  Pere  –  ish 

 

4 

harakatining  takroran  amalgam  oshirilishini  bildiradi,  pis  –  ma’lum  ish 

harakati  bilan  bo’gliqlikni,  iva  –  ish-harakatini  ugallanmaganligini,  t  – 

ish-harakatining  umumlashgan  zamon  va  shaxssiz  shakliga  aytiladi.  Bu 

yerda morfemalarni i - va va Pe – re bo’laklarga bo’lish mumkin emas, 

chunki ularning ma’nosi o’zgaradi. 

Masalan:  rua  tilidagi    -  tel,  o’zbek  tilidagi    -chi  qo’shimchalarini 

(morfemalarni)  ajratib  ko’rsatish  mumkin,  chunki  ular  kasbkor  yoki 

ma’lum ish harakatni bajaruvchi shaxslarni anglatadi. 

O’zbek tilidagi –roq morfemasi sifatning orttirma darajasini bildirish 

bilan sifatning susaytirilgan holatdagi belgisini bildiradi. 

Morfemalar  2  turga  bo’linadi:  mustaqil  (bog’liq  bo’lmagan)  va 

mustaqil bo’lmagan (bog’lanmagan). 

Birinchi  turdagi  morfemalar  mustaqil  bo’linmaydigan  so’zlarni  

tashkil  etadi.  Bular  turkumiga  ayrim  olmosh  turkumlari  (  “انأ”  -  men), 

ravish  (“انه”  –  bu  yerda,  mag’rib  lahjasida  Hna,  hena,  suriya  lahjasida 

hon),  yordamchi  so’zlar  –  bog’lovchilar  (  ‘َ و’  –  wa,  qachon,  esa),  old 

ko’makchilar (“نم” – dan, yuklama “أ”, “له” –mi?), “لا” – yo’q, emas va 

boshqalar,  chet  tildan  kirgan  o’zgarmaydigan  so’z  Sinama  “امنيس”  va 

hakazolar. 

 

5 

Ikkinchi  turdagi  morfemalarga  affiksli  va  radiksoidli  morfemalar 

kiradi. DRS “سرد” – radiksoid, agar uni A_A fatha yoki suffiks … ان (1 

chi  (shaxs  kop’lik)  ni  qoshsak,  real  ish  harakatni  bajaruvchi  so’z 

shakliga  ega  bo’lamiz,  ya’ni  “سرد”  va  “انسرد”  –  u  o’qidi,  biz  o’qidik, 

o’rgandik. 

Bajaradigan  vazifasi  (ga  qarab)  va  anglatuvchi  ma’nosiga  ko’ra 

morfemalar  yordamchi  (affiksli  va  yordamchi  bo’lmagan  (leksik)) 

morfemalarga bo’linadi. 

So’z o’zgartiruvchi affikslar ma’lum Grammatik ma’nolarni ifodalash 

va bir so’zning shakllarini farqlash uchun xizmat qiladi. 

Masalan: otalrning, kelishik affikslangan –u – bosh kel. –a – tush kel. 

–i – qar kel. 

So’z  yasovchi  affikslar  yangi  so’zlarni  yasash  uchun  xizmat  qiladi. 

M-n: I-X bob affikslari. 

Arab  adabiy  tilida  yordamchi  mustaqil  bo’lmagan  affiksli 

morfemalaraning  soni  60-70tag  yetadi.  Bunda  fe’l  turkumida  so’z 

o’zgartiruvchi  affiksarning  soni  so’z  yasovchi  affikslardan  5  barobar 

ko’p. 

Ism turkumida so’z yasovchi affikslar so’z o’zgartiruvchi affikslardan 

2 barobar ko’p. 

 

6 

Arab  adabiy  tili    va  lahjalarni  solishtiradigan  bo’lsak,  lahjalardagi 

fe’liy  so’z  o’zgartiruvchi  so’zlar  ikki  barobar  kam,  so’z  yasovchi 

affikslar  esa  deyarli  arab  adabiy  tilida  adad  bilan  tenglashadi.  Arab 

lahjalarida  so’z  o’zgartiruvchi  paradigmalarning  ikki  barobar  kamayish 

va  arab  adabiy  tili  bilan  solishtirganda  so’z    yasovchi  affikslarning 

ko’payishi bilan xarakterlanadi. 

Bundan tashqari arab lahjalarida  ikkilamchi tashqi affiksatsiya, ya’ni 

so’z  yasovchi    va  so’z        o’zgartiruvchi  affikslarning    yangi  so’z 

yasashda  ichki  fleksiya  usuli  o’rniga  qo’llash  bilan  yangi  so’zlarning 

yasalish hodisasini qo’llash mumkin. Masalan: hozirgi mag’rib lahjasida 

– “َ ينا” aniyy affiksi yordamida so’zlar yasalishi mumkin.  

“ةيناثرو” – meros olish, merosho’rlik. Jazoir, Marokko lahjalarida “ةي” 

– yya qo’shimchasi qo’shib kichraytirish otlarning  yasalishini kuzatish 

mumkin. “ةينوباص” – bir parcha sovun. 

Misr  va  Suriya  lahjalarida    -  aya  (-aye)  affikslari  qo’shilib  yasaladi. 

M-n: “

َزر

-

َ

ةيزر

” – guruch donasi.  

Barbar  tilida  konfiks  t  (V)  -  ….  (v)  t  mag’rib    lahjalarida  so’z 

yasovchi  qo’shimcha    sifatida  keng  qo’llanilmoqda.  M-n:  “رازج”  – 

qassoblik. “دادح” – temirchi.tahaddad – temirchilik.

َ

َةديدح AAT 

 

7 

Asrimizning 20- yillaridan mashxur arabshunos Yushmanov N.V xalq 

tilida  nisbiy  otlarni  ifodalovchi  “ينا”  ,  “يج”  –  turkiy  pristavkalarning 

keng   rasm bo’lganligi ta’kidlagan edi. Uning bu fikrlarining to’g’griligi 

hozirgi kunda ham o’z ifodasini topmoqda. 

M-n:     

جواحَ،َيجنركس

يجنركََ،يئابرهكَ،يجوهقَ،ي

  ،يجنويزيفيلت    telavizor 

ustasi va boshqalar.  

Livanda “يزبرح” – harbiy. 

Shunday qilib  arab adabiy tilida va arab lahjalarida affiksatsiya turli 

toifaviy  munosabatlar    va  ma’nolarni  ifodalashda  asosiy  Grammatik 

uslub bo’lib hisoblanadi. 

Morfemalarning birikish usuli 

Arab adabiy tilida va arab lahjalarida  morfemalar  to’g’ri uh o’zakli 

asosga qo’shilganda yaqqol ajralib turadi. Bunda affiks qo’shilgan so’z 

tarkibida  assimilyativ  o’zgarish  yuz  bermaydi.  M-n:  “تاسردم”  – 

mudarris-at-un  –  o’qituvchilar,  “انمدختسا’  –  biz  foydalandik.  Mag’rib, 

kabira – katta: n-fahm-u/nifhim. Morfemalar orasidagi chok aniq ajralib 

turibdi. Bunday birikuv aglyutinativ birikuv deyiladi. 

Ba’zi  holatlarda    noto’g’ri  fe’l  o’zaklarga  birikib  g’ayritabiy  

o’zgarishlar  bilan  yuz  beradigan  birikuv  ham  mavjud,  buni  fuzion 

xarakterga ega bo’lgan birikuv deb ataladi. Fuzion uslubidagi  undosh va 

 

8 

unlilarning birikuvi ularni mustahkam ajralmas birlik hosil qilishga olib 

keladi. M: 

َىريَ،نوري

–

َ

َلاقَ،يأر

-

َ

لوق

 

Ba’zi  so’zlar  yordamida  yangi  so’zlarning  yasalishi,  ya’ni  bir  so’z 

asosida  bir  necha  yangi  so’zlarning    yasalishi  arab  lahjalarida  keng 

tarqalgan. M: “ءيش” – shay – narsa so’zi boshqa so’zlar yordamida qator 

olmosh,  bog’lovchi  va  ravishlarni  yasashga  yordam  beradi.  M:  Jazoir, 

Liviya,  Marokash  va  boshqalarda  “شيل”-  nima?,  Iroq  “gadd”,  Suriya, 

Livan “add” + “esh” – “addesh” – qancha?, nechta? Uchun, “نأش” – ish, 

“ناشع” – “ashan” uchun va x.k.z. 

Sonlar 11 dan 19 gacha – 

رشعَدحأ

-

َ

شدحإ

 

 

O’zak va so’z 

O’zak deb prefiks, affiks, suffika, infiks, I – va boshqa so’z yasovchi 

qo’shimchalar  olib  tashlangandan  keyingi  qolgan  so’z  bo’lagiga 

aytamiz. 

Arab  tilida  asosan  3  o’zakli  asos  ba’zi  hollarda  2,  4  va  5  o’zakli 

asoslar  mavjud  bo’lishi  mumkin.  O’zaklar  ismiy  va  fe’liy  bo’ladi.  M: 

“بتك” – katab; “مهف’ – fahim; “ربك” – kabur. 

Ba’zi  hollarda  fe’llarning  o’timli  –  o’timsiz  bo’lishi,  yoki  harakat 

nuqtai  nazardan  farqli  bo’lishi  ularning  ma;nosini  o’zgartiribyuboradi. 

 

9 

M: “ن زح” – hafa qilmoq; “نِزح” – hafa bo’lmoq. Bu holat so’z yasovchi 

qoliplarda  ham  namoyon  bo’ladi.  “ح رف”  –  shodlik,  “حِرف”  –  quvonchli, 

“ر ذق” – iflos, loy, “رِذق” – jirkanch. 

Arab adabiy tilida unlilarning to’liq ifodalanishi turli ma’nolarni ifoda 

etishi mumkin. M: “بتكيَ،بتكأ”, “”. 

Bu ismlarda ham o’zifodasini topadi: 

“ربك” – qarilik; “رابك” – keksalar; “رفصأ” – sariq; “َ رفصإ” – sarg’aymoq. 

Arab dabiy tilida 6 morfefalik ketma0ketlikda otlar yasalishi mumkin. 

“تامزلتسم” – mu-sta-lsam-at-u-n. 

Arab lahjasida bunday morfemalar 1-2 birlikka qisqarishi mumkin. 

 

So’zlarning asosiy morfoligik turlari 

Arab  adabiy  tilida  va  arab  lahjalarida  so’zlar  morfologik  jihatidan 

bo’laklarga bo’linadi va Grammatik jihatdan o’zgaradi. 

Birlamchi  o’zak  va  hosilalar  jins,  son,  kelishikَ َ   morfemalari  bilan 

birikkandaotlar  guruhini  tashkil  qiladi.  M:  nَ ”لفط”  –  “tifl”,  o’zagi  turli 

kategoriyalarga  iod  ko’rsatkichlarni  olib  o’zining  aniq  yoki  noaniq 

holatiga ko’ra turli xil (ot yasovchi ) so’z o’zgartiruvchi paradigmalarni 

tashkil qiladi. 

Tifl – At-tifl (u). Tifl – (u)-n) 

 

10 

Tifl – b.k. Tifl –A (T) tush.k./ Tifl – I qar.k. 

Shaxs,  son,  jinsni  anglatuvchi  morfemalar  bilan  birikkanda  turli 

kategoriyali  ko’rsatgichlar  bilan  fe’l-zamonlari,  mayillarini  ifoda  etish 

uchun fe’li misolida. Xuddi shu tartibda arab lahjalarida fe’llar o’zgaradi 

va so’zlar yasalishi mumkin. 

Biroq,  arab  tilida  murakkab  so’zlarning  yasalishiga  til  hususiyatlari 

nuqtai nazaridan rag’batning yo’qligida. M: ikkita so’zdan tarkib topgan 

so’zlar  arab  tilida  juda  oz.    Bular:  La  shar-iy  –  noqonuniy  “يعرشَ لا”; 

yanasib – “بيصنَاي”. 

Bunday qorishiq so’zlarni bir-biridan ajratish uncha murakkab emas. 

M: “َيئامرهك=ءام+ءابرهك” 

Arab adabiy tilida morfologik jihatdan bo’linmaydigan va Grammatik 

jihatdan o’zgarmaydigan alohida guruhga mansub so’zlar bor. Bularga – 

olmoshlar  –  shaxsiy  olmoshlar  (jami  12  ta  shaxsiy  va  birikma 

olmoshlari),  qisman  ko’rsatish  olmoshlari  (8  ta  birlik  –  “هذه”,  “اذه”, 

“ناذاه”, “ناتاه” dan tashqari). So’roq olmoshi “نم”, “ام” nisbiy olmoshlar 

“نيذلا”, “يتاوللا”. 

Sifatlar  ham  arab  adabiy    tilida  va  lahjalarida  xuddi  shunday 

kategoriyalarga  oid  ko’rsatgichlar  bilan  farqlanadi.  Ularning  farqi 

shundan  iboratki,  bu  belgilar  sifatlar  uchun  faqat  moslashuv  va  shakily 

 

11 

xarakterga ega. M: “ريبكَتيب” – (baytun kabirun) katta uy; “ةريبكَتويب” – 

(buyut-un kabir-at-un / buyut kabir-a yoki kbar) – uylar kattadirlar. 

Ba’zi  fe’liy  kategoriyalar  (jins,  ot,  shaxs)  ham  huddi  shunday 

hususiyatga ega. Ularning ma’nosi sintaktik ma’noga ega. Bular odatda 

– so’z o’zgartiruvchi kategoriyalardir. 

 

Til tizimining tipologiyasi 

Grammatik  kategoriyalar  majmui  (nomenklatura)  ular  ma’nosining 

ifodalanishi Grammatik kategoriyalar tizimining tashkil etish hususiyati 

ma’lum til turiga bog’liq. 

Poliflektiv  tillarda  grammatik  mazmun  morfologik  uslub  bilan 

ifodalanishi  bilan  kuzatiladi.  Lahjalarda  otlarning  ikki  so’z 

o’zgartiruvchi  morfemalarga  qisqarganligi  (kelishik  va  noaniqlik)  arab 

lahjasi tipologiyasini qayta qurilishiga sezilarli o’zgartirish kiritdi. 

Tilning  Grammatik  tipologiyasi  va  uning  tuzilish  tipologiyasi  bilan 

o’zaro  bog’liqlikni  aniqlash  mumkin.  Agar  tilni  asosiy  til  mazmuni 

morfologik  kategoriyalar  bilan  ifodalansa,  bunday  til  sintetik  tizimdagi 

tilga  (so’zlarning  gapda  o’zaro  bog’lanishi  so’z  formalari  orqali 

ifodalanadi) mansub bo’ladi. Agar sintaktik kategoriyalar ustun bo’lsa – 

analetik tillar tizimiga mansub bo’ladi (so’zlarning o’zaro bog’alnishi va 

 

12 

munosabati  so’zlarning  tartibi  bilan  yoki  ko’makchilar  bilan  va 

intonatsiyalar  yordamida belgilanadigan tillar). 

 

Nazorat savollari va topshiriqlar: 

1.  Morfema deb nimaga aytiladi? 

2.  Arab tilidagi affikslarning turlari qanday bo’ladi? 

3.  Bir morflik morfemalar nima? 

4.  Olti morfemalik ketma-ketlikdagi otlar qanday yasaladi? 

 

 

Asosiy adabiyotlar: 

1.  G.Grande 

“Kurs  arabskoy  grammatiki  v  sravnitelno-

istoricheskom osveshenii”. RAN M. 1998 y. 

2.  Ibrohimov N, Yusupov M. Arab tili grammatikasi. T. 1997 y. 

3.  E.N.Mishkurov, A.G.Raufova “Morfologicheskiy story arabskogo 

yazika”. T. 1992 y. 

 

Qo‘shimcha adabiyotlar: 

1.  G.Sh.Sharbatov. Sovremenniy arabskiy yazik. M-1984g. 

1.  K.Kuzmin. Uchebnik arabskogo yazшka. M. 2003g. 

 

13 

2.  V.G.Lebedev,  Yu.I.Malyarov.  Uchebnik  po  rechevoy  praktika 

arabskogo yazika. Osnovnoy kurs. Chast-2. M.1984g. 

3.  V.G.Lebedev. Arabskaya grammatika. M.1984g.