‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi


Sexlarda sog‘liqni saqlash punktlari tashkil



Download 5,24 Mb.
Pdf ko'rish
bet54/108
Sana10.06.2023
Hajmi5,24 Mb.
#950574
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   ...   108
Bog'liq
Jamiyat sog’lig’ini saqlash va tibbiyot Nikboev A. 2005 (1)

4.7.1. Sexlarda sog‘liqni saqlash punktlari tashkil
qilish va ularning ish tamoyillari
T egishli tib b iy o t x o d im lari to m o n id a n k o rx o n a ish ch ilarig a 
u c h a stk a tam o y ili b o ‘y ich a x izm a t k o ‘rsatilad i. S ex ning sh ifo k o r 
terap ev ti b ir yoki b ir n e c h a sex ish ch ilarig a (so n ig a q a ra b ) y o rd am
k o ‘rsatadi. U nga b u ishda h a m sh ira yo rd am beradi.
98


A gar ishlab chiq arish d a 2000 ishchi xizm at qilsa, un d a (kim yo, 
k o ‘m ir, to g ‘ rudalari, neftni qayta ishlash korxonalarida 1000 ish- 
chiga) sex uchastkasi tashkil qilinadi. Sex shifokori va ham shirasi 
bem orlarni poliklinika va sexda (haftasida kam ida 9 soat) qabul qiladi, 
ish ch ilam in g m eh n at sharoiti va ishlab chiqarish jara y o n i bilan 
tanishadi, kasallanish va shikastlanishlarga sabab bo ‘ladigan om illam i 
aniqlaydi va ularni b a rta ra f qilishga h ara k a t qiladi. Sexdagi ayrim
ixtisosli ishchilar guruhining ish sharoiti bilan yaqindan tanishish, 
bem o rlarn in g m eh n a t qobiliyati haqida b ir fikrga kelishga, ularni 
ishga joylashtirishni to ‘g‘ri hal qilishga yordam beradi.
Sex shifokori shu hududdagi u ch astk a shifokori bilan birga ish 
o lib b o rish i m aqsadga m uvofiq b o ‘ladi. U z o q ro q d a joy lash g an va 
tibbiyot sanitariya qism i b o ‘lm agan korxonalarda vrachlik sog‘liqni 
saqlash p u n k tlari tashkil qilinadi.
T ib b iy o t sa n ita riy a qism i to m o n id a n k o rx o n a la r h u d u d id a
feldsherlik sog‘liqni saqlash p u n k tlari tu ziladi. Bu p u n k t xodim lari 
korxonaning barcha b o ‘lim larining sanitariya holatini nazorat qiladi, 
shikastlangan, kasallangan ishchilarga birin ch i tibbiy yordam k o ‘r- 
satadi, lozim topsa, poliklinika yoki statsionarga yuboradi, shifokor 
ko ‘rsatm alarin i b ajaradi (inyeksiya qilish, bog‘lash va h.k .). B iron 
b ir m aqsadli tibbiy k o ‘rik larn i tashkil qilish d a, ish c h ila r g u ruhi 
u stid a n d isp a n se r k uzatuvida va d a v o la sh -p ro fila k tik a ishlarida 
ishtirok etadi. •
V azirliklar, b o sh q a rm a la r yangi sa n o at korxonalari q u ray o t- 
ganda yoki eskisini kengaytirayotganda asosiy binolar bilan bir qatorda 
davolash va bo lalar m uassasalari, tibbiyot xodim lari u c h u n tu ra r 
jo y lar qurishlari m aqsadga m uvofiqdir. K orxonaga ishga kelayotgan 
ishchilar albatta shifokor ko‘rigidan o ‘tishlari zarur. Sex shifokorining 
ko ‘rigidan o ‘tm agan ishchini ishga qabul qilish m an qilinadi. Bu esa 
sog‘lig‘i to ‘g ‘ri kelm aydigan kishilarni ishga olishning oldini oladi.
K o rxona ishchi y o sh larin i, zararli o m illa r bilan ishlaydigan 
(zaharli m o d d ala r, yuqori h a ro ra t, q a ttiq vibratsiya va h.k.) ishchi- 
larni m a ’lum b ir vaqt oralig‘ida tibbiy k o ‘rikdan o ‘tkazish zarur. 
B unday k o ‘riklar b u y ru q asosida tasd iq la n a d i (m utaxassis sh ifo ­
ko rlar o ‘tkazadilar). Bu bilan an a shu kasbga a lo q ad o r kasalliklarga 
c h alin g an b e m o rlarn i vaqtida an iq lash , tek sh iruvdan o ‘tkazish,
99


kechiktirm asdan davolash, ularni p a rh e z ta o m la r bilan ta ’m inlash, 
sog‘lig‘iga qarab to ‘g ‘ri ishga joylashtirish va hokazolarga im kon 
yaratiladi. Sex ishchilarini t o ‘liq va o ‘z vaqtida tibbiy k o ‘rikdan 
o ‘tkazish o ‘zining ijobiy sam arasini beradi. Bu ishlarni bajarish sex 
h am shirasidan katta tashkiliy ishlarni am alga oshirishni talab etadi.
K orxonada dispanserizatsiya ishini sex shifokori amalga oshiradi. 
U so g ‘lom ish c h i-x iz m a tc h ila rn in g b ir q ism in i, b a rc h a b e m o r­
larn i, 18 yoshgacha b o ‘lgan ishchi o ‘sm irlarn in g h a m m a sin i (p o li­
klin ik ad a o ‘sm irla r k abineti o ‘sm irla rn i d isp a n se r hisobga olish 
bilan sh u g ‘u lla n a d i) d isp a n se r kuzatuviga olad i va u larn in g h a r 
biri u c h u n a lo h id a , kerakli davo p ro filak tik a tad b irla ri rejasini 
tu za d i (d av o lash n in g yangi usu llarin i q o ‘llaydi, sta tsio n a rg a yot- 
q iza d i, sa n a to riy -k u ro rtla rg a tavsiya q iladi va h .k .). D isp a n se r 
hisobiga olingan b em o rlarn in g kelish m u d d atin i kuzatish va ularni 
qabulga ta k lif qilish h am sh iralarn in g vazifasidir.
D is p a n se r ishiga b e m o rla r ah v o lig a , y u z b e rg a n h o d isa la r 
so niga, am alga o sh irilad ig an tad b irla rg a , m e h n a tg a qobiliyatsiz 
b o ‘lgan k u n larg a q a ra b b a h o b e rilad i. B axtsiz h o d isa la r (s h i­
k a stla n ish la r va h o k azo ) yuz b e rg a n d a o ‘z v a q tid a t o ‘g ‘ri, birin ch i 
tibbiy y o rd a m k o ‘rsatish m u h im a h a m iy atg a ega. K o rx o n a n in g
ish ja ra y o n id a sh ik a stla n ish yuz berishi m u m k in b o i g a n joyga 
b irin c h i tibbiy xizm at yaq in lash tirilad i. Bu y o rd am k a tta sexlarda 
feldsherlik va ham shiralik s o g iiq n i saqlash pun k tlarid a k o ‘rsatiladi. 
K ic h k in a sexlarda esa bu ish san itariy a q o id ala rig a o ‘rgatilgan 
ish c h ila r (h a r a lm a sh in u v d a 4 k ish id a n ib o ra t sa n ita riy a posti 
b o ia d i) to m o n id an am alga oshiriladi. U lar ixtiyorida sex dorixonasi, 
z a m b illa r va sh in a la r b o ‘ladi. K o rx o n a d o ri-d a rm o n va kerakli 
m a te ria lla r b ila n t a ’m in lab tu ra d i. S a n ita riy a p o sti d o im o sex 
ham sh irasin in g n a z o ra tid a b o ‘ladi.
Y akka ishlaydigan ish c h ila r o ‘z - o ‘ziga y o rd a m к о ‘rsatishga 
o ‘rgatiladi. U larg a steril b in tla r v a p a k e tla r b e rila d i. K o rx o n a d a
ish n in g a n a sh u n d a y tash k il q ilin ish i sh ik a stla n g a n ish ch ig a o ‘sha 
jo y n in g o ‘zid a b irin c h i tib b iy y o rd a m k o ‘rsatib , so g ‘liq n i saq lash
p u n k tla r ig a , tib b iy o t- s a n ita r iy a q ism i s ta ts io n a rig a j o ‘n a tis h , 
sh ik astlan ish a so ra tla rin in g o ld in i olish im k o n in i berad i. Y engil 
sh ik astlan ish b o ‘lg a n d a k o rx o n a n in g fe ld sh e rlik va h a m sh ira lik
100


p u n k tlarid a yordam k o ‘rsatiladi,og‘ir jaro h a tla rd a faqatgina birinchi 
y o rd am k o ‘rsatilib, b e m o r sta tsio n a rg a j o ‘natilad i. Bu sog‘liqni 
saqlash p u n k tla rid a b a rc h a tibbiy asboblar, d o ri-d a rm o n la r, steril 
m a te ria lla r boM ishi lo zim . S h ik a stlan ish y u z b e rg a n d a u n d a n
tibbiyot sa n ita riy a qism idagi trav m ato lo g n i x ab a rd o r qilish kerak. 
U q an d a y y o rd am k o ‘rsatilay o tg an in i n a z o ra t qiladi.
T ib b iy o t sa n ita riy a q ism in in g b a rc h a x o d im la ri tex n ik a xavf- 
sizligi x o d im lari b ila n birg a sh ik a stla n ish s a b a b la rin i o ‘rganib, 
u n ing old in i olish c h o ra -ta d b irla rin i ishlab ch iq a d i va bajarilishini 
n a z o ra t q iladi. K o rx o n a n in g tib b iy o t sa n ita riy a q ism in in g b a rc h a
b o ‘g ‘in la rid a e p id e m iy a g a q arsh i ish olib b o rila d i. U la r h a r kuni 
k o rx o n a , ishlab c h iq a ris h va m aishiy m u assa sala rn i (sex, b u fet- 
la r, o s h x o n a , d u s h x o n a , h o ja tx o n a la r), ish c h ila r y ash ay d ig an
y o to q x o n a la rn i, d o ‘k o n la m in g sa n ita riy a h o la tin i n a z o ra t q ila d i- 
lar, to p ilg an k a m c h ilik la rn i y o ‘q o tish g a q a ra tilg a n s a n ita riy a - 
gigiyena tad b irla ri h aq id ag i tak liflar bilan m a ’m uriyatga kirad ilar 
va bu ta k liflarn in g bajarilishi u stid an n a z o ra t qiladi. K orx o n an in g
tibbiyot sanitariya qism i bu ishlarni bajarishda keng jam o atch ilik k a 
(sex va y o to q x o n a la rd a g i s a n ita riy a p o stla ri, ja m o a t k e n g ash lari 
va h o k a z o ) ta y a n ib ish tu ta d i. S h u n in g d e k , tib b iy o t sa n ita riy a
qism i xodim lari epidem iyaga qarshi e h tiy o t em lash,batsilla tashuv- 
c h ilik n i y o ‘q o tish ish la rin i b a ja ra d i, o ‘tk ir y u q u m li k asalliklar 
a n iq la n sa , bu h a q d a sa n ita riy a ep id em io lo g iy a n a z o ra t m arkaziga 
x a b a r be rad i, s a n ita riy a m ao rifi ish la rin i (su h b a tla r, m a ’ru za lar, 
o m m a v iy a x b o ro t v o sita la rid a c h iq ish la r) a m alg a o sh irad i.
Tibbiyot sanitariya qism i korxona m a ’m uriyati va ja m o a t tashki- 
lotlari bilan h a m k o rlik d a ishlaydi, korxonadagi sh ik astlan ish lar, 
kasallan ish lar va k o rx o n an in g san itariya h o lati haqidagi m a ’lu- 
m o tla r b ilan ularn i ta n ish tirib b oradi. T ibbiyot x o d im lari sex va 
uchastkalarda b a rc h a ish ch ilam in g m eh n a t qobiliyatini y o ‘qotishga 
sabab b o ‘ladigan kasalliklar holatini va asosli davolash-profilaktika, 
s o g io m la s h tiris h tad b irla ri rejasini ishlab c h iq ish , te z -te z va uzoq 
kasallanadigan ish chilarni an iqlash, d ispanser hisobiga olish, san a- 
to riy -k u ro rtla rg a d av olashga yuborish ishlarini bajarishlari lozim . 
T ib b iy o t san itariy a q ism i k o rx o n an in g san itariy a h o latin i, ish ch i- 
larn in g kasallanish va sh ik astlan ish sabablarini o T g an ib , korxona
101


rahbari va ja m o a t ta sh k ilo tla ri bilan sog‘lo m lash tirish m ajm uyi 
rejasini ishlab c h iq a d i. Bu reja korx o n a b o sh lig ‘i, bosh sh ifokor, 
kasaba uyushm asi raisi, san itariy a-ep id em io lo g iy a n a z o ra t m arkazi 
m e h n a t gigiyenasi sh ifo k o ri to m o n id a n im zo lan ad i.
R ejaning texnika xavfsizligi, san itariy a-tex n ik a vositalari (venti- 
latsiya-yoritish), sexlam ing sanitariya holati va u larn i o b o d o n lash - 
tirish, m aishiy x izm atni yaxshilash qism iga k o rxona m a ’m uriyati 
(rah b ari),tibbiy qism ga (kasalliklar va shikastlanishni kam aytirish, 
davolash-profilaktika yordam ini va sanitariya m aorifi ishlarini yanada 
yaxshilash, sanitariya faollarini tayyorlash) bosh shifokor javob beradi. 
M alakali xodim lar tayyorlaydigan kasb-hunar kollejlarida kelajak yosh 
avlodga tibbiy x iz m a t k o ‘rsatishning m axsus tizim i b o ‘ladi.
Poliklinika h u d u d id a joylashgan kollej o ‘quvchilari u c h u n o ‘s- 
m irlarga xizm at qiluvchi m axsus kab in etlar tashkil qilinishi lozim . 
1000 o ‘smirga 1 ta shifokor terapevt va ham shira ajratiladi. Bu kabinet 
shifokori sex u ch astk a sh ifokori rejasi b o ‘yicha ishlashi m aqsadga 
m uvofiq boMadi. T ibbiyot xodim lari o ‘sm irlam i nafaqat an ato m ik va 
patologik jih a td a n tekshirib qolm asdan, balki kelajakda q an d ay kasb 
egasi b o lish lik orzusida ekanliklarini ham so‘rab-surishtirishlari kerak. 
Bu esa o ‘sm irlarga sog‘lig‘iga q arab kasb tanlashga y o rd am beradi. 
K ollejlam ing barcha o ‘quvchilari dispanser k o ‘rigidan o ‘tishlari shart.
Surunkali (rev m atizm , o sh q o z o n yarasi va hok azo lar) kasalligi 
bor, te z -te z va uzo q kasal b o ia d ig a n b e m o rlar d ispanser kuzatuviga 
olinadi. U larni m u n tazam kuzatib borish bilan birga yiliga 3—4 m arta 
s o g io m la sh tirish ishlarini olib borish, ju m la d a n sa n ato riy -p ro filak - 
toriylarga yuborishni ta ’m inlash kerak b o ia d i. 0 ‘sm irlam ing jism oniy 
o ‘sishini, m eh n at, o ‘qish, d am olishini, gigiyenik shart-sharoitlarini, 
yotoqxonalardagi (izolator, badantarbiya zali, oziq-ovqat bloklarini) 
sh aro itlarn i o ‘rganish va n a z o ra t ostiga olish tibbiyot x o d im larining 
vazifasidir. Xullas, poliklinika va sanitariya-epidem iologiya nazorati 
m arkazi bilan birgalikda kollej o ‘quvchilariga xizm at k o ‘rsatadi, 
so g io m la s h tiris h tad b irla ri m ajm uyi rejasini tuzadi va b u rejaning 
bajarilishini, kollej o ‘qu v ch ilarin in g b ad an tarb iy a va sp o rt bilan 
sh u g ‘ullanishlarini n a z o ra t qiladi, sanitariya faollari ishini tashkil 
qilib, sanitariya m aorifi ishlarini am alga oshiradi.
102.


NA ZO R A T SAVOLLARI
1. S h a h a rd a q a n d a y tib b iy o t m u a ssa sa la ri a h o lig a tib b iy y o rd a m k o ‘rsatad i?
2. P o lik lin ik a a m a l q ila d ig a n aso siy ish ta m o y illa rin i g a p irib b erin g .
3. 0 ‘rta m alak ali tib b iy o t x o d im in in g p o lik lin ik ad a va b e m o r uyida q ilad ig an
ish la rin i sa n a b bering.
4. P o lik lin ik a ishi k o ‘rsa tk ic h la rin i ayting.
5. S ta ts io n a r d a v o la s h m u h o fa z a ta rtib i n im a d a n ib o rat?
6. S ta ts io n a r ishi k o ‘rs a tk ic h la rin i g a p irib b erin g .
7. T e z y o rd a m sta n siy a s in in g ta rk ib i h a q id a m a ’lu m o t b erin g .
8. D is p a n s e rla r va u la rn in g tu rla rin i g a p irib b erin g .
9. S h a h a r is h c h ila rig a im tiy o z li tib b iy y o rd a m k o 'rs a tis h q a n d a y am alg a 
o s h ir ila d i?
10. S a n o a t k orxonalarida tibbiy xizm at ko'rsatuvchi m uassasalarni sanab bering.
11. Sex sh ifo k o ri v a h a m s h ira s i q a n d a y is h la rn i b a ja ra d i?
12. M e h n a t qilish q o b iliy atin i y o 'q o tish g a sab ab b o 'la d ig a n kasalliklar q an d ay
h u jjatg a q a ra b h iso b la n a d i?
13. S og M o m lash tirish c h o ra la ri m a jm u y i rejasini k im la r im zo lay d i?
14. T o s h k e n t sh a h rid a g i 3 4 -so n li p o lik lin ik asi ish in in g sifat k o ‘rs atk ich larin i 
hisoblang? 2003-yili poliklinika 50000 aholiga tibbiy y ordam k o 'rsatg an . T erapevtlar 
q a b u lig a k elg an b e m o r la r so n i 9 0 0 0 0 , u n d a n 2000 kishi q is h lo q a h o lisid ir. 0 ‘z 
u c h a s tk a sh ifo k o rig a 65000 k ishi m u ro ja a t q ilg a n , 5000 k ish in in g sil kasali b o r- 
y o 'q lig i te k s h irilg a n va k asallik to p ilg a n . A h o li o ra s id a 650 k ishi b o d b ilan
k a sa lla n g a n v a u la r n in g h a m m a s i d is p a n s e r h iso b ig a o lin g an .
15. S to m a to lo g iy a p o lik lin ik a s in in g tu z ilish i va v a z ifa la rin i a y tib b erin g .
16. S h a h a r a h o lisi so g ‘lig‘in i sa q la sh ish la rin i ta s h k il q ilish d ag i a m alg a 
o s h irila y o tg a n is lo h o tla rn i g a p irin g .
103


5-bob.

Download 5,24 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   ...   108




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish