S, Qorayevning «Toponimika» qo'llanmasi toponimikaning ilmiy-nazariy asoslariga feamda O'zbekiston toponimiyasiga bag'ishlangan va shubhasiz, ijtimoiy hajitda gujnanitar fanJaming eng dolzarb

2.  Ijtimoiy-iqtisodiy oykonimlar. 

1.  Tabiiy  yoki  tabiiy-geografik  oykonimlar  deganda,  suv  obyektlari  nomlariga, 

joyning  geomorfologik  shakllariga,  o'simlik-hayvon  nomlariga  va  boshqa  tabiiy-

geograflk sharoitga qarab atalgan aholi punktlari tushuniladi. 

a) gidrooykonimiar, ya'ni suv obyektlariga qarab atalgan aholi punktlari nomlari 

tarkibida anhor, nahr, arna, ariq  bodoq, buloq, gurillovuq («sharshara»), daryo, joy, 

joy bor, jo yak, kanal, koriz – keriz, ko'l, mashat – bashat, ob, ro'd, ro'dbor, sardoba, 

sel, soy, suv, tagob, chashma, sharshar (sharshara, sharloq, sharillovuq), o 'zak, qoq, 

quduq  kabi  atamalar  uchraydi.  Bunday  oykonimlarni  Respublikaning  hamma  joyida 

uchratish  mumkin,  chunki  aholi  punktlari  suv  bor  joyda  barpo  etiladi.  Qishloq  va 

shaharlarning  ariq-soylar  bilan  atalashi  ham  shundan.  Ariq,  buloq,  ko’l,  soy,  suv, 

quduq  kabi  atamalar  aholi  punktlari  nomlari  tarkibida  50  martadan  100  martagacha 

takrorlanadi. 

Suv  obyektlaridan  nom  olgan  gidrooykonimlar:  anhor  –  nahr  –  Anhor, 

Ulug'nor,  arna  –  Arna,  Arnasoy,  ariq  –  Ariqboshi,  Beshariq,  Jarariq;  buloq  – 

Jarbuloq,  Oybuloq,  Oqbuloq;  daryo  –  Daryobo'yi,  Daryoliq,  Sirdaryo;  yop  – 

Bo'zyop,  Kattayop,  Qumyop;kana  –  Kanalboyi,  Kanalobod,  Kanalpasti,  koriz  – 

---

Saksonkoriz, Koriz, Keriz; ko'l – Ayronko'l, Oydinko'l, Oqko'l; mashat – (asli-boshot) 

«suvi  qumga  singib  ketadigan  kichik  buloq»  –  Mashat,  Uchmashat;  ob  –  Labiob, 

Duoba,  Obiravon,  ro'd,  ro'dbor  «daryo»,  «kanaI»  Ro'dak,  Labiro't,  Ro'dasoy; 

sardoba  –  Sardoba  (bir  necha  qishloq  nomi);  saqa  «kanalning  bosh  inshoati»  – 

Toshsaqa, Saqachi; soy  – Bo'stonsoy, Ilonsoy; suv – Bo 'zsuv, Bo 'laksuv, Qorasuv; 

chashma  —  Sarchashma,  Chashma;  sharshar  (sharilloq,  sharillovuq)  «sharshara»  – 

Sharshar,  Sharilloq;  o'zak  «suvi  ba'zan  qurib  qoladigan  kichik  ariq»  –  Ko'ko'zak, 

Sariqo'zak;quduq –  Botirquduq, Oltinquduq, Otquduq va hokazo. 

b)  Orooykonimlar,  ya'ni  rel'ef  shakllari  nomlarini  bildiradigan  oykonimlar 

tarkibida adir, bel, dara, dahana, do'ng, jar – yor, kamar, ko'tal, tall, tepa, teva, tosh, 

tog'  –  tov,  chosh, oy,  qapchig'ay, qo'ton, qiya, qir, qum  kabi  atamalar  (indikatorlar) 

qayd  qilinadi.  Jar  terimini  60  martadan  ko'proq,  tosh  atamasi  esa  qariyb  100  marta 

takrorlanadi.  Bu  borada  tepa  atamasi  «rekord»  qo'ygan;  buning  asosiy  sababi 

shundaki, urug' – aymoq ma'nosida to'p – to'pa – to'ba atamasi jonli tilda tepa bo'lib 

ketgan (masalan, Do'rmonto'pa – Naymanto'pa, Do'rmontepa – Naymantepa shaklini 

olgan). 

Rel'ef shakllaridan nom olgan orooykonimlar: adir  – Bo 'lakadir, Adirmoq; bel 

–  Beltov,  Beltepa,  Belariq;  dara  –  Omondara,  Palandara;  dahana  –  Oqdahana, 

Qoradahana;  do'ng  –  Do'ng,  Do'ngariq,  Do'ngovul;  jar  (yor)  –  Ko'kjar,  Omborjar, 

Jomonjar,  Ko'yganyor,  Oqyor,  kamar  –  Zarkamar,  Kamar,  Kamarqishloq, 

Qorakamar;  ko'tal  –  O'zbekko'tal,  Tojikko'tal;  tal  –  Tallak,  Tallashqon;  tepa  – 

Bo'ritepa,  Oqtepa,  Zartepa;  tosh  –  Dovtosh,  Qoratosh;  tog'  (tov)  –  Bobotog', 

Yetimtog',  Qiziltov,  Saritov;  Choshtepa  «sun'iy  tepalik»  –  Oqqapchig'ay, 

Qapchug'ay;  qo'ton  («shamol  kam  tegadigan  chuqurroq  soylik»)  –  Jarqo'ton,