Sh. A. Alimov, O. R. Xolmuhamedov, M. A. Mirzaahmedov



Download 2,38 Mb.
Pdf ko'rish
bet51/57
Sana31.03.2022
Hajmi2,38 Mb.
#521248
1   ...   47   48   49   50   51   52   53   54   ...   57
Bog'liq
Algebra. 9-sinf (2014, Sh.Alimov, O.Xolmuhamedov)

24. Chiziqli funksiya

y = kx + b
ko‘rinishdagi funksiya, bunda
k
va 
b
– berilgan sonlar.
y = kx + b
chiziqli funksiyaning grafigi – to‘g‘ri chiziq, 

= 0
bo‘lganda funksiya 
y = kx
ko‘rinishni oladi, uning grafigi koordinatalar
boshidan o‘tadi.
25. Òo‘g‘ri proporsional bog‘lanish

y = kx
formula bilan ifoda-
langan bog‘lanish, bunda 
k >
0, 

> 0.
26. Òeskari proporsional bog‘lanish
, bu
k
x
y
=
formula bilan ifoda-
langan bog‘lanish, bunda 

> 0, 

> 0, 
k
– proporsionallik koeffitsiyenti.
k
x
y
=
(
k
¹ 
0) funksiya 
x
¹ 
0 bo‘lganda aniqlangan, noldan boshqa
barcha haqiqiy qiymatlarni qabul qiladi.
Agar 

> 0 bo‘lsa, u holda 
k
x
y
=
funksiya (masalan, 
x
x
y
 y
2
1
2
,
=
=
):
a) 

> 0 bo‘lganda musbat qiymatlarni

< 0 bo‘lganda manfiy
qiymatlarni qabul qiladi:
b) 

< 0 va 

> 0 oraliqlarda kamayadi.
Agar

< 0 bo‘lsa, 
k
x
y

=
funksiya (masalan,
x
y
1

=

x
y
=
2
– ,
x
y
=
1
3

)
a) 

< 0 bo‘lganda musbat qiymatlarni va 

> 0 bo‘lganda manfiy
qiymatlarni qabul qiladi;
b) 

< 0 va 

> 0 oraliqlarda o‘sadi.
k
x
y
=
funksiyaning grafigi 
giperbola
deyiladi. U koordinatalar
boshiga nisbatan simmetrik joylashgan ikkita tarmoqqa ega. 
k
> 0
bo‘lganda grafik birinchi va uchinchi choraklarda, 
k
< 0 bo‘lganda esa
ikkinchi va to‘rtinchi choraklarda joylashadi.


225
JAVOBLAR
2. 
2) 
x
1

0, 
x
2
=1; 4) 
x
ning berilgan funksiyaning qiymati –5 ga teng bo‘ladigan
haqiqiy qiymatlari yo‘q. 
3.
2) 
1
3
4
1
x
=

x
2
= –1; 4) 
x
1
= 0, 
2
3
4
x
=

4.
2) 0; 4) 1.
5.
2) nollari yo‘q; 4) 
1
2
3
x
=

2
1
2
x
=
; 6) nollari yo‘q; 8) 
x
= 1. 
6.
2) 
p
= 3, 
q
= –4;
4) 
p
= –2, 
q
= –15. 
7.
x
1,2
= ±2. 
9.
B
va 
C

12.
2) ( 5 ; 5), (– 5 ; 5); 4) (0; 0),
(2; 4); 6) (1; 1). 
13.
2) Ha. 
14.
2) Ha; 4) yo‘q; 
16.
1) 
x
< –3, 
x
> 3; 2) –5
£ 
x
£ 
5;
3) 
x
£ 
–4, 
x
³ 
4; 4) –6 < 
x
< 6. 
20.
2) (–3; –4,5), (2; –2). 
21.
2) Ha; 4) yo‘q.
22.
1) O‘suvchi; 2) kamayuvchi; 3) o‘suvchi; 4) o‘suvchi ham, kamayuvchi ham
bo‘lmaydi. 
23.
3 m/s
2

26.
2) (0; –5); 4) 
1 1
;
8 16
æ
ö
ç
÷
è
ø

27.
2) 
x
= –2; 4) 
x
= 2;
6) 
3
4
x
=

28.
2) Yo‘q; 4) yo‘q. 
29.
2) (1; 0), (0,5; 0), (0; –1); 4) (0; 0), 
4
3
; 0
æ
ö
ç
÷
è
ø
.
30.
y

x
2
– 2
x
+ 3. 
32.
2) 
k
= –10. 
34
. 1) 
y
= 2(

– 3)
2
; 2) 
y
= 2
x
2
 
+ 4;
3)
y
= 2(

+ 2)
2
– 1; 4) 
y
= 2(

– 1,5)
2
+ 3,5. 
35.
2) 
3 11
;
2 4
æ
ö
-
ç
÷
è
ø
; 4) 
5 21
;
2 4
æ
ö
ç
÷
è
ø
.
36.
2) (1; 0), (–5; 0), (0; 10); 4) (0; 14). 
40.
7,5+7,5. 
41.
5 va 5. 
42.
Devorga
parallel tomon 6 m; qolgan tomonlari 3 m dan. 
43.
Yo‘q. 
44.
2) 
x
= 1 da 
y
= –5
eng kichik qiymat; 4) 
x
= 1 da 
y
= –2 eng kichik qiymat. 
45.
1) 
a
> 0, 
b
> 0, 
c
> 0; 2) 
a
< 0, 
b
> 0, 
c
< 0. 
46.
1) 5 s dan keyin eng katta balandlik 130
m ga teng; 2) 
(5
26)
s
+

47.
2) 
x
1
= 2, 
x
2
= 0,5; 4) 
x
ning bunday qiymati
yo‘q. 
48.
2) (1; 1), (2; 4); 4) (–5; 18). 
49.
2) 

< –6, 

> 6. 
50.
2) (5; 0),
(–2; 0) , (0; 10); 4) (1; 0), 
11
;
7
0
æ
ö
-
ç
÷
è
ø
, (0; –11). 
51.
2) (–1; 4); 4) 
1
;
2
1
æ
ö
ç
÷
è
ø
-
;
6)
1
1
;
2
4
6
æ
ö
ç
÷
è
ø
- -

53.
2) Eng katta qiymat 4 ga teng; 4) eng kichik qiymat 
2
3
3 ga
teng. 
54.
150 m va 150 m. 
55.
200 m va 400 m. 
56.
2) 
p
= 1, 
q
= 0. 
57.
2) 
p
= –4,
q
= 3. 
58.
1) 
x
1
= 1, 
x
2
= –5; 2) 
x
1
= 0, 
x
2
= 1, 
x
3
= 2. 
59.
1) 
a
= 1, 
b
= –2, 
c
= 0;
2) 
a
= 1, 
b
= –2, 
c
= 4; 3) 
a
= –2, 
b
= 8, 
c
= –6. 
61.
2) 3
x


 x 
– 1 > 0;
4) 2
x



– 5 < 0. 
63.
2) 3
 < x
< 11; 4) 
x < –
7, 
x
> –1. 
64.
2) 
x < –
3, 
x
> 3;
4) 
x
< 0, 
x
> 2. 
65.
2) –2
< x
< 1; 4) 
x < –
3, 
x
> 1; 6) 
x < –
1, 
x

1
3
.
66.
2)
x

1
6
; 4) 
x
< –4, 
x
> 2. 
69.
Musbat qiymatlar 
x
< –3, 
x
> 2 oraliqlarda,
15 – Algebra, 9- sinf uchun


226
manfiy qiymatlar –3 < 
x
< 2 intervalda. 
71.
2) 
x
£ 
–1, 
x
³ 
4; 4) –1 < 
x
< 4.
72.
2) 
x

1
3
-

x
> 2; 4) 
x
£ 
–0,25; 
x
³ 
1. 
73
. 2) 
x
= 7; 4) yechimlari yo‘q;
6)
x
– istalgan haqiqiy son. 
74.
2) Yechimlari yo‘q; 4) yechimlari yo‘q; 6) 
x

istalgan haqiqiy son. 
75.
2) 
x

7
-

x
> 7 ; 4) 
x
< –2; 
x
> 0; 6) 
x
< –5; 
x
> 3;
8) –2 < 
x
< 1. 
77.
2) 
x

5
3
-

x

5
3
; 4) –1 < 
x
< 4; 6) 
x
– istalgan haqiqiy son;
8) 
x
= –3. 
78.
2) 
x
– istalgan haqiqiy son; 4) 
x
¹
1
4
; 6) 
1
3
-
£
x
£
0; 8) yechim-
lari yo‘q. 
79.
2) Yechimlari yo‘q; 4) –0,5 < 
x
< 3; 6) 
x
– istalgan haqiqiy son.
80.
2) 
x
= 1; 4) 
x
– istalgan haqiqiy son. 
82.
–6 < 
r
< 2. 
84.
2) –5 < 
x
< 8;
4)
x
< –5, 
x

1
2
3 . 
85.
2) 
x
< 0, 
x
> 9; 4) –3 < 
x
< 0; 6) 
x
< –1, 
x
> 3.
86.
2) –
1
2

x
< 0, 
x

1
2
; 4) –2 < 
x
< 2, 
x
> 5. 
87.
2) –7 < 
x
< 7; 4) –4 < 
x
< 4,
x
> 4; 6) 
x
= –2; 2 
£
x
£
5. 
88.
2) –3 < 
x
< 4; 4) –3,5 
£
x
< 7; 6) –2 
£
x
< –1,

³ 
3. 
89.
2) 
x
< 0,5, 
x
> 1; 4) 
x
< –
2
3
, 0 < 
x

1
2

x

2
3

90
. 2) –4 < 
x
< –2,
x
> 3; 4) –3 
£
x
£
–1, 4 
£
x
£
5. 
91.
2) 
x
< –2, 2 < 
x
< 6; 4) 
x
< –3, –1 
£
x
< 2,
x
³ 
4. 
92.
2) 
15
-
<
 x

–3, 0 < 
x
< 15 . 
93.
1) –8 < 
x
< –1; 2) 
x
< –5, 
x
> 2;
3) –1 <
 x
£ 

2
5
; 4) 
x
< –4, –4 < 
x

3
2

x
> 4. 
94.
2) 
x
< 2, 
x
> 4; 4) 
x
< 3, 
x
> 4.
95.
2) 
x
< –6, 
x
> 6; 4) –
3
4
£
x
£
3
4

96.
2) –
1
2
£
x
£
1
2
; 4) 
x
£ 
0, 
x
³
1
3
97.
2) 
x
<
1
2

x
> 4; 4) –2 < 
x

1
2
; 6) 
x

4
5

x
> 1. 
98.
2)
x
¹ 
–5; 2) 
x
¹ 

3
2
; 6) 
x
¹
1
2

99.
2)
Yechimlari yo‘q; 4) yechimlari yo‘q; 6) yechimlari yo‘q. 
100.
2) 
x
< –1, 1 < 
x
< 4; 4)
x
< –
1
2
, 4 < 
x
£
7; 6) 
x
³ 2,

1
2
£
x
<
1. 
101.
2) –1 < 
x
<
5; 4) –5 
£
x
£
2; 6) 
x
£ 
3
2
,

³
1
3

102.
2) 
x
– istalgan haqiqiy son; 4) yechimlari yo‘q; 6) 
1
2
<
x
<
1; 8) 
x

istalgan haqiqiy son. 
103.
2) 
x
£
3

2

x
³
–1; 4) 
x

2
3
; 6) yechimlari yo‘q. 
104.
2) 
x

3
-
;
3
2
-
<
x
<
3 ; 4) x < –4, –1 < 
x
£
1, 
x
> 1. 
105.
2) –1 < 
x

1
5
-

3
4

x
< 2;
4) –
1
3

x
£
1
5
-

1
2

x
£
2. 
106.
12 km/soatdan kam emas. 
108.
2) 
x
< –3, –2 < 
x
< 1,
x
³
3; 2) –3 < 
x
< –2, –1 
£
x
£
1; 3) – 2
<
x
<
–1, 1 
<
x
<
2 ; 4) 
x
< –2, 
3
-

x
< –3,
x
> 2. 
109.
2) 32; 4) 0. 
110.
2) 
( )
5
1
5
; 4) 
( )
2
c
d

112.
2) 21
–3
; 4) 
a
–9

113.
2) 
121
81
;


227
4) 32; 6) 
1
169
-

114.
2) 
53
16
; 4) –875. 
116.
2) 
3
1
(
)
x y
+
; 4) 
3
4
9
a
b
; 6) 
2
4
a
bc

117.
2) –125;
4) 
1
17

118.
2) 0,0016; 4) 
16
625

119.
2) 
b
8
; 4) 
b
–28

120.
2) 
a
8
b
–4
; 4) 3
–4
a
–12
;
121.
2) 
m
12
n
–15
; 4) –64
x
–15
y
3
z
–9

122.
2) 
97
9
-

123.
2) 2,7

10
–8
; 4) 8

10
–9
.
124.
2) 5,086

10
–8
; 4) 1,6

10
–3

125.
0,003. 
126.
10
–11

127.
0,0001 mm.
128.
2) 
a
5

1
32

129.
2) 0. 
130.
2) 
b
– 
a

132.
2) 2; 4) 15. 
133.
2) 81; 4) 
1
81
.

Download 2,38 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   47   48   49   50   51   52   53   54   ...   57




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish