M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev

p l l l |   TAVSIYA  ETILGAN  ADABIYOTLAR
1.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  Fuqarolik protsessual  kodeksi.  Rasmiy nashr. 
Т .,  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Adliya  vazirligi,  2011.
2.  Sh.Sh.  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  F uqarolik protsessual 
kodeksiga sharhlar. Т .,  T D Y I, 2010.
3.  Sh.Sh.  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  fuqarolik  protsessual 
huquqi.  Darslik.  Т .,  «Adolat»,  2001.
4.  S h.Sh.  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  fuqarolik  protsessual 
huquqi.  Darslik.  (Kollej  talabalari  u ch u n ). Т .,  T D Y I,  2006.
5.  S h.Sh.  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  R espublikasining  fuqarolik  protsessual 
huquqi.  Darslik.  Т .,  «Adolat»,  2007.
6.  M .M .  Mamasiddiqov.  Fuqarolik protsessual  huquqi.  Darslik.  U m um iyqism . 
Т .,  T D Y I,  2010.
7.  M .M .  Mamasiddiqov.  M ehnatga oid nizoli ishlarni sudda ko‘rishda uchinchi 
shaxslar  ishtiroki.  «Xo‘ja lik   va  huquq» ju rn a li,  2000,  №   7.

---

6-bob.  FUQAROLIK  PRO TSESSID A   PROKUROR 
ISH TIR O K I
6.1.  Prokurorning  fuqarolik  protsessida 
ishtirok  etish  asoslari
F u q a ro lik  ish larin in g  k o ‘rilishida  p ro k u ro r o ‘z vakolatini  q u y i­
dagi t o ‘rt  usu ld a am alga oshiradi:
1)  b o sh q a  shaxslarning  hu q u q larin i  va  q o n u n   b ilan   q o ‘riq lan a- 
digan m anfaatlarini  him oya qilish  u c h u n  ariza bilan sudga m urojaat 
etish;
2) boshqa shaxslar tashabbusi  bilan q o ‘zg‘atilgan  ishni  k o ‘rishda 
b o sh id a n   ish tiro k   etish;
3)  o ‘zi  ishtirok  etg an   va  etm ag an   fuqarolik  ishlari  yuzasidan 
c h iq a rilg a n   su d   hal  qiluv  q a ro ri  u stid a n   ap ellatsiya,  kassatsiya 
p ro te stla rin i  keltirish  va  ish lam in g   apellatsiya,  kassatsiya  tartib id a  
ko ‘rib ch iq ilish id a ish tiro k  etish;
4)  q o n u n iy  kuchga kirgan sud  qaro rlari u stid an   n a z o ra t  protesti 
keltirish va ishning nazorat tartibida qayta k o ‘rilishida ishtirok e tish 1.
F u q a ro lik   p ro tse ssu a l  q o n u n c h ilik   p ro k u ro rn in g   fu q a ro lik  
protsessida  ishtirok  etish in in g   quyidagi  u ch   asosini  belgilaydi:
1)  q o n u n d a   n a z ard a   tu tilg an   h o llarda;
2)  su d   ishda  p ro k u ro rn in g   q a tn a s h ish in i  z a ru r  d eb   to p g an  
h o llard a;
3)  p ro k u ro rn in g   arizasi  bilan   q o ‘zg‘atilgan  ishlarda  (F P K n in g  
4 6 -m o d d a si,  ikkinchi  qism i).
U n d a n   tash q a ri,  0 ‘zb ekiston  R espublikasi  Bosh  p ro k u ro rin in g  
2004-yil  11 -m aydagi «Sudlarda fuqarolik ishlari  ko‘rilishida prokuror 
ishtirokining sam aradorligi  va ta ’sirchanligini oshirish to ‘g ‘risida»gi 
22-sonli  b uyrug‘ida  h am   p ro k u ro rn in g   fuqarolik  ishlarida  ishtirok 
etishi  sh art  boMgan  h o la tla r  bayon  etilgan.
1 M .M .  M amasiddiqov,  M.X.  Karimov.  F uqarolik protsessida  pro k u ro r ishtiroki: 
qonunchilikdagi  y u tuqlar  va  ayrim   m u a m m o la r  xususida.  «M ustaqillik yillarida 
sud  va  huquqni  m uhofaza  qiluvchi  o rganlar  faoliyatining  yangicha  asoslarda 
sh ak llan ish i:  y u tu q la r  va  m u a m m o la r»   m avzusidagi  ilm iy -am a liy   an ju m an  
m ateriallari  (2007-yil  29-noyabr).  T „   T D Y I,  2007,  1 1 2 - 1 17-betlar.
4 5

---

M a m lak atim izn in g   k o ‘plab  q o n u n la rid a   p ro k u ro rn in g   fu q aro - 
larning  buzilgan  h u q u q   va  q o n u n iy   m an faatlarin i  him o y a  qilib, 
su d g a   m u ro ja a t  q ilis h   h u q u q i  m u s ta h k a m la b   q o ‘y ilg a n lig in i 
k o ‘rishim iz  m u m k in .  M asalan,  M e h n a t  kodeksining  9 -m o d d a sig a  
k o ‘ra,  0 ‘zb ekiston  R espublikasi  h u d u d id a   m e h n a t  t o ‘g ‘risidagi 
q o n u n la rn in g   an iq   va  b ir  xilda  ijro  etilishi  u stid an   n a z o ra t  olib 
borish  0 ‘zbekiston  R espublikasi  Bosh  p ro k u ro ri  va  u nga  b o ‘ysu- 
nuvchi  pro k u ro rlar to m o n id a n  am alga oshirilishi belgilab q o ‘yilgan. 
M a z k u r  k o d e k sn in g   « M e h n a t  n iz o sin i  k o ‘rish n i  s o ‘ra b   su d g a 
m u ro jaat  qilish  huquqi»  deb  n o m la n g a n   2 6 8 -m o d d a sig a   k o ‘ra, 
p ro k u ro r  x o d im ,  kasaba  uy u sh m asi  yoki  x o d im la rn in g   b o sh q a  
vakillik  organi,  m e h n a tn in g   h u q u q   b o ‘yicha  inspektori  h a m d a   ish 
beruvchi  bilan   b ir q a to rd a ,  m e h n a t  n izosini  k o ‘rish  haqidagi  ariza 
bilan  sudga  m u rojaat  qilish  huquqiga  ega  ekanligi  belgilangan.
O ila  k o d e k s in in g   5 1 -m o d d a s ig a   k o ‘ra  e sa,  n ik o h   y o sh ig a 
y etm ag an   shaxs  bilan  tu zilgan  n ikoh  hali  n ikoh  yoshiga  yetm ay  
nikohga  kirgan shaxsning m an faatlari  talab qilgan  h o lla rd a  haqiqiy 
em as,  deb  topilishi  m u m k in .  B unday  n ik o h n i  haqiqiy  em as,  deb 
to p ish n i  n ikoh  yoshiga  y etm ay   n ikohga  kirgan  shaxs,  u n in g   o ta - 
onasi yoki  hom iysi, shu n in g d ek ,  vasiylik va hom iylik organi  h a m d a  
p ro k u ro r  talab  qilishga  haqlidir.
Shuningdek,  p ro k u ro r nikohni  haqiqiy em as,  deb  topishni  talab 
qilib  sudga  m u ro jaat  qilishga  haqli  boMadi.  P ro k u ro r  m u o m alag a 
layoqatsiz d eb  top ilg an   shaxs b ilan   tuzilgan  nik o h n i  haqiqiy em as, 
deb topish  to ‘g ‘risidagi  ishni sud vasiylik va hom iylik organi  ham d a 
p ro k u ro rn in g   ish tiro k id a  k o ‘rib  ch iqadi.
O ta -o n a lik  h u q u q id an  m ah ru m  qilish to ‘g ‘risidagi  ishlar pro k u - 
ro m in g   d a ’vosiga  b in o a n   h am   k o ‘riladi.  S h u n in g d ek ,  o ta -o n a lik  
h u q u q id a n   m ah ru m   qilish  to ‘g ‘risidagi  ishlar  p ro k u ro r  ishtirokida 
k o ‘rib  chiqiladi.  A gar  sud  o ta -o n a lik   h u q u q id a n   m ah ru m   qilish 
haqidagi  ishlarni  k o ‘rishda  o ta -o n a   (u la rd an   b irijn in g   h a ra k a tid a  
jin o y a t alom atlari  m avjudligini aniqlasa,  bu h aq d a prokurorga xabar 
berishi  shartligi  oila  q o n u n c h ilig id a   o ‘z  ifodasini  to p g a n 1.
P ro k u ro rn in g   ishda  ish tiro k   etish  asoslari  b o sh q a  shaxslarning 
h u q u q larin i  him o y a  qiluvchi  davlat  b o shqaruvi  o rg an lari,  ta s h ­
k ilotlar  va  ayrim   fu q aro lard a n   ajralib  tu ra d i.  M asalan ,  y u q orida 
qayd etilgan davlat b o sh qaruv organlari boshqa shaxslarning h u q u q
1  0 ‘zbekiston  Respublikasining  O ila  kodeksi.  Rasm iy  nashr.  Т .,  0 ‘zbekiston 
Respublikasi  Adliya vazirligi,  2008.
4 6

---

va  q o n u n iy   m a n f a a tla r in i  h im o y a   q ilib ,  fa q a tg in a   q o n u n d a  
k o ‘rsatilgan  hollard ag in a  su d d a  d a ’vo  q o ‘zg‘ata   oladilar.  P ro k u ro r 
esa b oshqa shaxslarning huquqlarini va q o n u n  bilan q o ‘riqlanadigan 
m an faatlarin i  him o y a qilish u c h u n  ariza bilan sudga m u ro jaat etish 
huquqiga ega b o ‘ladi  (F P K n in g  46-m o d d asi).
U n d a n  tash q ari, davlat boshqaruv organlari protsessga q o n u n d a  
k o ‘rsatilgan  h o lla rd a  o ‘z vakolatlari  do irasid a  ish yuzasid an  xulosa 
berish  m aq sad id a  jalb   qilinishlari  yoki  sud  tashabbusi  bilan  kirib 
kelishlari  m u m k in .  P ro k u ro r  esa  b o sh q a  shaxslar  tash abbusi  bilan 
q o ‘zg‘atilgan  ishni  k o ‘rish d a  ishning  m o hiyati  b o ‘yicha  o ‘z   fikrini 
bayon etish m aqsadida boshidan  ishtirok etish  huquqiga ega b o ‘ladi.
F u q a ro lik   protsessida  p ro k u ro r  suddagi  vakildan  h am   ajralib 
tu ra d i.  P ro k u ro r   k im n in g d ir  «shaxsiy»  m a n f a a tla r in i  h im o y a  
qiluvchi  vakil  b o ‘lib  em as,  balki  q o n u n la rn in g   an iq   va  b ir  xilda 
bajarilishi  u stidan  n a z o ra t qiluvchi  0 ‘zb ekiston  R espublikasi  Bosh 
p ro k u ro ri  vakolatlarini  t a ’m in lab ,  b o sh q a  shaxslarning  h u q u q   va 
q o n u n iy   m an faatlarin i  him o y a  qilib  ishtirok  etadi.  B oshqa  shaxs­
larning h u q u q  va q o n u n iy  m an faatlarin i  him oya qilib  ish q o ‘zg‘a ta r 
ek an ,  p ro k u ro rg a   b o sh q a  shaxslar  to m o n id a n   vak o latlar  berilishi 
talab   etilm a y d i,  u  d a ’voni  o ‘z  n o m id a n   ta q d im   etib ,  o ‘z  h a ra k a t- 
larini  faqat  q o n u n g a   asoslangan  h o ld a  olib  boradi.
6.2.  Prokurorning  fuqarolik  protsessida 
ishtirok  etish  shakllari
P ro k u ro r  b irin c h i  instansiya  su d larid a  quyidagi  ikki  shaklda 
ishtirok etadi:
•  b o sh q a  shaxslarning  h u q u q larin i  va  q o n u n   bilan   q o ‘riq lan a- 
digan m an faatlarin i him oya qilish  u c h u n  ariza bilan sudga m urojaat 
etish;
• b o sh q a shaxslar tashabbusi  bilan  q o ‘zg‘atilgan  ishni  k o ‘rishda 
b o sh id a n   ishtirok  etish  (F P K n in g   4 6 -m o d d a si,  birin ch i  qism i).
P ro k u ro rn in g   b o sh q a  shaxslarning  h u q u q lari  va  q o n u n   bilan 
q o ‘riqlanadigan m anfaatlarini him oya qilish  u ch u n  ariza bilan sudga 
m u ro jaat  etishi  h a m d a   b o sh q a  shaxslar  tashabbusi  bilan  q o ‘zg‘a - 
tilgan ishni  k o lrishda bosh id an   ishtirok etishi  uning birin ch i in sta n ­
siya sudida ishtirok etish shakli sifatida e ’tiro f etiladi.  P rokuror boshqa 
shaxslarning  h u q u q lari  va  q o n u n   bilan  q o ‘riqlanadigan  m a n fa a t­
larini  h im o y a   qilish  u c h u n   ariza  bilan   sudga  m u ro jaat  qilgan  ta q ­
d ird a ,  d a ’vo  arizasi  u c h u n   davlat  bojini  t o ‘lashdan  ozo d   q ilin ad i,
4 7

---

d a ’vog am in g   roziligi  b ilan   o ‘zi  arz qilgan  tala b la rn in g   asosini  yoki 
p re d m e tin i  o ‘zgartirish,  d a ’vo  tala b la rin in g   m iq d o rin i  k o ‘paytirish 
yoxud  k am aytirish,  o ‘z  arizasid an   voz  kechish  kabi  h u q u q q a   ega 
b o ‘ladi.
P ro k u ro r fuqarolik protsessining ikkinchi shaklida,  y a’ni boshqa 
shaxslar  tash abbusi  b ilan   q o ‘zg‘atilg an   ishni  k o ‘rish d a  fikr  berish 
m aq sad id a  b o sh id a n   ish tiro k   etgan  ta q d ird a   esa,  d a ’v o d an   voz 
k ech ish ,  d a ’vo  ta la b la rin in g   asosi  yoki  p re d m e tin i  o ‘zg artirish , 
d a ’vo  talab larin in g   m iq d o rin i  k o ‘paytirish  yoxud  k am aytirish  kabi 
h u q u q lard an  foydalana olm aydi.
P rokurorlar qaysi shaklda ishtirok etishidan q a t’i nazar,  F P K n in g  
3 4 -m o d d asid a  n a z ard a   tu tilg an   protsessual  h u q u q la rd a n ,  y a ’ni  ish 
m ateriallari  bilan  tan ish ish ,  u lard a n   k o ‘c h irm a la r  olish,  nusxalar 
k o ‘ch irish ,  rad  etish  t o ‘g ‘risida  a rz   qilish,  d alillar  ta q d im   etish, 
dalillarni  tek shirishda  ish tiro k  etish ,  ishda  ish tiro k   etu v ch i  b o sh q a 
shaxslarga  va  odil  sudlovni  am alga  oshirishga  k o ‘m aklashayotgan 
shaxslarga  savollar berish,  arz qilish,  iltim o sn o m a la r ta q d im  etish, 
sudga  og ‘zaki va  yo zm a  tu sh u n tirish la r berish,  ish n i  su d d a   k o ‘rish 
dav o m id a  tu g ‘iladigan  h a m m a   m asalalar b o ‘y ich a   o ‘zlarin in g  vaj­
larini  bayon  qilish,  b o sh q a  shaxslarning  arzlari,  iltim o sn o m a lari, 
vajlariga qarshi e ’tiro z la r bildirish,  su d n in g  hal qiluv q a ro ri,  ajrim i, 
qarori  va  buyrug‘i  u stid an   shikoyat  qilish,  sud  ch iq a rg an   hal  qiluv 
q a ro ri,  ajrim i,  q a ro ri  va  b u y ru q n in g   m ajburiy  ijrosini  talab   qilish, 
sud ijrochisining harakatlari vaqtida h o z ir b o ‘lish va o ‘z huquqlarini 
am alga oshirish huquqiga ega b o ‘ladi.
6.3.  Prokurorning  fuqarolik  protsessidagi 
huquq  va  majburiyatlari
P ro k u ro r  F P K n in g   5 -m o d d asig a  m uvofiq,  o ‘z tash abbusi bilan 
ishga kirishishidan tash q a ri,  sud tashabbusi  (q aro ri) b o ‘y icha h a m , 
sh u n in g d ek ,  q o n u n n in g   m axsus,  t o ‘g ‘rid an   t o ‘g ‘ri  k o ‘rsatm asiga 
b in o a n   h am   ishga  jalb   q ilinishi  m u m k in .  F u q a ro lik   ja ra y o n id a  
q o n u n c h ilik k a   rioya  qilinishi  yuzasid an   va  odil  sudlovni  am alga 
oshirishda sudga k o ‘m aklashish  m aq sad id a p ro k u ro r q a to r p ro tses­
sual  h u q u q lard a n   foydalanadi.  U n in g   b u   h u q u q lari  F P K n in g   34, 
46,  47 va boshqa  m o d d ala rid a  belgilangan.
P ro k u ro r  b o sh q a   sh a x sla rn in g   h u q u q la rin i  va  q o n u n   bilan  
q o ‘riqlanadigan m anfaatlarini  him oya qilish u c h u n  ariza bilan sudga 
m u ro jaat  etishga,  ja ra y o n n in g   b o sh la n ish id a   q o ‘zg‘atilgan  ishga
4 8

---

kirishishga,  ish  m a te ria lla ri  bilan   tan ish ish g a ,  u la rd a n   k o ‘c h ir- 
m a la r  va  nusxalar  olishga,  c h e tla tish   t o ‘g ‘risida  a rz   bildirishga, 
d alillar  taq d im   etishga,  guvohlarga,  ekspertlarga,  m utaxassislarga, 
taijim o n la rg a,  d a ’vogar, javobgarlarga  va  ishda  ish tiro k   etayotgan 
b o sh q a shaxslarga odil  sudlovni am alga oshirishda k o ‘m aklashuvchi 
shaxslarga  savollar  berishga,  d a lilla m in g   tek sh irilish id a  ishtirok 
etishga,  iltim oslar  qilishga,  sudga  o g ‘zaki  va  y o zm a  b a y o n o tla r 
berishga,  ish  m az m u n i b o ‘y ich a,  sh u n in g d e k ,  ishni  k o ‘rish vaqtida 
kelib  c h iq q a n   ayrim   m asalalar  b o ‘yicha  sudga  yozm a  va  og ‘zaki 
xulosa berishga, vaj va m u lo h a z ala m i bayon qilishga,  ishda ishtirok 
etuvchi  b o sh q a   shaxslarning  iltim os,  vaj  va  m u lo h azalariga  qarshi 
e ’tiro z la r bildirishga,  sud  m ajlisi bayoni bilan  tanishishga,  bayonga 
iz o h la r  berish g a,  su d n in g   q o n u n iy   k u ch g a  k irm ag an   hal  qiluv 
qarorlari, ajrimlari va qarorlari ustidan kassatsiya protestini bildirishga 
va  kassatsiya  instansiya  ishga  o id  yangi  m a te ria lla r  topshirishga, 
kassatsiya  instansiyada  fikrlarni  berishga,  p ro te stn i  q u w a tla sh g a , 
p ro te stn i  q aytib  olishga,  hal  qiluv  qaro rlari,  ajrim lari,  q arorlari 
q o n u n iy   k u chga  kirgan  ishlarni  n a z o ra t  tartib id a   k o ‘rish  u c h u n  
talab qilib olishga,  ishning nazorat tartibida ko ‘rilishida prokurorning 
protestini  quw atlashga,  sud  raislari  to m o n id an   keltirilgan  protestlar 
yuzasidan xulosa berishga, qonuniy kuchga kitgan hal qiluv qarorlarini, 
ajrim lar  va  qarorlam i  yangidan  ochilgan  holatlar  b o ‘yicha  qaytadan 
ko‘rish  to lg‘risida  iltim oslar  qilishga,  sud  ijrochisining  va  qarorlam i 
ijro etuvchi boshqa organlam ing n o to ‘g‘ri harakatlam i protest qilishga, 
shuningdek,  F P K ning  19,  310,  330,  346,  349,  351,  364-m oddalari 
va  « P ro k u ra tu ra   t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n   b o ‘y ich a  berilgan  b oshqa 
protsessual  huquqlardan  foydalanishga  haqlidir1.
P ro k u ro rn i  ishda  ish tiro k   etu v ch i  ta ra fla rd a n   farqlovchi  y ana 
b ir jih a ti,  u lar  to m o n id a n   foydalaniladigan  protsessual  h u q u q   va 
m ajb u riy atlar h ajm in in g  o ‘zaro   m uvofiq  kelm asligidadir.  P ro k u ro r 
fuqarolik  protsessi  ishtirokchisi  sifatida  q o n u n la rn in g   a n iq   va  bir 
xilda bajarilishi  u stid an   n a z o ra tn i am alga oshirish vazifasidan  kelib 
ch iq ib ,  taraflar  fo y d alan a  o lm aydigan  ayrim   protsessual  h u q u q   va 
m ajburiyatlarga  ega  b o ‘ladi.  P ro k u ro r  o ‘z  arizasida  ilgari  surilgan 
talab larn i  asosli ekanligini  isbotlashi shartligi sh u la r ju m lasid a n d ir.
P ro k u ro r  fuqarolik  protsessida  ishtirok  e ta r  ek an ,  protsessning 
ayrim  ishtirokchilari foydalana olm aydigan  protsessual  huquqlardan
1 Sh.Sh. Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining fuqarolik protsessual huquqi. 
Darslik.  Т .,  «Adolat»,  2001,  75-bet.
4 9

---

fo y d a la n a d i.  P ro k u ro rla r  u la rn in g   ish tiro k i  b ila n   k o ‘rilad ig an  
fuqarolik  ishlari  yuzasidan  sud  m ajlisi  boshlan g u n g a  q a d a r  nizoga 
oid  h u q u q iy -n o rm a tiv   hujjatlar  h a m d a   ish  m ateriallarin i  o ‘rganib 
ch iqish  vakolatiga  ega  b o ‘lishlari  sh u la r ju m lasid a n d ir.
P ro k u ro r  ish  m ateriallari  b ilan   tan ish ish   ja ra y o n id a ,  a w a lo , 
m az k u r  ishning  sudga  taalluqli  b o iis h i  m asalasiga,  boshqa  shaxs 
n o m id a n  arizani bergan shaxsning bu  h aq d a q o n u n iy  vakolatga ega 
e k a n lig i,  d a ’v o g a r  to m o n id a n   d a v la t  b o ji  t o ‘la n g a n lig i,  n iz o  
b o ‘y ich a  javobgar  t o ‘g ‘ri  jalb   qilinganligi,  ishda  ish tiro k   etuvchi 
shaxslar,  xususan,  u c h in c h i  shaxslarning  sud  m ajlisiga  t o ‘liq  jalb 
e tilg a n lig i  kabi  n iz o n in g   q o n u n iy   h a l  e tilis h i  u c h u n   m u h im  
aham iyatga ega boMgan holatlarga alohida e ’tibor berishi talab etiladi.
1.  P rokurorning  fuqarolik  protsessida  vazifalari  n im alardan  iborat?
2.  0 ‘z b e k isto n   R espublikasi  « P ro k u ra tu ra   to ‘g ‘risida»gi  (yangi  ta h riri) 
Q o n u n in in g  o ‘ziga  xos jih atlari  nim ada?
3.  0 ‘z b e k isto n   R e spublikasi  Bosh  p ro k u ro rin in g   2004-yil  11-m ay d ag i 
«Sudlarda fuqarolik ishlari ko‘rilishida prokuror ishtirokining sam aradorligi 
va ta ’sirchanligini oshirish to ‘g‘risida»gi 22-buyrug‘ining aham iyati  haqida 
gapiring.
4.  Prokurorning fuqarolik protsessida ishtirok etish asoslari nim alardan iborat?
5.  Prokurorning fuqarolik protsessida  ishtirok etish shakllari  haqida gapiring.
6.  Prokurorning fuqarolik protsessida qanday huquq va majburiyatlari mavjud?
1.  0 ‘zbekiston Respublikasining  Fuqarolik protsessual kodeksi.  Rasmiy nashr. 
Т .,  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Adliya  vazirligi,  2011.
2.  Sh.Sh.Shorahm etov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  F uqarolik  protsessual 
kodeksiga sharhlar. Т .,  T D Y I,  2010.
3.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  K onstitutsiyasi.  Т .,  « 0 ‘zbekiston»,  2009.
4.  0 ‘zbekiston Respublikasining  Fuqarolik protsessual  kodeksi.  Rasmiy nashr. 
Т .,  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Adliya  vazirligi,  2008.
5.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  O ila  kodeksi.  Т .,  «A dolat»,  2005.
6.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  M e h n at  kodeksi.  Т .,  «Adolat»,  2008.
7.  0 ‘zbekiston  R espublikasining  Soliq  kodeksi.  0 ‘zbekiston  Respublikasi 
q o n u n   hujjatlari  to 'p la m i,  2007,  №   52,  (I).
8.  0 ‘zbekiston  Respublikasining «Sudlar to ‘g ‘risida»gi  Q onuni.  0 ‘zbekiston 
Respublikasi  Oliy  M ajlisi  A xborotnom asi,  2001,  №   1—2,  10-m odda.
9.  0 ‘z b e k isto n   R e sp u b lik a sin in g   « P ro k u ra tu ra   t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i. 
0 ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy  Majlisi  A xborotnom asi,  2001,  №   9— 10, 
168-m odda.