Rivojlantirish instituti

S .l.T e b r a n is h m anbalari va titr a sh d a n m u h o fa za la sh
o b y ek tla ri
T itra s h d a n m u hofazalash masalasi q o 'y ilg a n d a ta d q iq etila- 
yotgan m exanik sistemada, odatda, 
В bog'
orqali o 'z a ro bogMangan 
ikkita Л/ v a O s iste m ac h a la r ajratib ko'rsatiladi. T e branishni keltirib 
c hiq a ru v ch i fizik ja r a y o n la r k e c h ad ig a n
M
s iste m a c h a tebranish 
m anbayi deyiladi. О sistem acha m exanik sistem aning tebranishlari 
kamaytirilishi lozim boMgan qismi boMib, titra s h d a n m uhofazalash
121

---

a
obyekti deb ataladi. U s h b u obyektni teb ra n ish m anbayi bilan 
bog‘lovchi 
В
b o g ‘da vujudga keladigan h a m d a obyektning teb ra - 
nishiga sabab b o ‘ladigan k u c h la r k uch t a ’sirlari (d in a m ik t a ’sirlar) 
deyiladi (49-rasm ).
Tikuvchilik va trikotaj sanoati mashinalarining aksariyatida barcha 
m e x a n iz m la r h a ra k a tn i bosh v a ld a n oladi. A gar bosh valning 
muvozanati to‘g ‘ri t a ’minlanmasa, titrash yuzaga keladi. Bunda valni 
- tebranish m anbayi, m ashina korpusini esa titrashdan m uh o fa - 
za lanadigan obyekt d e b q a ra s h m u m k in . T itr a s h d a n m u h o fa -
zalashning vazifasi val m u v o za n a tla n m a g a n d a paydo b o ‘ladigan 
m ashina korpusining tebranishini kam aytirishdan iborat. Vallar 
tayanchining d in am ik aks t a ’siri d in a m ik t a ’sir deyiladi. M ashinani 
titrashdan m uhofazalash masalasini hal etishda asosiy e ’tibom i b a r­
cha m exanizm lar tebranishini kamaytirishga qaratish m um kin.
Ba’zan d in am ik t a ’sirlar em as, b o g ‘larning m an b a g a m a h k a m -
lanish n u q ta la rin in g siljishi berilg an b o ‘ladi. B u n d a y t a ’sirlar 
kinem atik t a ’sirlar deyiladi. K u c h va k in em a tik t a ’sirlar atam alari 
o ‘m ig a , k o ‘p in c h a , m ex a n ik t a ’sir a ta m asi qo'llaniladi.
M exanik ta ’sirlarni u c h guruhga b o ‘lish qabul qilingan: chiziqli 
o ‘ta yuklanishlar; titrash tarzidagi t a ’sirlar; zarb tarzidagi t a ’sirlar.
C h i z i q l i o ‘ t a y u k l a n i s h deb, tebranish m an b a y in in g
t e z la n u v c h a n h a ra k a tid a vujudga ke la d ig an k in e m a tik t a ’sirga 
aytiladi. Chiziqli o ‘ta yuklanish m ash in a la rd a tezlik oshirilganda, 
t o lxtatish ja ra y o n id a , shunin g d e k , keskin burish, orqaga qaytarish 
paytida a n c h a kuchli b o ‘ladi. D o im iy tezlanish va tezlanish o ‘zga- 
rishining eng katta tezligi o ‘ta yuklanishning asosiy k o ‘rsatkichlari 
hisoblanadi.
122

---

T i t r a s h t a ’ s i r l a r i (kuch va k inem a tik t a ’sirlar) tebranish 
jara y o n la rid ir. K u c h t a ’sirlari obyektga t a ’sir etuvchi 
F(t)
k uchlar 
yoki 
M (t)
kuch m o m e n tla ri tashkil etu v c h ila rin in g vaqt funksi- 
y a la r i b i l a n , k i n e m a t i k t a ’s i r l a r t a ’s ir e t u v c h i l a r n i n g v a q t
funksiyalari bilan ajralib turadi. K in e m a tik t a ’sirlar titra sh d a n
m u h o f a z a l a s h o b y e k ti b i l a n b o g M a n g a n t e b r a n i s h m a n b a y i
nuqtalarining tezlanishlari 
a(t),
ularning tezligi v(/) h a m d a siljishlari 
j(/) bilan ajralib turadi.
Titrash t a ’sirlari k o ‘c h m a s (statsionar), k o ‘c h m a (nostatsionar) 
va tasodifiy turlarga boMinadi. G a r m o n i k t a ’sir k o ‘c h m a s titrash 
ta ’sirlarining oddiy turidir. Vaqt funksiyasi orqali ifodalanishi m umkin 
boMgan jarayon ga rm o n ik jarayon deyiladi, u quyidagicha yoziladi:
bu yerda: x0 — a m p litu d a ; 
со —
c h a s to ta ; 
c p -
boshlangM ch faza; 
t —
vaqt.
G a r m o n i k ja ra y o n tad q iq q ilinganda, k o ‘p in c h a , boshlangMch 
faza hisobga olinm aydi va tenglam a quyidagi k o ‘rinishda yoziladi:
Ikkinchi ifoda grafik tarz da vaqt funksiyasida (50 -ra sm , 
a)
yoki 
a m p litu d a -c h a sto ta xarakteristikasi cha stota spektri (50-rasm , 
b)
k o ‘rinishida berilishi m u m k in .
M oddiy nuqtaning bir m arta t o 4 a tebranishi sodir boMishi u c h u n
ketgan vaqt davr 
T
deyiladi. C h a s to ta spektri berilgan chastotadagi 
a m p litu d a n in g b itta tashkil etuvchisi orqali k o ‘rsatiladi. B unday 
spektr 
diskret
yoki 
chiziqli sp ektr
d e b h a m ataladi.
x ( /) = x 0sin(ftjH-