Rivojlantirish instituti

rf J=[
________________
Ws
’
bu yerda: 
7sol — solishtirm a m e h n a t sarfi, k is h i- s o a t/d o n a ; 7pj —
j
inchi uzelni bir m arta rostlash u c h u n sarflangan m e h n a t sarfi; 
/V iyi — m ashinani ishga tayyorlashda / inchi uzelni rostlashlar soni; 
yVrostj - m ash in a la r yil d a v o m id a ishlaganda / inchi uzelni rost- 
lashlar soni;
3) quyidagi b o g ‘liqlik b ila n ifo d a la n u v c h i r o s tla s h la rn in g
texnologiyaboplik koeffitsiyenti:
E
^ p . i ( a )
К 
—
_____M_________
t e x n
n
it
’
E 
^ p . i ( a ) +
E 
^ p . i ( y o )
/ = 1
/ = 1
bu yerda: 
7pi(a), 7pj(yo) — rostlash ishlarini bajarishda asosiy va 
y o rd am c h i m e h n a t vaqti sarfi.
Agar m ashinani rostlashga sarflangan m e h n a t sarfini grafikda 
ordina ta o ‘qida, u n in g ish vaqtini esa abssissa o ‘qida joylashtirsak, 
rostlashlar u c h u n sarflanadigan u m u m iy m e h n a t sarfini aniqlash 
u c h u n grafik hosil boNadi. Agar grafikda u m u m iy m e h n a t sarfi 
ordinatasini t o ‘g ‘ri chiziq orqali o r d in a ta la r boshi bilan birlash- 
tirsak, ushbu c hiz iqning ufqiy c hiziqqa nisbatan o g ‘ish burchagini 
hisoblab topish m u m k in . M ash in a n in g texnik m ukam m alligi bilan 
bog‘liq b o ‘lgan ish va texnologik rostlashlarning m e h n a t sarfiga 
qarab, bu burchak turli qiymatlarga ega b o i a d i va quyidagi tenglamaga 
asosan aniqlanadi:
10

---

M a z k u r t e n g l a m a d a n k o ‘r in a d i k i, f o y d a la n is h j a r a y o n i d a
ro stla s h la r u c h u n sa rfla n g a n m e h n a t sarfi n olga te n g b o ‘lsa, 
rostlashlarning ba rqarorlik koeffitsiyenti texnologik ja r a y o n bilan 
b o g ‘liq rostlashlarni bajarishga b o g ‘liq b o ‘ladi ( 7 Icxn).
S h u n d a y qilib, k o ‘p omilli regression te n g la m a la r y o rd am id a
m ashinalarni rostlash ishlariga m oslashtirilganligini yaxshilashga 
q a ra tilg a n turli c h o r a - ta d b i r l a r n i n g s a m a r a d o r lig in i m iq d o riy
jih a td a n baholash m u m k in ekan. Nusxaga kiruvchi omillarga t a ’sir 
ko ‘rsatib, teskari bog‘lanish orqali (ularning qiymatini kichraytirish 
yoki kattalashtirishga erishgan holda) tikuv va trikotaj mashinalarini 
rostlash ishlariga moslashtirilganligini oshirish m u m k in .
1. M ashinaning sifati va ishonchliligi deganda nim ani tushunasiz?
2. M ashinaning um rboqiyligi va ishga qobiliyatligi deganda nim ani 
tushunasiz?
3. M ashinaning nosozlik holatini qanday tushunasiz?
4. Inkor nim a? M ashinani ta ’m irlashga yaroqliligi deganda nim ani 
tushunasiz?
5. Q achon tasodifiy inkorlar sodir bo'ladi?
6. T exnik foydalanish koeffitsiyenti qanday aniqlanadi?
7. Jihozlarning strukturaviy param etrlariga n im alar kiradi?
8. M ashinalar texnik holati qay tartibda tekshiriladi?
9. Tikuv va trikotaj m ashinalarining solishtirm a m ehnat sarfi qanday 
aniqlanadi?
10. M a sh in alarn i ro stlash b a rq aro rlik ko effitsiy en ti qaysi fo rm u la 
yordam ida aniqlanadi?
1. M ash in a n in g u m rb o q iy lig i n im a?
A. B erilgan v azifalarni belgilangan ish k o ‘rsatk ich lari qiy m atlarin i 
saqlagan h o ld a , te x n ik x izm at k o ’rsatish , t a ’m irlash va tash ish
ta rtib i sh a rtlarig a m os kelgan h o ld a bajarish.
B. B uzilgunga q a d ar yoki boshqa chegaraviy holatga kelgunga qadar 
u n d a n uzluksiz fo ydalanishga yaroqliligi.
C. M e ’yoriy tex n ik hujjatlar, tex n ik sh a rtla r va sta n d a rtla rd a belgi­
langan p aram etrlarin i saqlagan h o ld a to p sh irilg an funksiyani t o ‘liq 
b ajarishi.
Testlar
11

---

D. 0 ‘z ish k o 'rs a tk ic h la rin i saq lab tu rish i va sa q lan ish m u d d a ti 
davom ida ham da bu m uddat tugagandan so‘ng ham texnik shartlarda 
k o ‘rsatilgan q iy m a tla rd a saq lan ib tu rish i.
2. M a sh in a n in g ish o n ch lilig i nim a?
A. Buzilgunga q a d ar yoki boshqa chegaraviy holatga kelgunga q ad ar 
u n d a n uzluksiz fo y d alan ish g a yaroqliligi.
B. 0 ‘z ish k o 'rs a tk ic h la rin i saqlab tu rish i va sa q lan ish m u d d a ti 
davom ida ham d a bu m u d d at tugagandan so'ng ham texnik shartlarda 
k o 'rsa tilg a n q iy m a tla rd a sa q la n ib turishi.
C. Ish latilish i d av o m id a m a sh in a n in g y aro q lilik d arajasin i a n iq ­
laydigan k o 'rsa tk ic h .
D. B erilgan vazifalarni belgilangan ish k o 'rsa tk ic h la ri q iy m atlarin i 
saqlagan holda texnik xizm at ko'rsatish, ta ’m irlash va tashish tartibi 
sh artlarig a m os kelgan h o ld a bajarishi.
3. M a sh in a n in g sifati d e g a n d a n im a n i tu sh u n asiz?
A. Q oM lanilishi b o 'y ic h a
m a s h in a n in g y a ro q lilik d a ra ja sin i 
aniqlaydigan k o 'rsa tk ic h .
B. T ex n ik s h a rtla rd a k o 'rsa tilg a n oxirgi h o latg a k elgunga q a d a r 
bajargan ishi.
C . M e ’yoriy te x n ik h u jja tla r, te x n ik s h a rtla r va s ta n d a rtla rd a
belgilangan p aram etrlarin i saqlab qolgan h o ld a berilgan to p sh iriq n i 
to 'liq bajarishi.
D. T exnik sh a rtla r talab larin in g b iro rtasig a ham m os kelm aydigan 
holati.
4. 
M ash in a n in g ishga yaroqliligi nim a?
A. Ishlash x u susiyatini to 'liq y o 'q o tg a n pay td ag i h o lati.
B. Ishlash davom iyligi yoki ish hajm i.
C. M e ’yoriy tex n ik hujjatlar, sh a rtla r va sta n d a rtla rd a belgilangan 
p ara m e trlarn i saqlab qolgan h o ld a topshirilgan funksiyalarni to 'liq
bajarishi.
D. Buzilgunga q a d ar yoki boshqa chegaraviy holatga kelgunga qadar 
u n d a n uzluksiz fo y d alan ish g a yaroqliligi.
5. M ash in a n in g nosozligi n im a?
A. Ishga yaro q lilig in in g to 'liq yoki q ism an y o 'q o tish i.
B. T ex n ik s h a rtla r ta la b la rin in g b iro rtasig a h a m m os kelm asligi.
C. T ex n ik s h a rtla rd a k o 'rsa tilg a n oxirgi h o la tg a kelgunga q a d ar 
bajarg an ishi.
D. Q o 'lla n ilish i b o 'y ic h a fo y d alan ish u c h u n y aroqlilik d arajasin i 
an iq lay d ig an k o 'rsa tk ic h .
6. In k o r n im a?
A. M ashinaning texnik shartlarda ko'rsatilgan oxirgi holatiga kelgunga 
q a d a r bajarg an ishi.
12

---

B. M a sh in a yoki m e x a n iz m n in g ishlash q o b iliy a tin in g t o ‘liq yoki 
q ism a n saq lan ib q o lishi.
C.
M a sh in a yoki m ex a n iz m n in g ishlash q o b iliy a tin in g to 'liq yoki 
q ism an y o ‘q o lish i.
D. T ex n ik x izm at k o 'rsa tish va t a ’m irlash y o ‘li b ilan m a sh in an in g
ish lam ay q o lish i h a m d a n u q so n la rin in g o ld in i o lish , a n iq la sh va 
b a rta ra f etish g a m o slashtirilganligi.
7. M a sh in a n in g bajarg an ishi n im a?
A. Ish lash davom iyligi yoki hajm i.
B. In k o rsiz ishlash davom iyligi.
C.
In k o rg a c h a ishlash vaqti.
D . Ish lash q o b iliy atin i t o ‘liq va q ism a n y o ‘q o tish i.
8. M a sh in a n in g resu rsi n im a?
A. N u q so n la rin i te x n ik x izm at k o ‘rsatish va t a ’m irlash y o ‘li b ilan 
b a rta ra f etish g a m o slash tirilg an lig i (m u m k in lig i).
B. T e x n ik s h a rtla rd a k o T satilg an oxirgi h o la tg a kelgunga q a d a r 
bajarg an ishi.
C . M ashina yoki m exanizm ning ishlash qobiliyatini to ‘liq saqlab qolishi.
D . Ish k o ‘rsa tk ic h la rin i saq lab q o lishi.
9. M ash in a n in g t a ’m irlash g a y aroqliligi n im a?
A. B elgilangan v a zifalarn i, b elg ilan g an ish k o ‘rsa tk ic h la rin i sa q ­
lagan h o ld a , te x n ik x izm at k o ‘rsatish , t a ’m irlash va tash ish tartib i 
shartlariga m os h o ld a bajarishi.
B. 0 ‘z ish ko’rsatkichlarini saqlashi va saqlanish m u d d ati davom ida 
va b u m u d d a t tu g ag an d an s o ’ng h a m tex n ik sh a rtla rd a k o ’rsatilgan 
q iy m a tla rd a saq lan ib turishi.
C . Texnik xizm at ko’rsatish va ta ’m irlash y o ’li bilan ishlam ay qolishi 
h a m d a n u q so n la rin in g o ld in i o lish , a n iq la sh va b a rta ra f e tish
mumkinligi.
D. In k o rsiz ishlash davom iyligi.
10.
M a sh in a n in g sa q la n u v ch an lig i n im a?
A. In k o rg ach a ishlash vaqti.
B. Ish lash q o b iliy atin i u m u m a n y o ’q o tm aslig i.
C.
T ex n ik xizm at k o 'rsatish va t a ’m irlash y o ‘li b ilan m ash in an in g
ish la m a y q o lish i h a m d a u n in g n u q s o n la rin in g o ld in i o lish , 
an iq la sh va b a rta ra f etish m u m k in lig ig a m o slash tirilg an lig i.
D . Ish k o ’rsatkichlarini saqlashi va saqlanish d av o m id a h a m d a bu 
m u d d a t tu g a g a n d a n s o ’ng h a m te x n ik s h a rtla rd a k o ’rsatilg an
q iy m a tla rd a saq lab tu rish i.
13

---