M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet96/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   92   93   94   95   96   97   98   99   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

birinchidan,  y etarli  aso sla r  b o ‘lish in i;  ikkin ch id a n ,  m a n fa a td o r 
sh ax slar  o ‘rta sid a   n izo   boM masligini  sh a rt  qilib  q o ‘yad i2.  N iz o  
b o ‘lganda d a lo la tn o m a  yozuviga o ‘zgartirishlar kiritish  m asalasi sud 
tartib id a   hal qilinadi.
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  O liy  sudi  p le n u m in in g   « F uqarolik 
holati dalo latn o m alari yozuvlaridagi xatoliklarni belgilashni tartibga 
soluvchi  q o n u n c h ilik n i  su d lar  to m o n id a n   q o ‘llanilishi  h a q id a» 3gi 
q a ro rid a  fuqarolik holati d a lo la tn o m a la ri yozuvlaridagi xatoliklarni 
belgilash  to ‘g ‘risida  ariza,  ag ar  dastlabki  yozuvlar  saqlangan  yoki 
tik lan g a n   b o ‘lsa  yoki  ularga  farzandlikka  olish,  otalik n i  belgilash, 
fam iliyasi,  ism i,  otasin in g   ism ini  o ‘zgartirish,  voyaga  yetm agan 
b o lan in g  fam iliyasini  o ‘zgartirish  m u n o sab ati bilan fuqarolik holati 
d a lo la tn o m a la rin i  yozish  o rgani  to m o n id a n   o ‘zgartirish lar  kiri- 
tilgan  b o ‘lsa,  F K n in g   3 8 -m o d d a si,  O ila  kodeksining  2 2 8 -m o d - 
d a si,  F P K n in g   2 7 4 -m o d d a s i  h a m d a   V a z irla r  M a h k a m a sin in g
1999-yil  12-apreldagi  171-sonli  qaro ri  b ilan   tasdiqlangan  « F u q a ­
rolik  h o la ti  d a lo la tn o m a la rin i  qayd  etish  qoid alari» 4ga  b in o a n , 
su d la r  to m o n id a n   k o ‘riladi.
M azkur turdagi  ishlar b o ‘yicha ariza sudlovlilik qoidalariga rioya 
qilingan  h o ld a   beriladi.  A gar arizan i  sudga  qabul  qilishda  yoki  ish 
y u ritish d a  h u q u q   t o ‘g ‘risida  nizo  an iq la n sa,  sudya  arizani  qabul 
qilishni  rad  etad i  yoki  k o ‘rm asd an   q o ld irad i  va  m a n fa a td o r shaxs- 
larga um um iy asoslarda d a ’vo q o ‘zg‘atish m um kinligini tushuntiradi. 
B unday hollarda xatoliklarni tu zatish , o ‘zgartirish va q o ‘shim chalar 
kiritish  m asalasi sud  to m o n id a n   d a ’vo arizasi  bilan birga hal etiladi.
U sh b u   tu rd a g i  ish larn i  su d d a   k o ‘rishga  ta y y o rlash d a   sudya 
F u q aro lik  protsessual  kodeksining  158— 16 0 -m o d d alarid a  n azard a 
tutilgan protsessual  harakatlarni am alga oshiradi va um um iy asoslarda
10 ‘zbekiston  Respublikasining Oila kodeksi.  Rasmiy nashr.  Т., 2008, 228-modda.
2 0 ‘zbekiston  Respublikasining  Oila  Kodeksiga  sharhlar.  Т .,  «Adolat»,  2000, 
408-bet.
3  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy sudi  p lenum i  qarorlari to ‘plam i.  1 9 9 6 -2 0 0 1 - 
yillar.  1  jild.  Т .,  « 0 ‘qituvchi»,  2007,  20-bet.
4  0 ‘zbekiston  Respublikasi  V azirlar  M ahkam asining  1999-yil  12-apreldagi 
171-sonli  qarori  bilan  tasdiqlangan  «F uqarolik  holati  dalolatn o m alarin i  qayd 
etish  qoidalari».  Т .,  «Adolat»,  1997,  42-bet.
231


k o ‘rib  chiqiladi.  S u d d a,  alb a tta ,  F H D Y   o rg an in in g   vakili  ishtirok 
etishi  talab etiladi.
F u q aro lik   h o lati  a k tlarin i  qayd  etish  daftaridagi  n o to lg ‘riliklar 
k o ‘rsatilgan  su d n in g   hal  qiluv  q a ro ri  fu q aro lik   h o lati  a k tla rin i 
qayd etish organlarining b u n d a y  yozuvlarga tuzatish  kiritishi  u ch u n  
asos  b o ‘ladi  (F P K n in g   2 7 5 -m oddasi).
24.6.  Prokurorning  huquqiy  hujjatni  g‘ayriqonuniy  deb 
topish  haqidagi  arizasi  bo‘yicha  ishlar
0 ‘zbekiston  Respublikasining «P ro k u ratu ra to ‘g‘risida»gi  (yangi 
tah riri)  Q o n u n i  2 -m o d d asig a  m uvofiq,  0 ‘zbekiston  R espublikasi 
p ro k u ra tu ra   o rg an la rin in g   asosiy  vazifalari  q o n u n   ustuvorligini 
t a ’m in la sh ,  q o n u n iy lik n i  m u sta h k a m la sh ,  fu q a ro la rn in g   h u q u q  
ham d a erkinliklarini, jam iy at va davlatning q o n u n  bilan q o ‘riqlana- 
d igan  m a n fa a tla rin i,  0 ‘zb ekiston  R espublikasi  K o nstitutsiyaviy 
tu z u m in i  h im o y a   q ilish ,  h u q u q b u z a rlik la rn in g   o ld in i  o lish   va 
profilaktika  qilishdan  ib o ra td ir1.
0 ‘zbekiston  R espublikasining  2001-yil  29-avgustdagi  « P ro k u ­
ratu ra t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n ig a k o ‘ra,  p ro k u ra tu ra  organlari  faoliya- 
tin in g   asosiy  y o ‘n a lis h la rid a n   biri  su d la rd a   fu q a ro lik   ish la rin i 
ko ‘rishda ishtirok etish, q o n u nlarga zid b o ‘lgan sud  hujjatlariga p ro ­
test  keltirish  hisoblanadi  (4 -m o d d a ).
D em ak ,  p ro k u ro r  su d lard a  fu q aro lar va  tash k ilo tla rn in g   b u z il­
gan  huquqlari va q o n u n  bilan q o ‘riqlanadigan  m anfaatlarini  him oya 
qilish  h a m d a   davlat  organlari  va  m a n sa b d o r  shaxslar  to m o n id a n  
chiqarilgan hujjatlam ing qonuniyligini tekshirish  m aqsadida ishtirok 
etadilar.  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Fuqarolik protsessual kodeksining 
276-m oddasiga binoan, p rokuror q o n u n  hujjatlarida nazarda tutilgan 
asoslarga  k o ‘ra,  huq u q iy   hujjatni  g ‘ay riq o n u n iy   d e b   to p ish   haqida 
ariza bilan sudga m urojaat qilishga haqli.
P r o k u ro r n in g   h u q u q iy   h u jja tn i  g ‘a y r iq o n u n iy   d e b   to p is h  
to ‘g ‘risida sudga ariza berishi u c h u n   0 ‘zb ekiston  R espublikasining 
« P ro k u ra tu ra   to ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i  38-m o d d asig a  k o ‘ra,  quyidagi 
asoslar  m avjud  b o ‘lishi  kerak:
1) 
p ro k u ro rn in g   q o n u n g a   zid  b o ‘lgan  h u jjatn i  qabul  qilgan 
organga  yoki  yuqori  tu ru v ch i  organga  pro test  keltirishi;
1 O 'zbekiston  Respublikasining «Prokuratura to ‘g‘risida»gi  Q onuni.  O lzbekiston 
Respublikasi  Oliy  M ajlisi  A xborotnom asi,  2001,  №   9 — 10,  168-m odda.
2 3 2


2) 
p ro testn i  sh u   hujuatni  qabul  qilgan  org an   (m a n sa b d o r shaxs) 
yoki  y u q o ri  tu ru v c h i  o rg an   (m a n s a b d o r  shaxs)  to m o n id a n   rad 
etilishi,  sh u n in g d e k ,  p ro te st  q o n u n d a   belgilangan  m u d d at  ichida 
ko ‘rib chiqilm asligi.
D em ak ,  yuqoridagi  asoslar  m avjud  boMgan  ta q d ird a ,  p ro k u ro r 
a n a   shu  hujjatni  g ‘ay riq o n u n iy   deb  e ’tiro f etish  to ‘g ‘risidagi  ariza 
bilan  sudga  m u ro jaat  etishga  haqli.  A gar  p ro k u ro r  huijatni  g ‘ayri- 
qon u n iy  deb topish to ‘g brisida bevosita sudga ariza bersa, sud arizani 
qabul qilm aydi.  C h unki,  0 ‘zbekiston  Respublikasining «Prokuratura 
t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i  38-m o d d asi  tala b la rid a n   kelib  c h iq ib   ayta- 
digan  b o ‘lsak,  p ro k u ro rn in g   huq u q iy   hujjatni  g ‘ay riq o n u n iy   deb 
to p ish   t o ‘g ‘risidagi  arizasi  b o ‘y icha  ishlar  t o ‘g ‘ridan  to ‘g ‘ri  sudga 
taallu q li  em as.  S h u n in g   u c h u n   ushbu  ishlarda  shartli  taalluqlilik 
qoidalari q o ‘llaniladi.
Y a ’n i,  dastlab  p ro k u ro r  h u q u q iy   hujjatni  qabul  qilgan  organga 
protest keltiradi.  Protest kelib tushgan vaqtdan boshlab, shu hujjatni 
qabul  qilgan  org an   (m a n sa b d o r  shaxs)  yoki  yuqori  tu ru v ch i  organ 
(m a n s a b d o r  shaxs)  to m o n id a n   o ‘n  k u nlik  m u d d a td a n   k e c h ik ­
tirm a y   k o ‘rib  chiqilishi  shart.  U sh b u   m u d d a t  z a ru r  h o llarda  p ro ­
k u ro r  to m o n id a n   qisqartirilishi  m u m k in .  P ro testni  k o ‘rib  chiqish 
natijalari  t o ‘g ‘risida  u ch   kunlik  m u d d at  ichida  p ro k u ro rg a  yozm a 
ravishda m a ’lum  qilinadi.
Sudga  ariza  pro test  rad  etilganligi  to ‘g ‘risidagi  xabar  olingan 
p a y td a n   b o sh lab   yoki  p ro te stn i  k o ‘rib  ch iq ish   u c h u n   q o n u n d a  
b elg ilan g an   m u d d a t  o ‘tg a n id a n   keyin  b ir  oylik  m u d d a t  ich id a 
berilishi  m u m k in .  P ro k u ro r to m o n id a n  sudga ariza berilishi  protest 
keltirilgan  h u jjatn in g  am al  qilishini  ariza  sud d a  k o ‘rib  chiqilgunga 
q a d a r  to ‘x tatib   q o ‘yadi.
P ro k u ro r  sudga  ariza  berganlik  u c h u n   davlat  boji  t o ‘lam aydi. 
U s h b u   a riz a   fu q a ro lik   p ro ts e s su a l  q o n u n c h ilig ig a   k o ‘ra,  sud 
to m o n id a n  yigirm a kun  ichida p ro k u ro r ishtirokida va p rotestni rad 
etish  to ‘g ‘risida  q a ro r  qabul  qilgan  yoxud  p ro testn i  k o ‘rib  c h iq - 
m ag a n   o rg a n n in g   ra h b a ri  yoki  u n in g   vakili  ish tiro k id a   k o ‘rib 
ch iq ad i.
Sud  m ajlisiga  organ  rahbari  yoki  u n ing vakili  uzrsiz  sabablarga 
k o ‘ra  kelm aganligi  p ro k u ro rn in g   arizasini  k o ‘rib  ch iqish  u ch u n  
t o ‘sqinlik  q ilm aydi,  biro q ,  sud  b u   shaxsning  kelishini  sh art  deb 
to p ish i  m um kin.
S ud  p ro k u ro rn in g   arizasi  asosli  ek an lig in i  a n iq la sa,  arizan i 
qanoatlantirish  haqida hal qiluv qarori chiqaradi va huquqiy hujjatni
2 3 3


g ‘ay riq o n u n iy   deb  to p ad i.  A gar  sud  p ro te st  keltirilgan  hujjat  uni 
ch iq a rg an   org an n in g   vakolatlari  do irasid a  q o n u n g a   m uvofiq  qabul 
qilingan  d eb   to p sa,  u  arizani  q a n o a tla n tirish n i  rad  etish  h aq id a 
hal  qiluv  qaro ri  ch iq arad i.  P ro k u ro rn in g   h u q u q iy   hujjatni  g ‘ayri- 
qonuniy deb topish  haqidagi  arizasi  b o ‘yicha sud  chiqargan  hal  qiluv 
qarori  protestni  rad etish to ‘g‘risida q aro r qabul qilgan yoki  protestni 
ko‘rm agan  organ  rahbariga  yuboriladi  (F P K n in g   278-m oddasi).

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   92   93   94   95   96   97   98   99   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish