A b d u m a jid m a d r a im o V g a V h a r fu z a IL o V a manbashunoslik

6.1.7. «Dili g ‘aroyib»
“ Dili g ‘a ro y ib ” o ‘zbek tilidagi g e o -k o sm o g ra fik xildagi, k o ‘p jih a td a n
58

---

u m u m l a s h t i r m a a sa r b o 'lib , 1831 — 1832-yili xivalik o lim X u d o y b erd i ibn 
Q o ' s h m u h a m m a d t o m o n i d a n R a h m o n q u l i in o q n in g to p s h irig 'i bilan 
yozilgan. M u a llif o 'z in i bir jo y d a S o 'fiz o d a d e b ataydi. S h u n g a qarag an d a, 
otasi Q o ' s h m u h a m m a d ibn N i y o z m u h a m m a d Xiva m asjidlarining birida 
soTilik qilgan va K ubroviya ta riq atig a m a n s u b b o 'lg a n .
X u d o y b e r d i ibn Q o ' s h m u h a m m a d k e n g m a ’lu m o tli, a ra b va fors 
tillarini yaxshi bilgan kishi b o 'lib , aso sa n ta ijim o n lik bilan s h u g 'u llan g a n . 
U , aso san tarixiy va geografik asarlarni o 'z b e k tiliga ta ijim a qilish bilan 
s h u g 'u lla n g a n . M a s a la n , u S h e r m u h a m m a d M u n is n in g topshirig'i bilan 
S h a r a f u d d i n Ali Y a z d iy n in g “ Z a f a r n o m a ” a sa rin i 1823— 1826-yillari 
f o rs c h a d a n o 'z b e k tiliga qisqartirib t a ijim a qilgan.
“ Dili g 'a r o y i b ” u m u m l a s h t i r m a asar, y a ’ni M a h m u d ibn Valining 
“ B a h r u l - a s r o r ” va m a v lo n o M u h a m m a d T o h ir n in g “Ajoyib u t - t a b o q o t ” 
asarlariga ta q lid qilib yozilgan va u n d a a n iq m a ’lu m o tla r k a m uch ray d i. 
U n d a g i X o r a z m va u n in g shaharlari h aq id ag i m a ’lu m o tla r q im m a tlid ir. 
M isol ta riq a sid a b a ’zilarini keltiram iz.
X o r a z m m a m la k a ti. U k atta m a m la k a t. Bir ta ra fd a n Sayxun daryosi 
bilan, ikkinchi ta ra fd a n hozirgi p a y td a B a q irto n n o m i bilan m a s h h u r
b o 'lg a n O q q o 'r g ' o n bilan, u c h in c h i ta ra fd a n c h o 'l bilan va t o 'r tin c h i 
ta ra f d a n b ir z a m o n l a r F a rid u n ta r a f id a n q azd irilg an n a h r n in g sh im o liy
ta ra fid a jo y la sh g a n O 'n g u z otli m a n z il b ila n tu ta s h . X o ra z m n in g y a n a
bir tarafida Saroy sulton joylashgan. Bu h a d la r orasida katta-kichik q a l’alar 
va k e n tla r joylashgan. X o ra z m n in g j a n u b iy ta rafid a Q izilq u m bo'lib, u n d a
saksovul o'sad i.
Q a d i m d a X o ra z m n in g o ' n t o 'r t d arvozali shaharlari k o 'p b o 'lg a n . 
S h u la r d a n biri J u rjo n iy a, ikkinchisi U rg a n j b o 'lg a n .
Jurjo n iy a. J u rjo n iy ag a suv S ird a ry o d a n olib kelingan. Bu s h a h a rn in g
jo ylashgan o 'r n i n i quy id ag ich a belgilaganlar. U n in g ku n ch iq ish ta ra fid a
B a g 'lo n va s h im o l tarafid a O q c h a dengizi, k u n b o tis h id a G u r la n , j a n u b
ta ra fid a Kot jo y lash g an . U la rn in g ( G u r g a n jn in g ) xarobalikka yuz tutishi, 
aytishlaricha, suv b o 'l m a y qolishi s a b a b d a n b o 'lg a n . S ird ary o d an kelib 
tu r g a n suv ziro atig a y e tm a y qolgan. S h u sababli u c h qirni oshib n a h r
qazd irib A m u d a r y o n in g suvini burib olib kelganlar. A m u G u rg a n jn i suv 
bilan t a ’m in lab , U n q u z n in g ja n u b i d a n U rg a n jg a qarab o q a r va j a n u b
bo 'y la b oqishni d a v o m ettirib va ja n u b i-s h a rq iy tarafd an A bulxon tog'larni 
aylanib o 't i b , O 'g ' ir c h a g a c h a yetg an va s o 'n g M o z a n d a r o n d e n g iz ig a 1 
borib quyilgan.
1 M o z a n d a r o n d e n g iz i — K a sp iy d e n g iz in in g o ‘rta a s rla rd a g i n o m la r id a n .
59

---

J u ijo n iy a n in g te varak-atrofi m a h k a m qilib m u s ta h k a m la n g a n jo ylar, 
ek in zo rlar va b o g ‘lar bo 'lg an . Vaqt o ‘tishi bilan Ju rjo n iy a q a l ’asi suv 
ostida qoldi va s h a h a r xarobalikka yuz tu tdi. Aytishlaricha, u n d a n faqat 
bitta m in o ra qolgan, keyincha u n i B oynazar s o ‘fi ismlik bir avliyo buzdirib 
tashlatib, o ‘rniga masjid qurdirgan. Bu masjid h o z ir h a m o ‘z o ‘rnida 
tu rib d i. Y a z ir a l a y h is s a lo m va Y u m a l o q avliyo q a b r i o ‘s h a y e r d a . 
Sak so n d a n oshgan va b u larn in g h a m m a s in i k o 'r g a n yoki (k im d a n d ir) 
eshitgan keksalarning so'z lariga q a ra g a n d a , m in o ra n i b u z a y o tg a n la rid a
u n d a b iry o z u v g a k o ‘zlari tushgan. Y o zu v d an m a ’lum b o iis h ic h a , m a z k u r 
m in o ra shu jo ydagi j u m ’a m asjidining kichik m inorasi b o 'lg a n , tev arak - 
atrofdagi o d a m la r n i n a m o z g a c h o rlo v c h i m i n o r a n i n g b alandligi 100 
q arid an kam b o 'lm a g a n . Bu yerd a “ Q u r ’o n ” tilovat qiluvchi qori, im o m , 
m uazzin (so‘fi) va farroshning maoshi h a r biriga 300 o q c h a d a n belgilangan. 
Masjid y o n id a m a d ra s a , b o z o r va k arv o n sa ro y h a m b o 'lib , u la rn in g
barchasi suv ostida qolgan.
X o ra z m n in g y a n a bir shahri G u rg a n j b o 'lib , C h in g iz x o n tarafid an
v ayron etilgan. U s h b u zo lim kelgunga q a d a r u n in g 12 j u m ’a masjidi 
b o i i b , ...ularning h a r biri u c h ta n o b d a n m a y d o n n i egallagan edi. U n in g
tevaragida daraxtlar ichiga c h o 'm g a n (obod) n a m o z g o h la r b o 'lib , ularning 
h a r biriga ( n a m o z kunlari) u c h - t o ‘rt la k 1 xalq t o 'p l a n a r edi. U la rn in g
h a r birida 1000 n a fa r o d a m xizm at qilgan.
S h a h a r aholisining k atta qismini Y a ’q u b p a y g 'a m b a rn in g ...avlodlari 
tashkil qiladi. U n in g o ‘g ‘li S h a m u n n in g m u q a d d a s m o zo ri hozirda Xoja 
eli (Xojayli) deb atalm ish M izdaxkandadir.
S h u k u n la rd a U r g a n c h vayronagarchilikka yuz tu tg an , ja b r yetgan 
shayx N a jm id d in K u b ro va Xoja Ali A zizon ja n o b la rin in g m aqbaralari 
G u rg an jd ad ir.
Xorazm ning yana birshahari Ramldir. U n g a S o m ibn N a rim o n (qadimgi 
E ro n p o d s h o h la rid a n ) asos s o lg an ...U n i otasining kem asiga o 'x s h a tib
qurdiigan. H ozirda Xivaq no m i bilan m a ’lum. Aytishlaricha, bu s o 'z d a
( “ R a m i” s o 'zid a) Pahlavon M a h m u d hazratlari vafot etgan yili tarixi 
yashiringan. Shu bois bu tarixda shaharga n o m bo'lib qolgan... Va yana 
aytadilarki, Xivaq k o ‘p b o r vayron qilingan va qayta tiklangan. U a ’lo 
hazratlari x o n n in g (A llohqulixonning) otasi (Alloh ta rafidan m ag'firat 
qilingan) A bulg'ozi M u h a m m a d R a h im x o n 2 va u n in g og'asi m a r h u m
Q utlug' M u ro d inoq ta rafidan o b o d qilingan. U larning sa ’y-harakati bilan 
shaharda oliy m ad rasa bino qilingan. Bunga nom i yuqorida zikr etilgan
1 L a k — so n b irlig i, m in g .
2 Bu y e rd a X iva x o n i M u h a m m a d R a h im a w a l ( 1 8 2 5 /2 6 — 18 4 2 -y y .) n a z a r d a tu tilg a n .
60

---

i n o q n in g k a tta x iz m a tk o rla rid a n biri S h e r d e v o n b e g i va vaziri a ’z a m
M u h a m m a d Rizo devonbegilarning hissalari k atta b o i g a n . J a n n a t m a k o n
x o n n in g am ri bilan y a n a bir karvonsaroy, tim va ularn in g o ‘rtasida (yana 
bir) k atta m a d ra sa qurildi. (Xivaq) q a l’asida sayyid A lo u d d in Xivaqiy va 
u c h yuz m a s h h u r shayx dafn etilgan. S h a h a r tashqarisida shayx Abulvafo 
X o ra z m iy jan o b lari, y o n id a esa m in g d a n ortiq avliyolar dafn etilgan.
S h a h a r n in g j a n u b i- s h a r q iy tarafida, u n d a n 200 q a d a m n a rid a , hazrat 
shayx H u s a y n B o b o n in g ...m anzilgohi jo y la sh g a n . U y e rd a soya-salqin 
berib tu ru v ch i g u ju m otli k atta daraxt bor...
X iv aq n in g q o v u n i va g u ru n c h i j u d a m azali. U n i n g o b -h a v o si yaxshi, 
o d a m la ri x u s h f e ’l, lek in qishi sovuq keladi. E ng sovuq kunlari bir oy 
dav o m etadi. S h u paytda yerni ta x m in a n uch qarich m u z qoplaydi. G u rlan , 
X o ‘jayli va Q o ‘n g ‘iro td a u c h - t o ‘rt gaz qalin lik d a q o r y o g ‘adi.
J u r jo n iy a n in g o 'r n i d a h o zird a suv oq ad i va u Sir (dengizi)ga borib 
quyiladi. U n in g oqibatida G urganj xarobalikka yuz tutdi va c h o ‘lga aylanib 
qoldi. Bu h o d isa hijriy 984-yili so d ir b o ‘ldi.
Sir (dengizi) h e c h vaqt t o ‘lmaydi. Qayiqlarda ov qilib yurgan baliqchilar 
«(dengiz) t u b id a t o s h d a n qurilgan b in o la rn in g qold iq larin i k o ‘radilar. 
S h u n in g d e k , k a tta b ir q a l ’an in g q o ld ig ‘i h a m bor», d e b aytadilar...
X o r a z m d a m e v a la r va g ‘alla yaxshi y etish ad i, x u su sa n q o v u n s h u n d a y
yetishtirilgan, q o v u n u ru g 'in i y a n to q o ‘zagiga j o y lash tirib , uni m a h k a m
b o g ‘lab q o ‘yganlar. U suvsiz, y a n to q t o m i r i d a n n a m olib, yetishgan. 
Lekin j u d a shirin b o ‘lgan.
X o ra z m n in g , xususan H azoraspning olm alari j u d a shirin. Aytishlaricha, 
bu shaharga (H azo rasp g a) Su lay m o n p ay g ‘a m b a r asos solgan. H a zo rasp d a 
asosan sholi yetishtirilgan.
X o r a z m n i n g o ' r i k l a r i va u z u m i ( h a m ) k o ‘p b o ‘la d i. M a s a l a n ,
C h in k n in g p a s tid a b ir q i s h l o q bor, n o m i Ekinlik. U n i n g u z u m i d a n shirin 
u z u m (b o s h q a y erd a) u chram aydi.
( X o r a z m n i n g y a n a b ir sh a h a ri) Z a m a x s h a r . X iv a n in g k u n b o tish
tarafida, u n d a n b ir kunlik y o ‘lda jo y lash g an . J a n n a t m a k o n , oliy ja n o b
x o n ( A llo h q u lix o n )n in g otasi u yerga suv olib kelib u n i o b o d qilgan».
“ Dili g ‘aroyib” asarida Gurlan va uning osori-atiqalari, Xivaning kun chiqish 
tarafida qurilgan katta yangi bozor haqida h a m qiziq m a ’lumot keltirilgan. 
Muallifning guvohlik berishicha, bu bozor shu yerdagi katta bir k o ‘l ustiga 
qurilgan. “45 kun ichida, — deb yozadi Xudoyberdi ibn Q o ‘shm uham m ad. — 
maydoni besh-olti tanob keladigan ko‘l ko'm ib tashlandi” .
O lz R F A S h arq sh u n o slik instituti x azinasida “ Dili g ‘a r o y ib ” asarining 
u c h ta q o ‘ly o z m a nusxasi m avjud b o ‘lib, u la r d a n biri, ra q a m i № 1 3 3 5
61

---

m a tn i t o ‘la va m uallifning o ‘z q o ‘li bilan yozilgan deb hisoblanadi.*