A b d u m a jid m a d r a im o V g a V h a r fu z a IL o V a manbashunoslik



Download 6,96 Mb.
Pdf ko'rish
bet78/264
Sana27.01.2022
Hajmi6,96 Mb.
#414487
1   ...   74   75   76   77   78   79   80   81   ...   264
Bog'liq
madraimov a. manbashunoslik fuzaelova

8.2.1 2 . «Matlab ut-tolibin»
«M atlab ut-tolibin» (« H aq iq at izlovchilarning maqsadi») T o jiddinning 
o ' g l i A b u i a b b o s M u h a m m a d T o lib t o m o n i d a n 1 6 6 3 /6 4 - y ili yo zib
t a m o m l a n g a n . U n d a m a s h h u r J u y b o riy x o jalard an xoja M u h a m m a d
Islom, xoja S a ’d, xoja T ojiddin H asan, xoja A b d u ra h im (1 575—1629), 
Abdixoja (1577—1607) va M u h a m m a d Yusufxoja (1595— 16 52)larning 
hayoti va ijtimoiy-siyosiy faoliyati b ay o n etilgan.
« M a t l a b u t - t o l i b i n » f a q a t b i o g r a f i k a s a r b o ‘lib q o l m a y , u n d a
m a m la k a tn in g siyosiy va ijtim oiy-iqtisodiy ahvoliga oid h a m d a Buxoro 
xonligi bilan H in d is to n o 'rta s id a m u n o sa b a tla rg a tegishli o ‘ta m u h im
m a ’l u m o t l a r m a v ju d . S h u n i n g u c h u n h a m u n d a n V .L .V y a tk in va 
P .P .Iv a n o v Ju y b o riy xojalarning yer-suvi va m o l- m u lk in i ta d q iq etishda 
asosiy m a n b a la r d a n biri sifatida foydalanishgan.
M u h a m m a d Tolib h a q id a quyidagilar m a ’lum. A sarda u c h ra g a n b a ’zi 
m a ’lu m o tla rg a q a ra g a n d a , otasi 1608-yili vafot e tg a n id a u 39 y o sh d a 
b o i g a n . S huni e ’tiborga olinadigan b o l s a , muallifning tu g ‘ilgan yili 1569- 
yil b o ‘lib chiqadi. U xoja T o jid d in H a s a n n in g ikkinchi o ‘g ‘ii b o ‘lib, 
h a m m a vaqt otasi bilan birga Buxoroda istiqom at qilgan. 1623-yili o ta - 
bola Balxga borganlar. M u h a m m a d Tolibning h a m x o ‘jaligi katta b o i g a n .
O tasidan olgan u lushidan tashqari, 1632—1633-yillari befarzand xolasining 
yer-suvi va b o sh q a m ulki h a m unga berilgan. M u lk otasi tirikligida 400 
m ing tan g ag a baholangan.
« M a tla b u t-tolibin» tarkibi a n ’anaga b in o a n m u q a d d im a , x o tim a va 
sakkiz b o b d a n iborat.
M u q a d d i m a d a a n ’anaviy fotiha va h a m d - u sa n o la rd a n keyin, m a z k u r
asarni yozishda m u a llif o ‘z oldiga q o 'y g a n vazifalar haq id a s o ‘z yuritiladi 
va asar m undarijasi keltiriladi.
A sarning eng q im m a tli m a ’lu m o tla r mavjud qism i — u ning IV —VIII 
boblaridir.
T o ‘r t i n c h i b o b d a x o j a S a ’d n i n g k a r o m a t l a r i , m o l - m u l k i va 
xizm atkorlari, XVI asrning 80-yillarida mavjud siyosiy vaziyat haq id a 
m u h i m m a ’lu m o tla r keltiriladi. A ytishlaricha, xoja S a ’d n in g Buxoro, 
M iyonqol, S a m a rq a n d , Savron, Turkiston, Axsikat, Nasaf, Hisor, Term iz, 
Q u b o d iy o n , Balx, Badaxshon, H irot, Marv, M u r g ‘ob, M e h n a , M a sh h a d , 
C h o r j o ‘y va A n d x u d vilovatlarida katta m o l-m u lk i, yer-suvi, k o ’p sonli 
m o l - q o ‘ylari, d o ‘konlari, h a m m o m la r i, sardobalari va qullari b o i g a n .
M asalan , hazrat e sh o n n in g tilga olingan viloyatlarda 2000 juft g o v 1 ekin 
yeri, 2500 bosh q o 'y i, 1500 oti, 12 h a m m o m i , lOta sardobasi, k o 'p la b
bozorlari, savdo d o 'k o n la ri va ustaxonalari, 100 nafar quli va b o sh q a
83


boyliklari bo'lgan. U n in g h a r bir viloyatda g'a lla om borlari bo'lgan. Faqat 
Buxoroyi sharifning bir o 'z id a sh u n d a y o m b o rla rd a n to 'rtta si qurilgan 
bo 'lib , ularn in g h a r birida 100 m a n n 2 g 'a lla saqlangan. Xoja S a ’d n in g
yillik d a ro m a d i 60.000 tan g ag a b a ro b a r bo'lgan. H azrat xojaning m o l- 
mulkini k o 'p sonli va turli lavozim dagi sarkor, vakil, daftard o r, sohibi 
xiroj, kerak yaroq, bakovul, qozi, d o ru g 'a , m irishkor kabi m a n s a b d o rla r 
boshqarib turganlar.
T o 'r t i n c h i b o b d a k eltirilg a n siyosiy v o q e a l a r i c h id a A b d u lla x o n
soniyning A n d ijo n va X o r a z m ustiga XVI asr 80-yillarida qilgan harbiy 
yurishlari, A bdullaxon bilan O 'z b e k sulton o'rtasidagi kelishmovchiliklar, 
S hayboniy q o 's h in la rin in g Issiqko'l viloyati ustiga qilgan harbiy yurishi 
haqidagi m a ’lu m o tla r o 't a m u h im d ir.
Y ana shu b o b d a bay o n qilingan voqealar ichida S a m a r q a n d hokim i 
Shayboniyzoda Ibodulla Sulton, Abdullaxon soniyning inisining o'ldirilishi 
sabablari haq id a aytilgan fikrlar z o ' r a h a m iy a tg a egadir. «A bdullanom a» 
muallifining so'zlariga q a ra g a n d a , Ibodulla sulto n n in g o 'lim ig a unin g
shariat q oidalarini buzganligi, y a ’ni r a m a z o n n in g birinchi kuni r o 'z a
t u tm a y , ichkilik ichganligi sabab bo'lgan. Lekin, 1586-yili Buxoro va 
S a m a r q a n d d a b o 'lib o 't g a n voqealarni c h u q u rro q tahlil etadigan bo'lsak, 
bu faqat bir b a h o n a , sababi esa t a m o m a n b o sh q a c h a bo 'lg an . M asalan, 
« M atlab u t-to lib in » d a keltirilgan m a ’lum otlarga qarag an d a, XVI asrning 
80-yillari b o sh id a Shay b o n iy sultonlar, xususan Ibodulla sulton bilan 
A b d u lla x o n o 'r t a s i d a m u n o s a b a t l a r bir q a d a r buzilib q o lg an . B unga 
A b d u lla x o n n in g 1583-yili A n d ijo n ustiga, Isfandiyor su lto n g a qarshi 
q o ' s h i n t o r t g a n i s a b a b b o 'l g a n . A s a r d a k e ltir ilg a n m a ’l u m o t l a r g a
q arag an d a, 1586-yilning 3 avgust kuni T o s h k e n t hokim i D o 's tim sulton, 
A n d ijo n h o k im i I s f a n d iy o r s u lto n va H is o r h o k im i O 'z b e k x o n , va 
S a m a r q a n d hokim i Ibodulla s u lto n n in g elchilari S a m a rq a n d g a to 'p la n ib
kengash o 'tk a z g a n la r va gapni bir yerga q o 'y ib A bdullaxon soniyga qarshi 
harbiy-siyosiy ittifoq tuzganlar. O ra d a n k o 'p vaqt o 'tm a y , Ibodulla sulton 
A b d u l l a x o n n i n g y o ' q l i g i d a n f o y d a l a n i b , S a m a r q a n d te v a r a g i d a g i
tu m a n la rn i bosdi va ta lo n -ta ro j qildi.
« M a tla b u t-to lib in » muallifi y ana quyidagilarni yozadi; « (Ib o d u lla ) 
sulton ra m a z o n oyi boshlarida qattiq ichib mast bo'lgani sab ab d an M irzo 
A b d u r a h im kcchasi m axfiy ravishda u n in g xonasiga kirdi va x a n j a r z a r b i
1 Ju fti gov - b ir ju f l h o 'k iz b ila n h a y d a b ek ila d ig a n y er, ta x m in a n s a k k iz -to 'q q iz g e k ta rg a
te n g b o 'lg a n .
: M a n n — o 'r t a a s rla rd a b ir m a n n 2 5 ,6 k ilo g ra m m g a tc n g b o 'lg a n .
84


b ila n uni o ‘l d i r d i . O ls h a k u n l a r i h a z r a t e s h o n (x o ja S a ’d) H is o ri 
s h o d m o n d a edilar. T u n y a r im la g a n d a d in s u y a n c h ig 'i b o ‘lm ish a m i r ul- 
u m a r o Q u lb o b o k o ‘k a lto s h (h a z ra t e s h o n n i n g h u z u rig a ) kirib keldi va 
Ibodulla s u lto n n in g o ‘ldirilganligini aytdi. B u n d a n sal avval hazrat e s h o n
o n a sin i tu s h id a k o 'r g a n va m u lo z im la rig a «Yaqin o ra d a Ib o d u lla s u lto n
b u d u n y o n i t a r k e t s a k e r a k » , d e b a y t g a n . A s a r d a k e l t i r i l g a n b u
m a ’l u m o t l a r n i d i q q a t b i l a n t a h l i l q i l i n g a n d a I b o d u l l a s u l t o n
A b d u lla x o n n in g o d a m la r i t o m o n i d a n o ‘ldirilganligi o ‘z - o ‘z id a n m a ’lu m
b o la d i.
Y ana shu b o b d a A b d u lla x o n n in g 1583-yili A ndijon ustiga, Isfandiyor 
s u lto n g a qarshi, va sal k e y in ro q X o r a z m g a q o ‘shin to rtg a n i h a q i d a
m a ’lu m o tla r bor.
A sarning b esh in ch i bobi xoja T ojiddin H a s a n n in g tu g 'ilg a n k u n id a n
to vafotigacha M o v a r o u n n a h r d a kech g an voqealar haq id a hikoya qilinadi. 
Bu yerda keltirilgan m a ’lu m o tla r orasida h o k im iy atn in g S h ay b o n iy lard an
A s h t a r x o n i y l a r s u lo la s i q o ‘liga o ‘t is h v a q ti h a q i d a g i m a ’l u m o t l a r
qim m atlidir. M a ’lum ki, b a ’zi kitoblarda va xronologiyalarga oid asarlarda, 
masalan, S.L eynpul, E .S a m b a u r kitoblarida, bu voqea hijriy 1006, m elodiy 
1598-yilda so d ir b o 'lg a n d e b qayd qilinadi. Lekin, keyinroq atroflicha 
o 'rg a n ilg a n « B a h r ul-asror», «Tarixi o lam o ro y i Abbosiy», «Silsilat us- 
salotin» asarlarida bu v o q e a hijriy 1009, m elo d iy 1601-yili so d ir b o ‘lgani 
och iq aytilgan. « M a tla b u t-to lib in » d a shu fikr a n iq va ishonarli dalillar 
bilan e ’tiro f qilingan.
Y a n a shu b o b d a A b d u llax o n soniy bilan u ning o ‘g ‘li va taxt vorisi 
A b d u lm o ‘m in su lto n o ‘rtasida b o sh lan g an ziddiyat haqidagi m a ’lu m o tla r
tarixim izning yaxshi yoritilm ag an m asalalariga aniqlik kiritishda m u h i m
a h am iy at kasb etadi. Bu jih a td a n beshinchi b o b d a keltirilgan m a ’lu m o tla r 
diqqatga sazovordir.
B u la rd a n biri — J u y b o r i y x o ja la r n in g m o l - m u l k i yil s ay in o r tib
borishidir. M asalan , xoja S a ’dnin g vorisi xoja T ojiddin H a s a n n in g m o l- 
m ulklari orasida yangilari, yangi qurilgan H a s a n o b o d q ish lo g ‘i, 50 n a fa r 
c h o r b o g 1, 20 q a t o r 1 tu y a va b o sh q a la r h a m b o ‘lgan. S h u n i h a m aytish 
kerakki, xoja Tojiddin fiqh, hadis va tarixga oid qim m atli kitoblar yig‘ishga 
h a m e ’t i b o r b e r g a n . « M a t l a b u t - t o l i b i n » d a k e l t i r i l i s h i c h a , u n i n g
k u tu b x o n a s id a 1000 jild q im m a tli q o 'l y o z m a l a r s aq lan g an . U la r n in g
ayrimlari bezakli, tilla suvi berib yozilgan k itoblar b o ‘lgan.
Ikkinchisi A b d u llax o n bilan u ning o ‘g ‘li va taxt vorisi, Balx h u k m d o r i
1 B ir q a to r d a ta x m in a n 150 n a fa r iu y a b o 'lg a n .
85


A b d u lm o ‘m in sulton o 'rtasid a XVI asrning 80-yillaridan boshlab kuchayib 
ketgan ziddiyatlar va Abdullaxonning vafoti xususidadir. «Matlab ut-tolibin»da 
quyidagilarni o ‘qiymiz; «Abdullaxon m a m la k a tn i 44 yil idora qildi. Otasi 
Iskan d arx o n tirikligi c h o g ‘ida 28 yil u n in g n o m id a n , otasi vafot etg a n d a n
keyin 18 yil mustaqil idora qildi. S alta n a tn in g bir uchi A ndijo n d a, bir 
uchi X o ra z m d a , u ch in ch i uchi D ashti q ip c h o q d a , t o ‘rtinchisi X uroson va 
Seistonda b o ‘lgan. Aytishlaricha, A b d u m o 'm i n x o n M u h a m m a d Boqibiy 
bilan til biriktirib, otasining ovqatiga z a h a r q o ‘shtirib bergan va xon hijriy 
1006-yili vafot etgan.
« M atlab u t-to lib in » n in g oltinchi bobi Juyboriy xojalarning y a n a bir 
n a m o y a n d a si xoja A b d u ra h im n in g hayoti va ijtimoiy-siyosiy faoliyatiga 
b a g ‘ishlangan. Bu b o b d a yirik x o ‘ja liklarda qul m e h n a tid a n foydalanish, 
yer egaligining ta n x o h va suyurg'ol shakllari, kerak yaroq lavozim i va 
uning vazifalari, Buxoro xonligi bilan H in d isto n o ‘rtasidagi m u n o s a b a tla r 
haq id a q im m atli m a 'l u m o t l a r keltiriladi.
K erak yaroqchi h aq id a bu asarda, m asalan, b u n d a y deyiladi: «M ulla 
M i r m u h a m m a d xoja (A b d u r a h im ) n in g xizm atkorlari ju m la s id a n edi. 
U n i n g z i m m a s i g a k e r a k y a r o q c h i l i k v azifasi y u k la tilg a n d i. U n i n g
zimmasiga xojaning xonadoni uchun kerak bo'lgan harir m atolar va boshqa 
narsalarni topib keltirish majburiyati yuklatilgandi. Bir payt hisobchilar 
mulla M i r m u h a m m a d kerak yaroqchini taftish qilganlarida unga xojaning 
sarkorligidan berilgan n a q d p u ld a n tashqari, u n in g savdogarlar va b o sh q a 
sh ah a rla rd a n 90 m in g xoniy qarz oiganligi, lekin shu haqdagi tilxatlardan 
1000 xoniy m ab lag ' tilxatlarida xoja (A b d u rah im ) ning m uhri yo'qligi 
aniqlandi. S h u n d a n keyin xoja (A bdurahim ) uni huzuriga chaqirib: «N ega 
aytilgan qarz h a q id a o ‘z vaqtida bizga m a ’lum qilm adingiz va tilxatlarni 
bizga k o 'rsatm ad in g iz?» , deb so 'ra g a n d a , m ulla M i r m u h a m m a d (xojaga) 
b u n d a y javob qilgan: «Biz sizning sohibi himmatligingizga ishongan edik». 
S h u n d a n key in xoja m u l l a H o jib e k d e v o n b e g i b ila n m u t a v a l l i y n i
chaqirtirib, m u lla M i r m u h a m m a d n i n g b a rc h a q o g 'o zlarin i y o 'q qilib 
yuborishni buyurgan». Keltirilgan p arc h a d a n kerak yaroqchining vazifalari 
va h u quqlari, o rtiq c h a izohsiz h a m k o 'rin ib turibti.
A sarning so 'n g g i, yettin ch i bobi A bdixojaning hayoti, faoliyati va 
k arom atlari b ay o n ig a b ag'ishlangan. Lekin, tad q iq o tc h i uch u n o ‘ta z a ru r 
b o 'lg a n dalil va m a ’lu m o tlar, m asalan, Buxoro xonligining A bdullaxon 
soniy vafotidan, 1598-yildan keyingi ichki ahvoli, Juyboriy xojalarning, 
m asalan, Abdixojaning bundagi o 'm i va vazifasi, Shayboniylar davlatining 
tuzilishi, xususan, devonbegi, m iroxur, otaliq, shig'o vul, yasovul, naqib, 
q o z i , b a k o v u l , q u r c h i b o s h i , d o d x o h , p a r v o n a c h i , s h a y x u l i s l o m ,
86


k o 'k a lto sh , kadxudoyi d a h a (d a h a b o sh i), chiroqclii, m u n s h iy va b o sh q a 
lavozim lar h a q id a , sh u n in g d e k , o 'z b e k xalqining etn ik tarkibiga kirgan 
saroy, q o ‘ng‘irot, naym an, qatag'o n, yuz, arg‘in, kenagas va boshqa qabilalar 
va ularn in g m a m la k a tn in g ijtimoiy-siyosiy h a y o tid a tu tg a n o 'r n i haq id a 
m u h im m a ’lu m o tla r keltirilgan.
A bdixojaning XVI asrning oxiri va X V I 1 a srning boshlarida Buxoro 
xonligining ichki ahvoli va u n in g m a m la k a tn in g siyosiy h ay o tid a tu tg a n
o ‘rni va mavqei haqida asarda quyidagi m a ’lu m otlarni u chratam iz. So'nggi 
S h a y b o n iy P i r m u h a m m a d S oniy (1598—1601) davrida m a m la k a tn in g
ichki ahvoli b eq a ro rlik k a yuz tutdi. S hu payt A bdixoja Buxoroni ta rk 
etib S a m a rq a n d g a bordi. U ning hokimi Ashtarxoniy Boqi M u h a m m a d n in g
o m a d i yurishib, to j-ta x tn i egallaguday bo'isa, ikkalari davlatni birgalashib 
boshqarishga ah d qildilar. «M atlab ut-tolibin»da Boqi M u h a m m a d x o n n in g
m a n a bu s o 'zlari keltiriladi: «Agar biz Buxoro bilan Balxni egallashga 
muyassar bo'lsak, u n d a m am lakatni Siz, m e n va Vali M u h a m m a d o'rtasida 
u chga taq sim lay m iz...» Ertasi kuni ertalab, n o n u s h t a p a y tid a Abdixoja 
Boqi M u h a m m a d x o n g a m urojaat qildi: «Tabriklaymiz, ulug' ajdodlarim iz 
Sizga poytaxt s h a h a r B uxoroni i n ’o m qiladilar». Boqi M u h a m m a d x o n
(ichiga sig 'm ay ) su yunib ketdi va singlisini Abdixojaga xotinlikka berdi. 
A b d ix o ja h a m m a s i b o 'l i b B u x o ro d a b ir yilga y a q in is tiq o m a t qildi. 
S h u n d a n keyin A bdixojaning nufuzi ortti. M u h a m m a d Tolib bu h a q d a
m a n a bularni yozadi: « H azrat xojaning ulug'ligi va k u c h - q u d r a ti shu 
darajaga b o rib yetdiki, jin o y a t sodir etgan kishi u n in g huzuriga q o c h ib
borib, u n in g x izm atig a kirgudek bo'isa, u ja z o g a to rtilm a g a n . X ojaning 
t a ’siri b a rc h a viloyatlarda shu q a d a r kuchli ediki, biron zot u n in g so'z ini 
q a y ta rm a s edi. Kayfiyati y o 'q p aytlarda Boqi M u h a m m a d x o n n i h a m
m e n sim a s edi. A g a r xon biro r shaxsni o sto n a sid a n quvib y u b o rg u d ay
bo'isa, xoja uni o 'z him oyasiga olar edi. Xoja te z - te z xo n g a o 'z g a la r 
oldida t a n b e h b e r a r edi. O d a m la r va harbiylar faqat xojaga y o r d a m s o 'ra b
m u ro jaat q ila r edilar. Xullasi k alom , yirik m a n s a b d o rla r, aslzodalar va 
sip o h iy la r g u r u h - g u r u h b o 'lib h a z ra t xo jan in g p a n o h ig a q o c h ib o 't a
boshladilar. B a ’zi sipohiylar xojaga: «Siz bizning pushti panohim izsiz. 
Biz Sizni p o d s h o h etib saflam oqchim iz», deb m u ro ja a t qila boshladilar».
« M a tla b u t - to lib in » c h o p e tilm a g a n . U n in g q o 'l y o z m a nusxalari 
k o 'p g in a k u tu b x o n a la rd a mavjud. O 'z R FA S h arq sh u n o slik institutining 
q o 'ly o z m a la r x azinasida uning nusxalari sa q la n m o q d a .*
* U sh b u m a v z u n i y o z ish d a B. A h m e d o v a sa rid a n q is m a n fo y d a la n ild i.
87



Download 6,96 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   74   75   76   77   78   79   80   81   ...   264




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish