Sh. A. Alimov, O. R. Xolmuhamedov, M. A. Mirzaahmedov


Sonni standart shaklda yozing: 1) 0,00051; 2)  1 500 ; 3) 250000; 4)  3 2500 . 598



Download 2,38 Mb.
Pdf ko'rish
bet42/57
Sana07.07.2022
Hajmi2,38 Mb.
#753116
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   ...   57
Bog'liq
Algebra. 9-sinf (2014, Sh.Alimov, O.Xolmuhamedov)

597.
Sonni standart shaklda yozing:
1) 0,00051;
2) 
1
500
; 3) 250000; 4) 
3
2500
.
598.
Hisoblang: 1) 
5
6
3
8
(0,25) 8
1
2
2
×
æ ö
× ç ÷
è ø
;
2) 
2
2
1
2
2
16 4
4
3
1
4
16
-
-
-
æ ö
×
+ ç ÷
è ø
æ
ö
+× ç ÷
è
ø
.
599.
Hisoblang: 1) 
3
2
8,75
8,75 7,25
+
×
; 2) 
2
2
2
2
0,625 6,75
3,25 0,625
3,5
7 2,75 2,75
×
-
×
+ ×
+
.
600.
x
> 0, 
y
> 0 bo‘lganda soddalashtiring:
1) 
6
20
4
81
x y
; 2) 
4 18
x y
; 3) 
3
6
3
27
x y
; 4) 
5
10
5
x y
.
601.
Ifodani soddalashtiring:
1) 
1
1
1 1
1 1
2
2
2 2
2 2
1
1
2
2
2
2
a
b
a b
a
a b
b
a b
a b
a
b
-
-
+
-
+
+
æ
ö
ç
÷
+
×
ç
÷
ç
÷
è
ø
;
2) 
1
1
2
2
1
1
1
2
2
2
1
1
1
a
a
a
a
a
a
+
+
-
æ
ö
ç
÷
-
×
ç
÷
ç
÷
è
ø
;
3) 
1
1
2
2
1
1
1
2
2
2
1
1
1
x
x
x
x
x
x
×
+
-
-
æ
ö
ç
÷
-
ç
÷
ç
÷
è
ø
;
4) 
1
1
1
2
2
2
1
1
2
2
2
1
2
4
1
2
1
m
m
m
m
m
m
m
+
+
×
-
-
æ
ö
ç
÷
-
ç
÷
ç
÷
è
ø
.
2. Tenglamalar
Tenglamani yeching (
602–605
):
602.
1) 8(3
x
– 7) – 3(8 – 
x
) = 5(2

+ 1);
2) 10(2
x
– 1) – 9(
x
– 2) + 4(5

+ 8) = 71;
3) 3 + 
x
(5
 – x
) = (2 – 
x
)(

+ 3);
4) 7 – 
x
(3
 + x
) = (
x
+ 2)(5 – 
x
).


202
603.
1) 
5
7
2
6
7
2
x
x
-
+
-
=
;
2) 
4
8
3 2
3
5
8
x
x
-
+
-
=
;
3) 
14
3
1
4
5
3
x
x
-
+
+
=
;
4) 
2
5
6
1
4
8
2
x
x
-
+
-
=
.
604.
1) 
4
9
3(
2)
8
11
x
x
+
+
=
;
2) 
1
3
3(
1)
2(
6)
x
x
-
+
=
;
3) 
5
5
5
2
x
x
x
x
-
-
+
+
= -
;
4) 
3
3
3
2
x
x
x
x
+
-
+
+
=
.
605.
1) 
x
(
x
– 1) = 0;
2) (
x
+ 2)(
x
– 3) = 0;
3) 
1
2
2
(4 3 )
0
x x
x
æ
ö
ç
÷
è
ø
-
+
=
;
4) 
2
(
5)(
1)
1
0
x
x
x
-
+
+
=
.
Tenglamani yeching (
606–608
):
606.
1) 
x
2
+ 3
x
= 0;
2) 5
x
– 
x
2
= 0;
3) 4
x
+ 5
x
2
= 0;
4) –6
x
2
– 
x
= 0;
5) 2
x
2
– 32 = 0;
6) 
2
2
2
0
x
-
=
;
7) 
( )
2
2
1
0
x
- =
;
8) 
x
2
– 8 = 0.
607.
1) 2
x
2

x
– 10 = 0;
2) 2
x
2
– 
x
– 3 = 0;
608.
1) 7
x
2
– 13
x
– 2 = 0;
2) 4
x
2
– 17
x
– 15 = 0.
Tenglamani yeching (
609–614
):
609.
1) (3
x
+ 4)
2
+ 3(
x
– 2) = 46;
2) 2(1 – 1,5
x
) + 2(
x
– 2)
2
= 1;
3) (5
x
– 3)(
x
+ 2) – (
x
+ 4)
2
= 0;
4) 
x
(11 – 6
x
) – 20 + (2
x
– 5)
2
= 0.
610.
1) 
1
2
x
=
;
2) 
1
4
x
-
=
;
3) 3
2
x
-
=
;
4) 3
3
6
x
x
-
=
;
5) 2,5
3
5
x
-
+ =
; 6) 3,7
2
6
x
+
- =
;
611.
1) 
7
2
9
6
5
x
x
+
- =
;
2) 
2
2
2
2
4
x
x
x
x
+
-
-
-
=
;
3) 
2
1
4
16
1
x
x
x
x
-
+
-
+
=
;
4) 
2
12
6
(
6)
1
x
x
x
+
+
+
=
.
612.
1) 
x
4
– 17
x
2
+ 16 = 0;
2) 
x
4
– 37
x
2
+ 36 = 0;
3) 2
x
4
– 5
x
2
– 12 = 0;
4) 
x
4
– 3
x
2
– 4 = 0.


203
613.
1) 
1 5
0
x
+ - =
;
2) 6
3
0
x
-
+ =
;
3) 5
1
x
x
- - =
;
4) 3
5
4
x
x
+
- = -
; 5) 7
2
2
5
x
x
x
-
+ =
; 6) 12
5
4 11
x
x
x
-
- =
.
614.
1) 2
x
–1
= 64;
2) 3
1–
x
= 27;
3) 3
x
–8
= 27;
4) 7
2
x
–1
= 49.
615.
Tenglamani grafik usulda yeching:
1) 
x
3
= 3
x
+ 2;
2) 
x
3
= –
x
– 2;
3) 
5
6
x
x
= -
;
4) 
x
–1
= 2
x
– 1;
5) 
3
4
x
x
+
=
;
6) 
6
x
x
= -
.
Tenglamalar sistemasini yeching (
616–618
):
616.
1) 
12,
2;
x y
x y
+ =
ì
í
- =
î
2) 
10,
4;
x y
y x
+ =
ì
í
- =
î
3) 
2
3
11,
2
7;
x
y
x y
+
=
ì
í
- =
î
4) 
3
5
21,
6
5
27;
x
y
x
y
+
=
ì
í
+
=
î
5) 
3
5
4,
2
7;
x
y
x y
+
=
ì
í
- =
î
6) 
4
3
1,
3
9.
x
y
x y
-
=
ì
í
+ = -
î
617.
1) 
2
3
3
4
1
1
2
4
2,
5;
x
y
x
y
ì
=
-
ï
í
ï
+
=
î
2) 
3
2
7
5
3
1
1
4
6
6
2,
12 ;
x
y
x
y
ì
-
=
ï
í
ï
+
=
î
3) 
1
1
2
3
(
11)
(
13) 2,
5
3
8;
x
y
x
y
ì
+
=
+
+
ï
í
ï
=
+
î
4) 
1
1
4
3
(
3 )
(
2 ),
5
12.
x
y
x
y
x
y
ì
+
=
+
ï
í
ï +
=
î
618.
1) 
7,
18;
x y
xy
- =
ì
í
=
î
2) 
2,
15;
x y
xy
- =
ì
í
=
î
3) 
2,
15;
x y
xy
+ =
ì
í
= -
î
4) 
5,
36;
x y
xy
+ = -
ì
í
= -
î
5) 
2
2
13,
6;
x
y
xy
ì
+
=
ï
í
=
ïî
6) 
2
2
41,
20.
x
y
xy
ì
+
=
ï
í
=
ïî
3. Tengsizliklar
Tengsizlikni yeching (
619–620
):
619.
1) 3
7
4(
2)
x
x
- <
+
;
2) 
1
3
7 6
(9
1)
x
x
-
³
-
;
3) 1,5(
4) 2,5
6
x
x
x
-
+
< +
;
4) 1,4(
5) 1,6
9
x
x
x
+
+
> +
.


204
620.
1) 
1
4
3
2
1
x
x
-
-
-
£
;
2) 
4
1
5
4
1
x
x
+
-
-
³
;
3) 
1
1
2
3
7
x
x
-
+
+
³
;
4) 
2
5
3 2
4
5
1
x
x
-
-
-
<
;
5) 
3
6
3
x
x
-
+
>
;
6) 
2
4
3
x
x
+
+
<
.
621.
Tengsizliklar sistemasini yeching:
1) 
5
5
3,
2
5
0;
x
x
x
+ ³
-
ì
í
- <
î
2) 
2
3
0,
7
4
1;
x
x
x
+ ³
ì
í
- <
-
î
3) 
5
1 7
,
0,2
1;
x
x
x
- £ +
ì
í
-
>
î
4) 
3
2
10
,
0,5
1.
x
x
x
- ³
-
ì
í
-
<
î
622.
Tengsizlikning natural sonlardan iborat barcha yechimlarini toping:
1) 
2
8
6
3
x
x
x
-
-
- ³
;
2) 
5
5
2
4
x
x
x
+
-
>
+
.
623.
Tengsizliklar sistemasining butun sondan iborat barcha yechim-
larini toping:
1) 
2(
1)
8
,
5
9
6;
x
x
x
+
< -
ì
í
-
- <
î
2) 
3(
1)
7,
4
7
5;
x
x
x
-
> -
ì
í
-
+ > -
î
3) 
2
13
11
3
20
2
6
9
3
3
2,
(
7);
y
y
y
y
y
-
-
ì
+
>
ï
í
ï -
< -
-
î
4) 
1
3
2
2
4
3
1
2
,
1
4.
y
y
y
y
y
y
-
-
-
ì
-
³
-
ï
í
ï - ³
-
î
624.
Tengsizlikning butun manfiy sondan iborat barcha yechimlarini toping:
3
2
1
2
1
3
2
,
4
2
3
6
2
5
3
1
3
2
1
.
3
2
5
4
2
x
x
x
x
x
x
x
-
-
+
-
-
-
-
ì
+
>
-
ï
í
ï
-
<
-
î
625.
Kvadrat tengsizlikni yeching:
1) 
x
2
– 3
x
+ 2 > 0;
2) 
x
2
– 2
x
– 3 
£
0;
3) 
x
2
– 7
x
+ 12 > 0;
4) 
–x
2
+ 3
x
– 1 
³
0;
5) 3 + 4
x
+ 8
x
2
<
0; 6) 
x
– 
x
2
– 1 
³
0;
7) 2
x
2
– 
x
– 1 
<
0;
8) 3
x
2

x
– 4 
>
0.
626.
Tengsizlikni yeching:
1) 
1
5
x
>
; 2) 
1
3
1
2
x
- <
; 3) |
x
– 1| > 3; 4) |
x
– 1| 
£
2.


205
627.
Tengsizlikni oraliqlar usuli bilan yeching:
1) (
x
– 1)(
x
+ 3) > 0;
2) (
x
+ 4)(
x
– 2) 
<
0;
3) (
x
+ 1,5)(
x
– 2)
x
> 0;
4) 
x
(
x
– 8)(
x
– 7) > 0;
5) 
(
)
2
1
9
(
1)
0
x
x
-
-
³
;
6) 
(
)
2
1
4
(
3)
0
x
x
+
-
£
.
628.
Sonlarni taqqoslang:
1) 5 2 va 7;
2) 9 va 4 5 ;
3) 10 11 va 11 10 ;
4) 5 6 va 6 5 ;
5) 
3
3 3 va 
3
2 10 ; 6) 
6
2 3 va 
3
2
5
×
.

Download 2,38 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   ...   57




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish