Rivojlantirish institu ti


bet36/253
Sana16.07.2021
Hajmi
#120939
1   ...   32   33   34   35   36   37   38   39   ...   253
Bog'liq
2 5404569494171419775

3. 
Q uyoshning  asosiy 
fizikaviy  va  kimyoviy  xusu­
siyatlari. Quyosh — bu tortilish va bosim  kuchlari ta ’sirida m uvozanat 
h o latid a g i  gazli  —  p laz m ali  s h a rd ir.  Q izig‘i  s h u n d a k i,  q ad im g i 
faylasuflarning b a ’zilari  Q uyosh ni  „S of olov“  deb to ‘g ‘ri  o ‘ylaganlar 
(m asalan,  Pifagor va  P ifagorchilar,  mil  avv.  VI  — V asrlar).  U ning 
massasi 2,1033 gram m , ya’ni Yer m assasidan 333 m ing m arotaba katta, 
o ‘rta c h a   zichligi  b ir  kub  sa n tim e trd a   1,409  gram m g a  teng.  Bu 
Y erim izning zichligidan 3,9 barobar kam  degan gapdir.  Lekin Q uyosh 
m assasining 99 foizi  radiusining 0,8 qism ida joylashganligini  hisobga 
olsak,  yuza  qism idagi  zichlik  o ‘rtach a  zichlikdan  700  b a ro b a r  kam  
ekanligini  bilam iz.  M ark azid a  bosim   1016  Pa,  h a ro ra ti  15  m illion 
darajaga b o rad i, zichligi  1015 k g /m 3.
V od o ro d   y adrosining  geliy  yadrosiga  aylanish  jara y o n i  kuza- 
tilganligi  sababli  h a r sek u n d d a  4  •  1025  J  energiya  ajratib  ch iq arad i. 
H isob-kitoblarga q arag an d a,  Q uyosh yana o ln  m illiard yil  yorugMik 
sochib turishi  m um kin.
Q uyo sh n in g   yuza  qism idagi  ogMrlik  ku ch in in g   tezligi  27  m ing 
998 sm 2 ga teng,  y a ’ni Y ernikiga  nisbatan  28  m arta  katta.
Q uyo sh n in g   kim yoviy tarkibi quyidagicha:  m assasining 71  foizi 
vo d o ro d ,  26,5  foizi  boshqa  e le m en tlard a n   tashkil  to p g an .  N eytral 
za rra ch a lard a n   tashqari  tax m in an   bir-biriga  teng  m anfiy va  m usbat 
z a rra ch a lar  h a m   m avjud.  M o d d alarn in g   bun d ay   h o lati  plazm a  deb 
ataladi.  Shu b o isd an  ham   Q uyoshni oddiy gazli sh ar deb em as,  balki 
plazm ali  (olovli) sh a r,  deb atash to ‘g ‘riroq boMar edi.
38


Q uyoshning yom glanishi 4 •  1026 Vt ga teng,  bu  nisbatan katta ra­
qam  emas.  O lam da shunday gigant yulduzlar borki,  ularning yorugMik 
darajasi bun d an  o ‘nlab m ing m arta kuchlidir.  U larning massalari ham  
Q uyosh  m assasidan  o ‘nlab  barobar  ortiq.  M a ’lum   boMgan  yulduz- 
lardan eng kattasi  50 ta,  eng  kichigi  esa 0,01  Q uyosh  massasiga teng. 
Y ulduz q a n ch a katta boMsa,  u shun ch a tiniq  nu r taratadi.
Tarkibi va fizik  xossalariga  ko ‘ra  Quyosh tipik  o ‘rtacha yulduzga 
o lxshaydi.  V odorodning geliyga  aylanishidagi  term oyadro  reaksiyalari 
sikli ko‘pgina yulduzlarning asosiy energiya manbayidir. Yulduzlar bag1 rida 
boshqa  sintez  reaksiyalar  ham   boMib  turishi  m um kin.  V odorodning 
„yonishiga11 qarab yulduz markazida geliy yadrosi hosil boMa boradi. Unda, 
ya’ni geliy yadrosi to ‘plangan markazda  100 million gradusga yaqin harorat 
kuzatilgan taqdirda term oyadro reaksiyalari kechadi.
Birlashgan  M illatlar T ashkilotining  1958-  yildagi  Ikkinchi yadro 
konferensiyasida term oyadro sintezi borasida olib borilayotgan ilmiy- 
tadqiqot ishlarining maxfiyligi olib tashlangan edi.  Shu boisdan hozirgi 
paytda  bu  sohada  m isli  k o 'rilm a g a n   da raj ad a  yutuqqa  erishildi. 
Termoyadro reaksiyasi ning kishilar (AQSH  1945- yilda Yaponiyaga atom  
bombasini tashlagan) tom onidan birinchi bor sinalishi, maqtovga sazovor 
boM masa-da,  atom  bom basini portlatish orqali am alga oshirilgan edi. 
Bunga vodorod yadrosini geliy yadrosiga ulash yordam ida erishildi.
H ozirgi  k u n d a  m axsus  yadro  reaktorlari  hosil  qilingan  boMib, 
ular yordam ida term oyadro reaksiyalarini uzluksiz ravishda boshqarib 
borish  im koniyatiga ega boMindi.  Bu g ‘oyani birinchi  boMib  Rossiya 
olimlari olg‘a surdilar va „Tokam ak11  nom li xalqaro sinov term oyadroli 
reaktorini qurishda tashabbus ko‘rsatdilar.  Myunxen shahrida  ,A S D E X “ 
T okam agida sinov ishlari  olib borildi.  Erishilgan  natijaga kishining 
aqli  bovar  qilm aydi.  Tasavvur  qilib  ko‘ring-a,  diam etri  3  m etrli, 
balandligi  2  m etrli  avtom obil  shinasini  eslatuvchi  te m ir  halqaning 
m arkazida harorat 40 million darajaga yetdi.  Bu siyraklashgan vodorod 
toMdirilgan vakuum li kameradir. Ajablanarli joyi shundaki,  ikki sekund 
davom ida m uallaq gaz kuchli darajada qizdirilib,  ionlashgan plazmaga 
aylantirildi.  M agnit  m aydoni  yordam ida  plazm a  kam era  devoriga 
tekkizilm asdan ushlab qolindi. Taqqoslaym iz, term oyadro reaktorida 
40  m illion  daraja  harorat  hosil  qilindi.  Q uyoshning  m arkazida  15 
m illion daraja,  tashqi yuzasida esa 5500 darajadir.  A m m o ,,Izvestiya“ 
gazetasining  1987-  yil  aprel  sonida  I.V.  K urchatov  nom li  ato m  
energiyasi  institutidagi  „Tokam ak  —  10“  qurilm asida selsiy shkalasi 
b o ‘yicha 90 m illion darajali  harorat hosil qilinganligi to 'g'risida xabar 
e ’lon  qilindi.  Bu  Q uyosh  yuzasidagi  h aro ratd an   o ‘n  besh  m ing 
m arotaba katta ko‘rsatkichga erishildi,  dem akdir.
T e rm o y a d ro   sintezini  am alga  oshirish  yoMi  bilan  kelajakda 
energetika  sohasidagi  rn u am m o lar  hal  qilinadi.  Lekin  term oyadro 
sintezining boshlanishi  u ch u n   100  m illion  daraja  haroratga erishish
39


zarur.  O lim lar h o zir shu  m aqsadga erishish borasida  ilm iy izlanishlar 
olib borm oqdalar.
Yulduzlarning qancha yashashligi  m unozarali  m asalalardan hisob­
lanadi.  L.  M u xinning bergan  m a ’lum otiga qaraganda,  hozirgi  kunda 
ham   O lam d a  yu ld u zlar  d o im o   p ortlab  tu ra d i.  B ular  yangi  va  eng 
yangi  yulduzlardir.  M a ’lum ki,  agar yulduz portlasa,  uning atrofidagi 
sayyoralarda ham   hayot y o ‘q bo 'lad i. A strofizikada shu n d ay  um um iy 
qo id a  bor:  yulduz  q a n c h a la r issiq  b o ‘Isa,  u n in g   um ri  s h u n c h a  qisqa 
boMadi.  Shuning u ch u n  bizning sayyoram iz singari „yashil sayyoralar" 
faqat  uzoq  m u d d a t yashaydigan va u n c h a   issiq b o ‘lm ag an  y ulduzlar 
atrofida tarkib topadi.

Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   32   33   34   35   36   37   38   39   ...   253




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish