Rivojlantirish instituti

D e ta lla r n i k o m p le k tla sh . 
D etallarni kom plektlash Ga m lash) 
m ashinalarni t a ’m irlash texnologiyasidagi eng m u h im ja r a y o n -
lardan biri hisoblanadi. K om plektlash b u yum la rni yig‘ish u c h u n
za rur b o ‘lgan m os detallarni tanla b bu tla sh d a n iborat. D etallarni 
butlashda quyidagi ishlar bajariladi:
— detallar, yig‘m a birikm alar va butlovchi buyum larni t o ‘plash, 
hisobga olish va saqlash;
— detallarni n o m i va soni b o ‘yicha tanla b t o ‘plash;
— detallarni oMchamlari, vazni va o ‘zaro m uvozanatlanganligi 
b o ‘yicha tanlash.
Dastlabki ikki masala hal etilgandan s o ‘ng m ashinalarni yigMsh 
uchastkalarini za ru r d e ta lla r bilan uzluksiz t a ’m inlash imkoniyati 
yaratiladi, b in o b arin , b u y u m la rn i t a ’m irlash jara yoni b ir tekis— 
t o ‘xtovsiz boradi.
T a ’mirlash korxonalarida yangi va t a ’m irlangan, joiz oMchamli 
(joiz d a rajada yeyilgan) d e ta lla rd an foydalaniladi. S h u n in g u c h u n
h am de ta lla rni n a z o ra t qilish va tan la sh j u d a m u h im ish h iso b ­
lanadi.
K om plektlashdagi asosiy talab - qism larning aniq yigMlishini 
t a ’m inlash d a n iborat boMib, birikm alarning oMcham zanjiri texnik 
shartlarga javob berishi lozim. Bu talablarni quyidagi usullarda 
bajarish m um kin:
1. ToMiq o ‘zaro a lm a sh in u v c h a n lik usuli. Bu usulda b a rc h a
detallarning oMchamlari joiz chetlashish chegarasida boMishi lozim. 
Bu usulni uzluksiz ishlab chiqarish jarayonida va oMcham zanjirlari 
qisqa ( 2 - 3 ta detaldan iborat) boMganda qoMlash maqsadga muvofiq.
2. C h a la (q ism an ) o ‘zaro a lm a sh in u v c h a n lik usuli. Bu usul 
oM cham larning jo iz c h e tg a c hiqish chegarasi kengaytirilganda 
qoMlaniladi.
3. Rostlash usuli. D etallarni yigMshda y o rd a m c h i zve n o ishla­
tiladi. Bu zve n o y o r d a m id a z a ru r jo iz c h e tla s h is h t a ’m in la n a d i, 
y o r d a m c h i zve n o sifatida vtu lk a , sha y b a, q istirm a ka bila rda n 
foydalaniladi.
4. Mashinalarni yigMsh. Mashinalarni yigMsh jarayoni juda m uhim
ish hisoblanadi va m ashinalarni t a ’m irlashda, ayniqsa, rezbali, 
taxtak ac h la n ad ig a n , o ‘qdo sh va aylanadigan birikm alarni yigMsh 
k o bp vaqt oladi. B irikm a bolt, gayka sh p lin td a n iborat boMadi.
Rezbali birikm alar m a ’lum k uch bilan yigMlishi kerak. Rezbali 
birikm alarni burab qotirish k uchini aniqlash u c h u n m axsus asbob 
- d in a m o m e trik (k u ch oMchagich) kalitdan foydalaniladi.
116

---

Kom plektlashga yuboriladigan detallar oMchamlari, jo iz chetga 
chiq ish la r va oM cham larning jo iz c h e tg a chiqishi c hegarasining 
kengligi jih a tid a n h a r xil boMadi. D e ta lla r q a to r belgilari: oMcham 
guruhlari va t a ’m ir oMchamlariga qa ra b k o m p le k tla n a d i, b u n d a n
m aq sa d - m ash in a qism larini z a ru r oraliq yoki m a ’lu m taranglik 
bilan yigMshni t a ’m inlashdan iborat. B unda qoldiriladigan (tirqish) 
texnik shartlarga jav o b berishi kerak. D e ta llar t a ’m ir oMchamlari 
va vazni b o ‘yicha quyidagicha kom plektlanadi:
1) detallarni oMchamlari b o ‘yicha kom plektlash. M asa la n , 1- 
t a ’m ir oMchamli val 1 -ta ’m ir oMchamli o ‘ng kiygiziluvchi ( o ‘n a - 
qay) d e ta lla r bilan birga yigMlishi kerak (bular n o m in a l oMchamli, 
1; 2; 3 va 4 - t a ’m ir oMchamli boMadi). B u n d a n tashqari, b a ’zi 
d e ta lla r jo iz che tg a c h iq is h la r chegarasi keng qilib tayyorlanadi, 
sh u n in g u c h u n u lar oMcham guruhlari b o ‘y ic h a saralanadi;
2) q ism lar yoki m ashinalarni yigMsh ish joylari u c h u n b e l­
gilangan detallar r o ‘yxati b o ‘yicha kom plektlash.
Bu ishlar m axsus kom ple ktla sh u c h a stk a s id a bajariladi. Bu 
u c h a stk a de tallarni q o ‘yish u c h u n m axsus uskunalar: jo v o n la r
(stellajlar), tagliklar, ko ‘c h m a aravachalar, kom plektlash yashiklari 
va k o n tey n e rla r bilan jihozlanadi.
D etallarni ta n la s h d a kom ple ktla sh r o ‘y xa tida n foydalaniladi. 
Bu r o ‘yxatda qism yoki agregatdagi d e ta lla r n o m e r i, n o m i va soni 
k o ‘rsa tila d i. T a n l a s h d a d e t a l l a r i d is h la r (sa v a tla r, y a s h ik la r, 
k o m p l e k t l a s h a r a v a c h a l a r i ) g a s o li n a d i. Bu i d i s h l a r d e t a l l a r
k om ple ktini tashish va yigMsh u c h u n qulay boMishi kerak.
K om plektlash boMimida quyidagi ishlar am alga oshiriladi:
— r o ‘yxatga qara b , d e ta lla r k om ple ktini ish jo y id a tanlash;
— de tallarni tekshirish va t a ’m ir oMchamlari b o ‘yicha tanlash;
— de tallarni tekshirish va oMcham g u ru h i b o ‘y icha tanlash;
— de tallarni vazni b o ‘yicha tanlash;
— pitirlarini tozalash va birikm alarga biroz chilangarlik ishlovi 
berib, ularni bir-biriga moslash;
— she ste rnya lar k om ple ktini tan la s h va chiniqtirish;
— kom plektlash boMimiga keltiriladigan deta lla rn in g sifatini 
u m u m iy tekshirish;
— kom ple ktla sh boMimiga keltiriladigan va olib ketiladigan 
detallarni hisobga olish.
Bu ishlarni bajarish u c h u n kom ple ktla sh boMimida m os ish 
joylari tashkil etiladi. Chilangarlik ishlovi berish - moslash ishlarini 
chilangarlik-mexanika sexida tashkil qilish m um kin. Bu ishlar sexda
117

---

kom plektlash boMimining k o ‘rsatmasi b o ‘yicha bajariladi. Ishlov 
berib, m oslangan detallar kom plekti yig‘ilgan va belgilangan holda 
kom plektlash boMimiga qaytariladi.
K o m p lek tla sh b o ‘lim i d e ta lla rn i q o ‘yish u c h u n kataklarga 
boMingan jav o n la r bilan jih o z la n a d i. K ataklar soni r o ‘yxatdagi 
detallar soniga va t a ’mirlash korxonasining ish dasturiga m os boMishi 
kerak.
YigMsh sexining barcha ish joylariga detallar faqat komplektlash 
boMimi orqali keltirilishi kerak. Bu boMimga keltirilgan va olib 
ketilgan detallar r o ‘yxatga olib boriladi.
Qism va agregatlarni k o m p le k tla s h turi de ta lla rni yaroqli- 
yaroqsizlarga saralash va m ash in a la rn i yigMshning qabul qilingan 
sistemasiga bogMiq. M asalan, yaroqli-yaroqsizlarga ajratishning uzel 
(noagregat) usulida de ta lla rni k o m p le k tla sh va yigMsh h a r bir 
uzel (qism) yoki agregat u c h u n a lo h id a bajariladi. Agar yaroqli- 
yaroqsizlarga ajratish va yigMsh ishlari detallarni toMiq egasizlantirish 
sistemasi b o ‘yicha bajarilsa, u h o ld a uzel (qism )lar h a m ega- 
sizlantirilgan usulda, q o ‘shilm a deta lla rn in g m os keladiganlarini 
(selektiv) tanlab kom plektlanadi.
K om plektlanadigan d e ta lla r u c h xil: oddiy, selektiv va aralash 
usulda tanlanadi.
O ddiy
k o m p le k tla s h d a q ism yoki a g re g a tn in g asosiy detali 
orasida q o ‘s h ilm a d a n o r m a l tirqish hosil qilish im k o n i boMishi 
kerak.
D etallarni 
selektiv
tan la s h d a q o ‘shilm adagi ikkala detaining 
oMchamlariga berilgan jo iz che tg a c hiqishla r m ay d o n i b ir n e c h ta
bir xil oraliqqa boMinadi, detallar esa shu oraliqlarga binoan oMcham 
guruhlariga ajratiladi.
H a r qaysi oMcham guruhiga haqiqiy oMchamlar jo iz chetga 
c h iq is h la r m a y d o n i c h e g a r a la r id a jo y la s h g a n d e ta l la r kiradi. 
Q o ‘s h ilm a d e ta lla r n in g oM cham g u r u h la r i, a lb a tta , r a q a m la r, 
harflar, b o ‘yoq va bosh q a la r bilan belgilanishi lozim.
D etallar oMcham guruhlariga ularning oMchamlarini oMchab 
yoki m axsus m o sla m a la r va kalibrlar y o rd a m id a tekshirib sara­
lanadi.
D e ta lla rn i 
aralash
u s u ld a k o m p le k tl a s h d a ikkala u s u ld a n
foydalaniladi. J u d a m u h i m q o ‘s h ilm a la rn in g detallari selektiv 
tanlanib, u n c h a lik m u h im boMmagan q o ‘shilm alarning detallari 
esa o d d iy t a n l a b k o m p l e k t l a n a d i . D e t a ll a r n i a ra la s h ta n l a b
kom plektlash usuli ta 'm irla s h korxonalarida keng qoMlaniladi.
118

---