Sh. M. Narziyev sh. X. Kiikbonov


Faoliyatni tashkil qiluvchilarga ajratish



Download 5,18 Mb.
Pdf ko'rish
bet9/137
Sana12.07.2022
Hajmi5,18 Mb.
#783202
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   137
Bog'liq
2 5192784180064295699

1.5.Faoliyatni tashkil qiluvchilarga ajratish
"Inson-m uhit", "inson-ishlab chiqarish” va boshqa tizim lar murakkab ko'p 
tenglam ali va qismli tashkil qiluvchilardir. X avflar identifikatsiyasini ijobiy 
yechishda 
bu 
tizim lam i 
tahlil 
jarayonida 
tashkil 
qiluvchilarga 
ajratish 
(dekom pozitsiya qilish) muhimdir.
Faoliyatni tashkil qiluvchilarga ajratish bir m a’noda x a v f va uning xavfli 
turkumlarini ifodalaydi. Shuning uchun faoliyatni loyihalashda m a'qul bo'lgan 
manba m a'lum otlaridan foydalanilgan holda uni yetarli darajada detallashtirish 
(elem entlarga ajratish) va xavfli xususiyatlanni aniqlash m uhim dir (1-jadval). 
X avfsizlik sharoitlanni loyihalash ju d a qiyin jarayon b o'lib, insondan maxsus 
tayyorgarlikni talab qiladi
21


1 -ja d v a l
Faolivatni tashkil qiluvchilarga ajratish

H a ra k a t tartib i
H a ra k a t n a tija la ri
1
L o y ih a la n a y o tg a n y o k i m a 'q u l o b y e k tn i ta sh k il q ilu v c h i 
(e le m e n t)la rg a a jra tish
A n iq lash tirilg a n :
M e h n a t sh a ro itla ri 
M e h n at v o s ita la ri, m a s h in a , in sh o o t, 
b in o la r
M e h n at o z u q a la ri, v a rim ta y y ir 
m a x s u lo tla r
E n e rg iy a (e le k trik , p n e v m a tik ) 
T e x n o m a n tiq iy ja r a y x ila r , o p e ra ts iy a la r, 
h a ra k a tla r
T a b iiy -iq lim iy o m illa r 
O 's in ilik , h a y v o n la r 
H iz m a tc h ila r
Ish jo y la r ,s e x la r , b o ‘lim la r
2
Y a ra tilg a n h ar b ir e le m e n tla r u c h u n x a v fla r 
id e n tifik a siy a s in i tu zish
X a v fla r r o 'v x a ti
3
’’S a b a b v a x a v lla r d a ra x t” larin i q u n t h
X a v fla r sa b ab i
4
X a v fla m i so n v a s ifa t jih a tid a n b a h o la s h , u la m i x a v f- 
x a ta m in g ru x sa t e tilg a n q iy m a t v a d a ra ja si b ila n ta q q o s la sh
H im o y a la n is h m u m k in b o 'lg a n x a v fla r va 
s a b a b la r r o ‘y x a ti
5
M a q sa d n i a n iq la sh
E ris h ilg a n z a ru r b o 'g a n m e h n a t ^ la ro itin in g
sonli o 'lc h a m la r in i a n iq la s h
6
O b y e k tla rn i x a v fs iz k o rsa tk ic h la ri b o 'y ic h a k o m p le k s
b a h o la s h
Q a b u l q ilin g a n in te g ral y o k i b a lli k o 's a tk ic h la r
7
M u m k in b o 'lg a n x a v fsiz lik p rin sip , u s u l v a v o s ita la ri tah lili
P rin sip , u su l v a a lte m e tiv a la rin i to 'p la s h
8
H ar b ir a lte m a tiv b o 'y ic h a ta lo fo t v a y u tu q la rn in g a fz a llik
v a k a m c h ilik la rin i tah lil q ilish
M a 'q u l b o 'lg a n v a ria n tn i tan la sh
9
M a 'q u l b o 'lg a n p rin s ip , u s u l v a v o s ita la rin i tah lil q ilish
A n iq u su l, p rin s ip v a v o s ita la rn i tan la sh
10
H is o b la r sa m a ra d o rlig in i b a h o la s h
A n iq y e c h im (ta d b ir) la r tex n ik , ijtim o iy va 
iq tiso d iy s a m a ra k o 'rs a tk ic h la r

Download 5,18 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   137




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish