A b d u m a jid m a d r a im o V g a V h a r fu z a IL o V a manbashunoslik



Download 6,96 Mb.
Pdf ko'rish
bet138/264
Sana27.01.2022
Hajmi6,96 Mb.
#414487
1   ...   134   135   136   137   138   139   140   141   ...   264
Bog'liq
madraimov a. manbashunoslik fuzaelova

devoni mustavjly
(m oliya ishlari m a h k a m a s i) , 
devoni om id ul-mulk
(insho 
va elchilik idorasi), 
devoni sohib shurat
( a m ir gvardiyasi ishlari bilan 
sluig'ullanuvchi id o r a ) 1, 
devoni sohib barid
( p o c h ta ishlari m a h k a m a s i) , 
devoni mushrif
( o ‘ziga xos d a v la t xavfsizligi ido rasi), 
devon a d -d iya
(am irning yer-m ulkini bosliqaruvchi idora), 
devoni muxtasib
(shariat ishlari 
m a h k a m a s i), 
devoni vaqf
( v a q f ishlarini n a zo rat qiluvchi idora), 
devoni
1 A m i r gvardiyasi lu rk g ' u l o m l a r i d a n t a s h k il t o p g a n va d a v la tn i i d o r a q i l i s h d a k a t t a rol
o ‘yna g;m.
141


quzzot
(qozilik m a h k a m a s i) y o r d a m i d a b o s h q a rg a n . L e k in , d a v la tn i 
b o shqarishda tu rk am irlarining roli j u d a katta bo'ldi.
S o m o n iy la r davrida h u n a r m a n d c h ilik va savdo-sotiq rivojlandi. Buni 
Buxoro, S a m a rq a n d , Marv, Balx, G 'a z n i , H irot va T o s h k e n t kabi yirik, 
taraqqiy etgan shaharlar misolida ko'ram iz. Bu davlatning H azarx o q o n lig i, 
B ulg'or xonligi, Rus va Xitoy bilan iqtisodiy-m adaniy aloqalari b ir m u n c h a
rivoj topdi.
Bu davr ilm -fa n va m a d a n iy a tn in g o 'r t a a sr sh a ro itid a b e n ih o y a t 
rivojlangan davri hisoblanadi. Rudakiy, Daqiqiy, Firdavsiy singari ulk an
shoirlar, Farobiy, Beruniy, Ibn S in o d e k a llo m a la r yetishib chiqdilar.
K atta yer egaligi m unosabatlarining rivojlanishi, m ahalliy yer egalari 
bilan byuro k ratik a p p a ra t, katta y e r egalari bilan ijarachi d e h q o n l a r
o'rtasidagi ziddiyatlar natijasida o 'z a ro feodal kurash va yirik yer egalarining 
ayirmachilik — ajralib chiqishga bo'lgan harakati kuchayib ketdi.

asr oxirlariga kelib feodal tarqoqlik yanada kuchaydi. H am adon, Isfahon 
va R a y a a Buvahiylar, T abariston va J u rjo n d a Ziyoriylar m ustaqillikka 
erishdilar. 962-yilda S o m o n iy la rn in g G 'a z n i d a g i noibi A lp ta k in h a m
mustaqillik e ’lon qildi. Sirdaryoning o 'n g sohilidagi yerlar, shuningdek, 
C hag'oniyon va Xorazm ham Somoniylarga itoat etishdan bosh tortdilar.
M a m lak atd a yuz bergan ijtimoiy-siyosiy p arokandalikdan Q oraxoniylar 
ustalik bilan foydalandilar. U lar 996-yili Z a ra fsh o n n in g shim oliy tarafidagi 
b a r c h a y e r l a r n i , 9 9 9 - y ili esa B u x o r o n i i s h g 'o l e t i b , S o m o n i y l a r
hukm ronligiga b a rh a m berdilar.
Q o rax o n iy lar (X asrning 90-yillarida Sharqiy T u rk isto n , Yettisuv va 
T y a n s h a n n in g ja n u b iy qism ida tashkil to p g a n feodal davlatga asos solgan 
sulola) 996—999-yilIari N a s r ibn Ali (1012-yili vafot etgan) boshchiligida 
b u tu n M o v a ro u n n a h rn i egalladi. Faqat S o m o n iy la r lashkarboshisi Abu 
Ib ro h im Ismoil (M u n ta s ir) 1001 -yilgacha Q a ro x o n iy la r bilan kurashdi, 
lekin ulardan ustun kelolmadi.
N a s r ibn Alidan keyin M o v a ro u n n a h rn i Iligxon Ali ta k in ( 1034-yilning 
k u z id a vafot e tg a n ) idora qildi. 1025-yili K o s h g 'a r xoni Q o d i r x o n
( T a m g 'o c h x o n ) bilan M a h m u d G 'a z n a v i y (9 9 8 — 1030-yy.) birgalikda 
M o v a ro u n n a h r ustiga yurish boshladilar. Ali takin Buxoro va S am arq an d n i 
qoldirib c h o 'lg a chekinishga m ajbur bo'ldi. Ittifoqchilar M o v a ro u n n a h rd a
o 'z la rin in g harbiy-siyosiy mavqelarini m u s ta h k a m la y o lm a d ila r va uni 
tashlab chiqishga m a jb u r bo'ldilar.
1032-yili Xorazm hukm dori Oitintosh (1017—1032) h a m urinib ko'rdi, 
lekin lining barciia harakatlari zoye ketdi. Tarixiy m a n b a la r, m asalan , 
Abulfa/.l Bayhaqiy bergan m a ’lum ollarga q a ra g a n d a , Ali ta k in d a n keyin
142


t a x m i n a n 1040-yilga q a d a r u n in g o ‘g ‘illari h u k m r o n l i k qildilar. U la rd a n
keyin 1060-yilgacha A bu Is’h o q I b r o h im ibn N a s r h u k m yuritgan. U 
Q o rax o n iy la r poytaxtini 0 ‘z g a n d d a n ( F a r g 'o n a vodiysidan) S a m a rq a n d g a
k o ‘chirib olib keldi. U n in g v a fo tid a n keyin o ‘g ‘illari o 'r ta s id a taxt u c h u n
ku rash bo sh lan d i. Bu k u rash d a A bu I s ’h o q I b r o h im ibn N a s rn in g S h a m s
u l - m u l k N a s r ismli o 'g 'li g ‘olib chiqdi.
S h a m s u l-m u lk N a s r davrida (1068—1080) Q o ra x o n iy la r va Saljuqiylar 
o ‘r t a s i d a T e r m i z va Balx u c h u n k u r a s h k u c h a y d i . B u n i n g u s tig a
T a m g ‘o c h x o n Q o d i r Y u s u f va u n i n g o 'g ' i l l a r i u n g a q a r s h i k u ra s h
boshladilar va S irdaryoning shim oliy sohilidagi yerlarni h a m d a F a ig 'o n a n i 
u n d a n to rtib oldilar.
A b u I s ’h o q I b r o h i m ibn N a s r va u n i n g a v lo d i b ila n m u s u l m o n
ruho n iy lari o 'rtasid ag i z id d iy atlar S h a m s u l- m u l k n i n g taxt vorislari X idir 
va A h m a d (1081 — 1089) davrida b e n ih o y a t k u ch ay d i. Saljuqiy M alik sh o h
I 1089-yili M o v a r o u n n a h r g a q o 's h i n to r tib , B ux o ro va S a m a r q a n d n i 
z a b t etdi. Lekin, Saljuqiylar te z o r a d a sulh tuzib, M o v a r o u n n a h r d a n
c h iq ib ketishga m a jb u r b o 'ld ila r. S u lto n S a n ja r davrida (1118—1157), 
1130-yildan boshlab, Q orax o n iy lar u n g a to b e b o 'lib qoldilar. M a m la k a td a
siyosiy tarqoqlik k uchaydi — viloyat va o 'lk a la rn in g ko'pchiligi mustaqillik 
e ’lo n qildi. A n a s h u n d a y m ustaqil v ilo y atlard an biri Buxoro b o 'lib , bu 
y e rd a h o k im iy at S a d rla r (B u rh o n iy la r) d e b ataluvchi r u h o n iy la r sulolasi 
(1130—1207) q o 'lig a o 'td i.
Q o r a x o n i y l a r in q iro z g a yuz t u t g a n va M o v a r o u n n a h r ta r q o q l i k
iskanjasiga tushib qolgan pay td a, u n in g sh im oli-siiarqiy va g'a rbiy tarafida 
ikki yirik harbiy siyosiy kuch p a y d o b o 'ld i. B ulardan biri qorax ito y lar 
b o 'lib (e tn ik tarkibi a n iq la n m a g a n ) , b a ’zi m a ’lu m o tla rg a k o 'ra , u larning 
asli tungus, ayrim olim larning fikricha m o 'g 'u l edi. U lar X II asr boshlarida 
d astlab C h u g 'u c h a k , keyinchalik B o lo s o g 'u n sh ah ri bilan birga b u tu n
Y ettisuv vohasini ishg'ol qildilar. Q o ra x ito y la rn in g oliy h u k m d o ri g urxon 
d e b atalgan. Y a n a bir yirik harbiy siyosiy k u c h X o ra z m d a shakllandi. 
Ilgari Saljuqiylarga to b e b o 'lg a n X o r a z m 1127-yili m ustaqillikka erishdi.
X II 
asrn in g 30-yillari b o sh larid an q o rax ito y la rn in g M o v a ro u n n a h rg a
ta lo n c h ilik xurujlari b oshlandi. U l a r S h o s h va F a r g 'o n a bilan kifoyalanib 
q o lm a y , Z a ra fsh o n h a m d a Q a s h q a d a r y o voh alarig a h a m kirib bordilar. 
Q oraxitoylar 1138-yili S a m a rq a n d xoni Q o rax o n iy M a h m u d x o n n i ( 1 132— 
1141) t o r - m o r keltirdilar va katta o 'l p o n olib, Yettisuvga qaytib ketdiiar.
11 4 1-yili ular S a m a rq a n d g a yaqin K a ta v o n d e g a n jo y d a M a h m u d x o n va 
S u lto n S a n ja rn in g birlashgan k uchlarini t o r - m o r keltirib, S a m a r q a n d , 
s o 'n g r a Buxoroni egalladilar. Lekin, u l a r Y ettisu v d an M o v a ro u n n a h rg a
143


k o ‘chib o 'tm a d ila r, balki h a r y i l i o ‘lpon olib turish bilan kifoyalandilar.
X o ra z m n in g mustaqillikka erishuvi X o ra z m s h o h O tsiz (1 127—1156) 
n o m i bilan b o g l i q . U qisqa vaqt ichida S ird a ry o n in g quyi o q im id a
jo y la sh g a n J a n d s h a h r in i va M in g q is h lo q n i e g ailad i. S u l t o n S a n ja r
X o ra z m n i y a n a b o 'y su n d irish g a harakat qildi, lekin b u n g a erisha olm adi, 
El A s r l o n ( 1 1 5 6 —1 172) va S u l t o n T a k a s h ( 1 1 7 2 —1200) v a q t i d a
X o r a z m s h o h l a r davlati b i r m u n c h a m u s t a h k a m l a n d i . X o r a z m s h o h l a r
1156—1 192-yillar orasida H in d d a ry o sid a n Iro q q a c h a b o i g a n yerlarni 
b o ‘ysundirishga muvaffaq b o l d i l a r . X o r a z m s h o h M u h a m m a d (1200— 
1220) davlati h u d u d in i ju d a kengaytirdi. 1206 va 1212-yillarda Buxoro 
va S a m a rq a n d n i bosib oldi, 1210-yili esa Yettisuvda G u r x o n q o ‘shinlariga 
q aq sh atq ich zarb a berdi va bu bilan qorax ito y larn in g M o v a ro u n n a h rg a
b o i g a n d a ’volariga c h e k q o ‘ydi. A m m o , bu ulk an davlat m ark azlash - 
m a g a n va m u s ta h k a m e m a s edi. S h u n in g u c h u n h a m u m o ‘g ‘ullarning 
kuchli zarbasiga d osh berolm adi.
Q oraxoniylar davrida davlat tepasida xon ( m a n b a la r d a T o m g ‘o ch x o n ) 
tu rg an va u rasm an oliy h u k m d o r hiso b lan g an , aslida esa n o m ig ag in a 
sh u n d a y b o l i b , ijtimoiy-siyosiy h a y o td a ulus h o k im la rin in g , m a n b a la rd a
ular iligxon atalgan, tu tg a n m avqei kuchli b o i g a n . U la rd a n ayrim lari 
m u s t a q i l siy o sat y u r i t g a n l a r . F a r g ' o n a ( m a r k a z i 0 ‘z g a n d ) h a m d a
M o v a r o u n n a h r (m arkazi S a m a r q a n d ) iligxonlari sh u la r ju m la sid a n d ir. 
Q orax o n iy lar davlat tuzulm asi h aq id a m a ’lu m o t kam . Lekin vazir, sohib 
barid, mustavfiy atalm ish lavozim larning m avjud b o l i s h i g a q a ra g a n d a , 
ular davrida h a m S o m o n iy la r davlati idoralari saqlangan k o ‘rinadi.
XI asrdan boshlab 0 ‘z b e k isto n d a yerga egalik qilishning yangi shakli
— i q t o ’, to j-u taxt o ld id a k o 'r s a tg a n xizm atlari u c h u n s h a h z o d a va 
x onzodalar, a m ir va m an sa b d o rla rg a in ’o m tariqasida beriladigan yer- 
suv, taraqqiy eta boshladi.
Q o ra x ito y la r bosib o lin g a n y e rla rd a n o l p o n yig‘i'o olish ( h a r bir 
x o n a d o n d a n bir d i n o r m iq d o rid a) bilan kifoyalandilar.
M e h n a tk a s h xalqning ahvoli o g ‘ir edi. U ikki t o m o n l a m a , m ahaliiy 
yirik yer egalari va xorijlik b o sq in ch ilar zulm i ostida qoldi, m u n ta z a m
ravishda xiroj h a m d a b o sh q a soliq va ja r im a la r t o l a b turishga, davlat, 
xon va yirik yer egalarining shaxsiy qurilishlarida te k in g a ishlab berishga 
m ajb u r edilar.
Bu davrda c h e t el bosqinchilariga qarshi xalq q o ‘z g ‘olon!ari h a m
b o l d i . M asalan, 1206-yili Buxoroda va 1212-yili S a m a r q a n d d a b o l i b
o ‘tgan kosiblar q o ‘zg‘olonlari s h u la r ju m lasid an d ir.
X—XII asrlarda 0 ‘zbekistonda ilm-fan, adabivot b irm u n c h a rivoj topti,
144


Buxoro, S a m a r q a n d , T o s h k e n t, T e r m iz , M arv, G u r g a n j kabi s h a h a rla r 
kengaydi, rivojlandi. Bu dav rd a A bu R a y h o n B eruniy (973—1048), A bu 
Ali ibn S in o (9 8 0 —1037), Abu Bakr M u h a m m a d ibn J a ’far N arsh ax iy (X 
asr), M a h m u d K o sh g 'a riy ( ta x m in a n 1029—1038-yillar orasida tu g 'ilg an ) 
kabi zabardast olim lar, U nsuriy, A m ’oq Buxoriy, S o ‘zaniy S a m a rq a n d iy , 
N iz o m iy Aruziy S a m a rq a n d iy , Y u su f X os Xojib B olasog'uniy kabi ajoyib 
sh o irlar va ad ib la r yetishib chiqdilar. M a m la k a tim iz d a k o 'p la b masjid, 
m a d ra sa , karvonsaroylar, b ala n d m i n o r a l a r va b o sh q a m ah o b atli b in o va 
i n s h o o tla r b a rp o etildi. H a z o r a tu m a n id a g i (B u x o ro ) D eggaron masjidi, 
o ‘sh a atrofdagi Raboti m alik karvonsaroyi (XI asr), Buxorodagi masjidi 
kalon (1127-yili qurilib bitkazilgan), V o b k e n td a g i m in o r a (1198— 1199- 
yillari qurilgan), Shohi zinda va Afrosiyobdagi (S a m a rq a n d ) ayrim binolar, 
X o ra z m d a g i B o ‘ro n q a l ’a, N o ib q a l ’a va F a x rid d in Roziy m aqbarasi 
(X II asr), s h u n in g d e k , hozirgi Q ir g 'iz is to n va T u r k m a n i s t o n o 'r n i d a
qurilgan b in o va in s h o o tla r s h u la r ju m d a s id a n d ir .

Download 6,96 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   134   135   136   137   138   139   140   141   ...   264




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish