T arbi yad a pedagogik texnologiyalar


T a’lim jarayoniga texnologik yondashuv tam oyillari



Download 3,57 Mb.
Pdf ko'rish
bet3/79
Sana01.05.2022
Hajmi3,57 Mb.
#601146
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   79
Bog'liq
75. Jismoniy tarbiyada pedagogik texnologiyalar

1.2. T a’lim jarayoniga texnologik yondashuv tam oyillari
T a ’lim ni “te x n o lo g ik ” y o ‘n a lish d a q u rish n in g um um iy m ezoni, 
u n in g aniq va p u x ta o ‘y lan g an m a q sad g a y o ‘n altirilg an lig id ad ir. 
M a z k u r h o latd a aso siy (u m u m iy ) h am d a j u z ’iy m aq sad lam i am alga 
o sh irish u ch u n m u ay y an q onuniyat, ja ray o n , tizim v a u nga m os 
a m a lla r m ajm ui m av ju d b o ‘lishi taq o zo etiladi. P ed ag o g ik tex n lo - 
g iy an in g v o sitav iy y o ‘n altirilg an lig i u n ing k e n g im koniyatlarini ochib 
beradi. B u o ‘rin d a t a ’lim n in g tash k iliy jih a tla ri, avvaldan, g o ‘yoki 
ta sh q arid an b elgilangan m a q sa d larg a erish ish usuli sifatid a qaraladi. 
M os rav ish d a am alg a oshirilishi talab etiladigan ja ra y o n la r m ohiyatini 
tahlil etish, ularni saralash o ‘quv faoliyati m azm unini h iso b g a 
o lm ag an h o ld a y o ‘lg a q o ‘yiladi.
“P ed ag o g ik te x n o lo g iy a ” d o irasid a an iq lan ib olinuvchi m aq sad - 
larn in g em p irik ta h lilig in a beriladi. T a ’lim m aqsadlari b o rasid a olib 
b o rilg an tahlil em p irik ta v sifd a “te x n o lo g ik ” ish lan m alarn in g d id ak tik
jih a td a n t o ‘laqonligi b o ‘lm asligini k o ‘rsatadi. U m um iy d id ak tik
m aq sa d larn in g “te x n ik ” ded u k siy asi “p ed a g o g ik te x n o lo g iy a ”nin g
d id ak tik im k o n iy atlarin i k o ‘rsatuvchi m uhim jih a t hisoblanadi.
T a ’lim m aq sa d la rin in g tah liliy b ay o n id an tash q ari m u a y y an
o ‘qu v ja ra y o n i u ch u n ta ’lim uslu b larin i tan lash n in g m uhim sharti 
sifatid a talab alarn in g bilim darajalarini o ld in d an tash h islash , ularn in g
k o ‘n ik m a va m alak ala rin i m avjud m e'y o riy talab la r bilan taq q o slash
e ’tir o f etiladi.
T a ’lim ja ra y o n in in g borishi ta la b alarn in g b elg ilan g an m aqsad 
y o T id a harak at q ilishlarini uzlu k siz n a z o rat qilishni k o ‘zd a tutadi. 
M azk u r ja ra y o n
te x n o lo g ik t a ’lim tiz im in in g yu q o ri 
darajali 
im koniyatlarini ochib beradi.
Pedagogik texnologiya ta ’lim m aqsadiga tashkiliy-uslubiy vosita- 
lar yordam ida erishish m um kinligini ifodalaydi. A g ar texnologik tizim - 
larda asosiy e’tib o r bilim lam i uzatish v a talabalar tom onidan o ‘zlash- 
tirilgan bilim lar darajasini aniqlash m aqsadida nazoratni y o ‘lga q o ‘yish
12


borasidagi harakatlar tizim ini ishlab chiqishga y o ‘naltirilgan b o ‘lsa, 
uslublar m ajm uasini tanlash asosan em pirik asosda am alga oshiriladi.
T ex n o lo g ik y o n d a sh u v n in g y an a bir xususiyati b o ‘lgan davriy 
ketm a-k etlik p ed ag o g ik tex n o lo g iy a n in g nazariy asoslarini y o ritish g a 
xiz m a t qiladi v a rejalash tirilg an stan d a rt n atijalarg a erishish im konini 
beradi.
T a ’lim n in g t o ‘Ialigicha stan d artlash tirish g a y o ‘n altirilganligi 
te x n o lo g ik y o n d ash u v g a xos boMib, u d id ak tik ad a t a ’lim ning asosiy 
jih a tla rid a n biri sifatid a e ’tir o f etiluvchi va keyingi y illard a butun 
ja h o n p ed ag o g ik asin in g ta d q iq o t o b ’y ek tig a aylangan o ‘qituvchi 
h am d a talab a o ‘rtasid a y u z ag a keluvchi m u n o sab atlar m azm unini 
ifodalaydi.
T a ’lim ja ray o n in i lo y ih alash g a te x n o lo g ik y o ndashuv quyidagi 
aso siy b o sq ich lard an ib o rat b o ‘ladi (shakl).
A sosiy b o sq ich lar
1-bosqich
<
------ 1
2-bosqich
T a ’lim ja ra y o n in in g
um um iy, asosiy 
m aqsadini belgilab 
olish
’'
T a ’lim ja ray o n in i real 
m u ay y an b o sq ich la rg a 
b o ‘lish, h a r bir bosqich 
u chun xususiy m aqsad- 
larni belgilash, asosiy 
m aqsadni am alg a oshi- 
rish y o ‘lida j u z ’iy m aq- 
sadlarni ham hal etib 
borish
3-bosqich
1
T alab alarn in g bilim d arajasini 
o ldindan tashhis qilish
1-shakl. 
T ex n o lo g ik
yo n d ash u v
a so sid a o ‘quv ja ra y o n in i 
lo y ih alash bosqichlari.
B o sq ich lar k e tm a -k etlig in in g m o h iy ati o ‘qituvchi h arak atlari- 
n in g davriy, tak ro rlan u v c h an lig in i ifodalaydi. B o sq ich larn in g bir- 
b irig a m u v o fiq ra v ish d a k etm a -k et k elish i o 'q itu v c h i h arak atin in g
m u ay y a n m aqsad, aniq n azo rat usullari h a m d a t a ’lim shakli aso sid a
13


b ir 
n e ch a 
m aro ta b a 
ta k ro rlan ib
b orishi 
h iso b ig a 
n ih o y asig a 
y etk azilish in i anglatadi.
B u n d ay y o n d ash u v t a ’lim sam arad o rlig ig a erish ish , ta ’lim
jara y o n in in g m azm u n in i, ta la b a g a ilm iy bilim larni tu rli v o sitalar 
y o rd a m id a y etk azib b erish n i n az a rd a tutadi. U m u m p ed ag o g ik tam oyil 
nu q tai n azaridan t a ’lim natijasi sam arali rav ish d a o ‘zlash tirila d ig an
bilim , o 'q itu v c h i v a tala b a la rn in g b irg alik d ag i tad q iq o tch ilik faoliyati, 
bu b o rad a o rttirilg an ta jrib a h am d a talab alard a ah lo q iy -h issiy
sifatlarn in g sh ak llan g an lig i b ilan b elgilanadi.
T a ’lim m aqsadlari, baholash m ezonlari ham da ta ’lim iy sharoitlam i 
takroriy hosil qilish asosida tarbiyaviy faoliyat jaray o n ig a ham
pedagogik texnologiyalam i sam arali tatbiq etish m um kin. Shu tarzda 
pedagogik texnologiyaning asl m ohiyati nam oyon b o ‘ladi, shuningdek, 
o ‘quv va tarbiyaviy faoliyat o ‘rtasidagi tafovut barham topadi. T a ’lim
texnologiyasi ta ’lim m aqsadlarini 
aniqlashtirish, yaxlit jaray o n n i 
qism larga ajratish, ta ’lim natijalarini standartlashtirish, ta ’lim jarayo- 
nidagi 
sam arali 
teskari 
aloqa, 
avtom atlashtirish 
im koniyatlarini 
takom illashtirish kabi m uhim ta ’lim iy m uam m olam i ijobiy hal qilish 
im konini beradi. M azk u r m uam m olam i hal etishda m avjud pedagogik 
(avtom atlashgan va avtom atlashm agan) tajribani inobatga olish, unga 
nisbatan tanqidiy m unosabatda b o ‘lish m aqsadga m uvofiqdir.
P edagogik tex n o lo g iy a n in g riv o jlan ish istiqbollari u n in g n azafiy
aso slarin i tan q id iy ra v ish d a tahlil qilish, t a ’lim ja ra y o n ig a nisbatan 
sam arali y o n d a sh u v n in g q aro r topishi h iso b ig a t a ’m inlanadi. Y a ’ni, 
m a ’lum v aq t o ra!ig ‘ida p ed a g o g ik te x n o lo g iy an in g nazariy asoslarm i 
o ‘z g a rtirish b ilan b irg a u n in g “m u am m o m a y d o n i”ni h am o ‘zgartiri‘sh 
m u m k in b o ‘ladi.
T a ’lim ja ra y o n in i tex n o lo g ik y o n d a sh u v aso sid a tash k il etish Bir 
q ato r d id ak tik v azifa larn i ijobiy hal etish n i ta q o zo qiladi. C hu n o n ch i, 
d id ak tik m aq sad lar r o ‘y xatini ish lab chiqish, ularga m u v o fiq ra v ish d a 
t a ’lim ja ra y o n in i lo y ih alash , t a ’lim jara y o n in i lo y ih ala sh d a y axlit 
ja ra y o n h am d a u n in g b o sq ich lari o ‘rtasid ag i m uvofiqlikni t a ’m inlash, 
ta la b a la r to m o n id an ijtim oiy ta jrib a n in g to ‘laqonli o ‘zlash tirilish i, 
b arch a ta la b a la r bilim , 
k o ‘n ik m a v a m alakalari 
d arajalarin in g
te n g la sh u v ig a erish ish va hokazolar.
M a ’lum ki, h a r q an d a y p ed ag o g ik te x n o lo g iy a ta ’lim ni riv o jlan - 
tiru v ch i ta m o y illarig a aso slan g an b o ‘lib, ta la b a shaxsini tarb iy alash g a 
y o ‘n a ltirilm o g ‘i lozim . P ed a g o g ik te x n o lo g iy a n a z ariy asin in g m ark a- 
zid a ta ’lim ja ra y o n in in g rahbari, ayni v aqtda, ushbu ja ra y o n n in g ham
s u b ’yekti, ham o b ’yekti b o ‘lgan o 'q itu v c h i va ta la b a la r turadllar.
14


S h unday ekan, u sh b u s u b ’y ek tlar o ‘rtasidagi o ‘zaro h am korlik, o ‘zaro 
m uloqot, u larn in g b ir-b irla rig a n isb atan k o ‘rsatadigan aks t a ’sirlari 
en g zam o n av iy ta la b la rg a ja v o b bera olishi zarur. B uning uchun 
o ‘qituvchi, en g avvalo, ta ’lim -ta rb iy a ja ra y o n in i tashkil etishga nisba- 
taft q o ‘yiluvchi talab lar, ta ’lim ni tashkil etish va b o sh q arish
tarftoyillari, yoMlari, talab an i aqtiy v a jism o n iy jih a td a n rivojlanti- 
rish g a xizm at q iluvchi usullar, u b'ilan h am k o rlik qilish, uni o ‘qish va 
o ‘rg an ish g a y o ‘naltirish, ta la b a lh a x si faoliyatini to ‘g ‘ri tashkil etish, 
u lar b ilan m uloq'otga kirish ish , p ed ag o g ik faoliyatni tashkil etish 
ja ra y o n id a y u za g a keluvchi rnuam m o va k elishm ovchiliklarni birga- 
li'kda b a rta ra f etish, au d ito riy ad a ijodiy, ish o n ch lilik m uhitini hosil 
qilish, ta la b a faoliyatini aniq v a t o ‘g ‘ri b ah o lash g a im k o n beruvchi 
u slu b la r bilan q u ro llan g an b o ‘lishi lozim.
P ed ag o g ik tex n o lo g iy an in g asosiy tam o y illari va ularn in g m ohi- 
yatini 
b ilish
m azk u r ja ra y o n
b o rasid a 
aniq 
tasav v u rg a 
ega 
boM ishim izga im k o n yaratadi.
P ed ag o g ik te x n o lo g iy a um um iy d id ak tik ta m o y illarg a ega 
boMishi 
bilan 
birga, 
quyidagi 
aynan 
o ‘zig ag in a xos 
b o ‘lgan 
tam o y illarg a ham eg a d ir (2-shakl).
2-shakl. P ed ag o g ik tex n o lo g iy a tam o y illari.

Download 3,57 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   79




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish