Metodologiyasi

va v a z ifa la r in in g t a h lili nuq tayi n azarid an o 'rg an ish
im k o n in i 
beradi.
T arixiy uslub ta rix iy lik tam o y illarin i aks ettirib , taraqqiyot 
jara y o n lari ta d q iq o t o b y ek tm in g tu rli vaqtlardagi h o latin i alohi- 
d a-a lo h id a ta h lil etish orqali o 'rg an ilad i. B unda avval tadqiqot 
o b y ek tin in g stru k tu ra si va vazifalari o'rg an ilib , so 'n g ra tarix iy ta h ­
lil am alga o sh irilad i. Bu ikki uslubni b ir-b irid an ajratib tashlash 
m aqsadga m uvofiq em as. A g ar faqatgina tarix iy u slub ning o'zi- 
ga asoslan ib xulosa ch iq arila d ig an b o 'lsa, o'rganilayotgan d av m in g
faqatgina m avjud ta rix iy ho latin i anglash m u m k in , b iro q bu holat- 
n i m antiqiy jih a td a n , ya’n i tiz im li yondashuv asosida strukturaviy 
jih a td a n ta h lil etilsa, o 'rg an ilay o tg an tarix iy d avr yoki tarix iy ja ­
rayon haqida a tro flich a to 'liq ro q xulosalarga ega b o 'lish m u m k in .
K o n k re tlik d a n
a b s tra k tlik k a
(an iq lik d an
m av hum lik k a) 
o 'tis h va a b stra k tlik d a n k o n k re tlik k a (m av h u m lik d an an iq lik k a) 
o 'tis h . Bu uslub ta d q iq o tla r ja ra y o n id a ta d q iq o tn in g y o 'n a lish in i 
a n iq la sh tirish x u su siy ati b ilan a h am iy atlid ir.
K o n k re tlik b ilish o b y e k tin i u n g a xos b o 'lg an b arch a jih a tla ri 
b ila n idrok q ilish d ir. A b stra k la sh tirish esa re a llik n in g u yoki bu 
jih a tla r in i fik rlash y o rd a m id a ta sa v v u r qilishdir.
K o n k re tlik d a n a b s tra k tlik k a (a n iq lik d an m av h u m lik k a) o 'tish
u ch u su ld a am alg a o sh irila d i.
B irin ch i usul — e ’tib o rn i ch etg a to rtish , c h a lg 'itish vositasi- 
d a , ta d q iq o t o b y e k tin in g u yoki bu tark ib iy jih a tin i b o sh q alard a n
alo h id a ajratg an h o ld a yoki o b y ek tn in g u yoki bu b elg ilarin i ja m - 
lag an h o ld a , m a z m u n -m o h iy a ti h a m d a rasm iy -m iq d o riy m odel- 
lariga aso slan g an h o ld a ta d q iq etish.
Ik k in c h i usul — tu rli h o d is a la rn i a y n a n o 'x sh a sh h o d isa la r si­
fatida a b stra k tla sh tirish u su li b o 'lib , obyektga o 'z ig a xos va ta a l- 
luqli b o 'lm a g a n h o la tla r o rq ali b a h o b erilad i. Bu h o lat tu rli xild a- 
gi k lassifik atsiy alash (v o q ealarn i ta sn ifla sh ) va tip ologiyalashda 
(jism la r va h o d is a la rn i u m u m iy alo m a tlarig a aso slan ib g u ru h la r­
ga, tu rk u m la rg a ajratish ) q o 'lla n ila d i.

---

U chin chi usu! - ideaP.ashtirish boMib, obvekt ayrim idea! 
( m u k a m m a l )
xususiyatlariga asoslanib shakilantiriladi. U lar obyekt- 
n ine 
o 'z i g a g i n a
xos b o ‘lib, biroq obyektda y etad i darajada ifoda- 
l a n r n a g a n y o k i 
obyektda у с tail i d arajad a o ‘z aksini topm agan. Bu 
uslub deduktiv-integral m odellashtirish im k on in i beradi. A bstrakt- 
l a s h t i r i s h
obyekt m ohiyatini ch u q u rro q tu sh u n ish d a yordam beradi.
Biroq alo h id a k o n k ret h o d isa la rn in g m o h iy atin i tu s h u n is h
va anglash u chu n ik k in ch i uslub — a b stra k tlik d a n k o n k re tlik k a
(m avhum likdan an iq lik k a) o 'tish uslubi h a m k a tta ah am iy at kasb 
etadi. B unda k o n k re t-n a z a riy b ilim ilm iy tu sh u n c h a la r, q o n u n - 
lar va n azariy alar sifatida o ‘z in i aks e ttira d i. Bu uslub b irm u n c h a
m urakkab b o 'lib , u n c h a lik keng ta rq a lm a g a n .