‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi


T u g M lish k o ‘ r s a t k ic h la r i



Download 5,24 Mb.
Pdf ko'rish
bet29/108
Sana10.06.2023
Hajmi5,24 Mb.
#950574
1   ...   25   26   27   28   29   30   31   32   ...   108
Bog'liq
Jamiyat sog’lig’ini saqlash va tibbiyot Nikboev A. 2005 (1)

T u g M lish k o ‘ r s a t k ic h la r i
Yillar
1999
2000
2001
2002
2003
Foiz
22,3
21,3
20,5
20,9
19,8
52


U m u m iy o ‘lim k o ‘satk ich i 1 yil ich id a 1000 kishiga t o ‘g ‘ri 
k elad ig an o ‘lganlar sonidir:
B ir y ild a o ‘lg a n la r s o n i • 1000 
A h o li so n i
Bu k o ‘rsatk ich n isb a ta n kam o ‘zgaradi (1000 ah o lig a 8 d an 15 
fo izg ach a) va u m u m iy o ‘lim ning o ‘rta c h a darajasiga t o ‘g ‘ri keladi. 
8 fo iz d a n k am b o ‘lsa ,o ‘lim n in g past darajaga, 15 foizdan k o ‘p 
b o ‘lsa yuqori darajaga ega ekanligi qayd qilinadi. Iqtisodiy tom o n d an
rivojlangan davlatlarda o i im darajasi past va k o ‘plarida stabillashgan. 
Janubiy A m erika, A frika,Osiyo m am lakatlarida esa yuqori. SogMiqni 
saqlash tizim ida o ‘tkazilayotgan islohotlar natijasida m am lakatim izda 
b u k o ‘rsa tk ic h 5,3 ga ten g b o ‘ldi (18-jadval).
18-jadva!
0 ‘lim k o ‘r s a t k ic h i
Yillar
1999
2000
2001
2002
2003
Foiz
5,3
5,5
5,3
5,4
5,3
0 ‘lim sa b a b la rin i o ‘rg an ish d a n m a ’lu m b o ‘lish ic h a , u n in g
d a ra ja s in in g y u q o ri b o ‘lish ig a o ‘tk ir y u q u m li k a sa llik la rn in g
ta rq a lish i, e p id e m iy a lar, b o la la r o ‘lim in in g k o ‘pligi sabab b o ‘ladi. 
0 ‘lim sabablari an iqlanganda birinchi o ‘rinda qon aylanish a ’zolari, 
ikkinchi o ‘rin d a nafas a ’zolari,u ch in ch i o ‘rinda o ‘sm alar, to ‘rtinchi 
o ‘r in d a y u q u m li k a sallik lar, b e s h in c h i o ‘rin d a h a z m a ’zo lari 
k a s a llik la ri t u r a r e k a n . Bu k a s a llik la r o ‘lim n in g 70 fo iz d a n
k o ‘p ro g ‘iga sabab b o ‘lar ekan.
Jins va yoshga qarab o ‘rganilganda bolalar orasida (14 yoshgacha) 
y u q u m li kasalliklar, o ‘sm a la r,h a z m a ’zolari kasalliklari ( o ‘g ‘il va 
q izlard a deyarli b ir xil), o ‘rta yoshdagi erkaklarda o ‘sm alar, q o n va 
nafas a ’zolari kasalliklari, ayollarda esa qon aylanish va nafas a ’zolari 
k asalliklari, o ‘sm a la r va sh ik astlan ish , keksa yoshdagi o d a m la rd a
jin s id a n q a t ’iy n a z ar, nafas va q o n aylanish a ’zolari kasalliklari 
oMimga k o ‘pro q sabab b o ‘lar ekan. X ulosa qilib aytganda, bun d ay
h o lat k ish ilarn in g yoshi, jin si va o ‘lim iga sabab b o ‘ladigan kasal-
53


liklarni in o b atg a o lib so g ‘liqni saqlash ishini tash k il q ilish n i, d a - 
v o lash -p ro fila k tik a ish larin i tu b d a n yaxshilashni ta la b etad i.
F aq at tu g ‘ilish yoki o ‘lim haqidagi m a ’lu m o tla r b ila n m a m - 
lak atn in g tibbiyot sohasi holati to ‘g ‘risida a n iq b ir xulosaga kelish 
qiyin. A holi s o n in in g tab iiy o ‘zgarishi, tu g ‘ilish va o ‘lim haqidagi 
m a ’lum otlam i o ‘zaro bog‘liq holda o ‘rganibgina m a ’lum bir xulosaga 
kelish m u m k in . T u g ‘ilish va o ‘lim o ‘rtasidagi tafo v u t a h o lin in g
tab iiy k o ‘payishi (k am a y ish i) deyiladi.
B a ’zi m a m la k a tla r d a (A n g liy a , F r a n s iy a , F in la n d iy a va 
b o sh q a la r) tu g ‘ilish va o ‘lim k o ‘rsatkichi p a st, sh u sababli u lard a 
tab iiy k o ‘payish darajasi h a m past. O siyo, A frika, L o tin A m erikasi 
m a m la k a tla rid a tu g ‘ilish va o ‘lim darajasi y u q o ri,b u esa m az k u r 
d avlatlar iqtisodiyotiga katta t a ’sir qiladi. A m m o b u m am lak atlard a 
a h o lin in g tab iiy o ‘sish darajasi Y evropa m am la k a tla rig a q a ra g a n d a
b irm u n c h a yuqori.
D avlatning ah o li so n in i boshqarishi, a n iq ro g ‘i tu g ‘ilishni b o sh - 
q arishdagi fao liy ati d em o g rafik siyosatda (y u n o n , 
demos —
xalq, 
grapho —
y o z a m a n , x a lq n i ta sv irla sh va 
p olitiko —
d a v la tn i 
b o sh q arish s a n ’ati) o ‘z ifodasini to p ad i.
H ozirgi v a q td a V a ta n im iz d a h a r b ir b o la so g ‘lom tu g ‘ilishi va 
u n g a z a ru r b o ‘lgan b a rc h a s h a ro itla rn i y aratish m a q sa d id a ah o li 
o ‘rta sid a tu g ‘ilish n i reja la sh tirish n i ta k lif e tish siyosati am alga 
oshirilm oqda. D avlatim iz oilalarga iqtisodiy h a m d a ijtim oiy yordam
b e rish , sa n ita riy a va gigiyenik, o n a lik va b o lalik n i h im o y a qilish 
tadbirlarini am alga oshirm oqda. Bu esa keyingi yillarda o ‘z natijasini 
berm o q d a.
D em ografik siyosat jam iyat taraqqiyotining rivojlanish bosqichiga 
to ‘g ‘ri kelishi va ilm iy asoslangan boMishi zarur. A holining sog‘lig‘ini 
c h u q u r bilish u c h u n u m u m iy o ‘lim darajasini ah o li yoshi va jinsiga 
q a ra b o ‘rganish m u h im a h a m iy atg a ega.
T urli yoshda o ‘lim darajasi turlichadir.Y osh bolalar, ayniqsa bir 
yoshgacha b o ‘lgan bolalar orasida o ‘lim darajasi yuqori b o iib , ke- 
yinchalik keskin darajada pasayib ketadi. Bu k o ‘rsatkich 30—35 yosh- 
d an boshlab asta-sekin, key in ch alik esa tez s u r ’a tla r b ila n o ‘sadi.
O i i m darajasi a h o li tarkibiga b o g iiq d ir. A holi o ‘rta sid a yosh 
bolalar va keksalar k o ‘p b o i s a ,o i im darajasi sh u n ch a yuqori b o ia d i.
54


0 ‘rta yosh d ag ilar o rasida o ‘lim darajasi past b o ‘ladi. Lekin o ‘rta 
yoshdagi e rk a k lar o rasida o ‘lim darajasi ayollarga n isb a ta n a n c h a
yu q o rid ir. B olalar, o lsm irla r o rasida o ‘lim darajasi kam ayib, k e k ­
salar o ‘rtasida o rta d i. K eksalar o ‘rtasida o ‘lim darajasining oshishi 
n o rm a l fiziologik holat boMib, bu b ilan avlod alm ashinadi.
Y o sh lar orasidagi o ‘lim p ato lo g ik h o lat h isoblanib, sh u b hasiz, 
b u n in g o ld in i olish lozim b o ‘ladi. Y u q o rid a bayon qilg an im izd ek , 
b o la la r o rasid a o ‘lim k o ‘rsatkichi yu q o rid ir. Shu sababli bo lalar 
o ‘lim i k o ‘rsatk ich in i an iq la sh m aqsadga m uvofiq b o ia d i.B u n in g
u c h u n 1/3 a w a lg i yilda tu g llg a n b o lalarn i hisobga olish kerak. 
C h u n k i ta x m in a n 1/3 k a le n d a r yilida o l g a n b o lala r a w a lg i yilda 
tu g llg a n b o la la r b o ia d i.
M azkur k alendar yilida bir yoshgacha boMgan bolalar o 'lim i soni 
Shu yili tugMlganlar soni 2/3 qismi + aw algi yili tug‘ilganlar soni 1/3 qismi
M a m la k a tim iz d a b o la la r o l i m i h o z ird a k e sk in k a m a y g a n
(5 -ta rx ). Bunga m oddiy va m a ’naviy farovonlikning o ‘sishi, onalik
50
40
30
20
10
0
1975 
1980 
1985 
1990 
1994 
1995 
1996 
2003
5-tarx.
B ir y o sh g a c h a b o 'lg a n b o la la r o 'lim i (1 0 0 0 k ish ig a n isb a ta n ).
55


va b o lalikni m u h o fa z a qilish, davlat va tibbiyot ta d b irla rin i am alga 
o sh irish b ila n e rish ilm o q d a . S h u n i a lo h id a t a ’kid lash kerakki, 
b o la la r o ‘lim in i va tu rli kasalliklarni k am a y tirish h ozirgi dav rn in g
m u h im vazifasi b o ‘lib qolm o q d a.
B ir y o sh g a ch a b o ‘lgan b o lala rn in g o ‘lim d arajasi h a r xildir. 
Q ish lo q va sh a h ard a g i b ir yoshlik b o la la r o ‘lim d arajasi b iro z farq 
qilishi m u m k in . Y uqori o i i m darajasi b o la la rn in g b irin c h i h af- 
talig id a, b ir oyligida k u zatiladi. S h u n in g u c h u n b o la la r o i im in i
k a m a y tirish m a q sa d id a yangi, c h a la tu g ilg a n b o la la rn i barv aq t 
(n e o n a ta l) o i i m d a n saqlashga h ara k a t q ilin ad i.
Y angi tu g ilg a n b o lala rn in g barv aq t o i i m i k o ‘rsatkichi:
(N eonatal) 0 - 6 kunlik yoshida o ig a n bolalar soni 
Tirik tugilgan bolalar soni
P e rin a ta l o i i m k o ‘rsatkichi:
T irik va o i i k tu g i lg a n b o la la r s o n i + o i g a n b o la la r so n i ( 0 - 6 ) k u n lig id a 
T irik va o i i k tu g i lg a n b o la la r so n i
P e rin a tal o i i m ijtim oiy sharoitga, h o m ilan in g a n te n a ta l m u h o - 
fazasiga b o g iiq d ir. M a m la k a tim iz d a p e rin a ta l o i i m k o ‘rsatkichi 
yildan-yilga k am ay m o q d a (19-jadval). B olalar o rasid a o iim g a k o b- 
p in c h a y angi tu g ilg a n c h a q a lo q la rn in g , y a ’ni h a li ku ch siz, z a if 
organizm ning tashqi sharoitga m oslasha olm asligi h a m d a h o m ilador 
ayol o rg an izm ig a tu g ‘ruq dav rid a t a ’sir k o ‘rsatuvchi zararli o m illar 
sabab b o i a r ekan.
1 9 -ja d va l

Download 5,24 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   25   26   27   28   29   30   31   32   ...   108




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish