Atom tarkibi ( – dars ) – XIL



Download 0,5 Mb.
Pdf ko'rish
bet9/10
Sana18.01.2022
Hajmi0,5 Mb.
#390274
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10
Bog'liq
03. Atom tarkibi 8-14 javobli JHF

 

5. 

0,4 mol ishqoriy metall nitridi tarkibida 414,176 ∙ 10

23

 ta elektron bo’lsa, nitridning molyar massasini (g/mol) 



aniqlang. 

A) 83    B) 413    C) 273,5   D)131 



 

6. 

0,4 mol ishqoriy metall nitridi tarkibida 154,112∙ 10

23

 ta elektron bo’lsa, nitridning molyar massasini (g/mol) 



aniqlang. 

A) 83    B) 413    C) 273,5    D)131 

 

 

 



 

 

12 – xil 

 

1. Noma’lum I valentli metal sulfidi tarkibidagi elektronlar soni 2 : 1 nisbatda bo’lsa metalni aniqlang.  



A) Na           B) Li         C) Mg               D)  K 

 

2. Noma’lum II valentli metal sulfidi tarkibidagi elektronlar soni 1:1,8 nisbatda bo’lsa metalni aniqlang. 



A) Fe          B) Li         C) Mg               D)  Ca 

 

3. Noma’lum II alentli metal sulfidi tarkibidagi elektronlar soni 1:1 nisbatda bo’lsa metalni aniqlang.  



A) Fe          B) Ba         C) Mg               D)  Ca 

 

4. Noma’lum II valentli metal sulfidi tarkibidagi elektronlar soni 3:1 nisbatda bo’lsa metalni aniqlang.  



A) Fe          B) Ba         C) Cu               D)  Ca 

 

5. Noma’lum II valentli metal sulfidi tarkibidagi elektronlar soni 1,5:1 nisbatda bo’lsa metalni aniqlang.  



A) Fe          B) Ba         C) Cu               D)  Ca 

 

6. Agar H



3

XO

4



 modda tarkibida X va kislorodning elektronlari 7:10 nisbatda bo’lsa, noma’lum X ni aniqlang. 

A) B  B) P  C) Sb  D) As 

 

7. Agar H



3

XO

4



 modda tarkibida X va kislorodning elektronlari 1:4 nisbatda bo’lsa, noma’lum X ni protonlarini 

sonini toping. 

A) 83  B) 15  C) 51  D) 15 

 

8. Agar H



3

XO

3



 modda tarkibida X va kislorodning elektronlari 8:5 nisbatda bo’lsa, noma’lum X ni aniqlang. 

A) As  B) P  C) Sb  D) B 

 

9. Agar H



3

XO



modda tarkibida X va kislorodning elektronlari 8:5 nisbatda bo’lsa, noma’lum X ni protonlarini 

sonini toping. 

A) 83  B) 15  C) 51  D) 33 

 

10. Agar HXO



4

 modda tarkibida X va kislorodning elektronlari 2:8 nisbatda bo’lsa, noma’lum X ni aniqlang. 

A) J 

B) Cl  C) Br  D) At 



 

11. Agar HXO

4

 modda tarkibida X va kislorodning elektronlari 2,3:2 nisbatda bo’lsa, noma’lum X ni protonlarini 



sonini toping. 

A) 53  B) 17  C) 35  D) 85 

 

12. Agar H



2

XO



modda tarkibida X va kislorodning elektronlari 7:10 nisbatda bo’lsa, noma’lum X ni aniqlang. 

A) S  B) Mn C) Cr  D) Se 

 

13. Agar H



2

XO

4



 modda tarkibida X va kislorodning elektronlari 7:10 nisbatda bo’lsa, noma’lum X ni protonlarini 

sonini toping. 

A) 16  B) 23  C) 24  D) 34 

 

14. Agar X



2

O

3



 modda tarkibida X va kislorodning elektronlari 7:5 nisbatda bo’lsa, noma’lum X ni aniqlang. 

A) Al  B) Cr  C) Fe  D) B 

 

15. Agar X



2

O

3



 modda tarkibida X va kislorodning elektronlari 7:5 nisbatda bo’lsa, noma’lum X ni protonlarini 

sonini toping. 

A) 27  B) 24  C) 26  D) 11 

 

 



 


 

 

13 – xil 

 

1.  Noma`lum 



p

-element H

2

E gidridi hosil qiladi. Uning yuqori oksidida 58 elektron bor. Shu elementning  yuqori 



gidroksididagi vodorodning massa ulushini (%) aniqlang. 

  A) 7,24       B) 5,43       C) 2,78        D) 1,38 

 

2. Noma`lum 



p

-element H

2

E gidridi hosil qiladi. Uning yuqori oksidida 76 elektron bor. Shu elementning yuqori 



gidroksididagi vodorodning massa ulushini (%) aniqlang. 

  A) 1,54       B) 2,066       C) 1,033        D) 0,77 

 

3. Noma`lum 



p

-element H

3

E gidridi hosil qiladi. Uning yuqori oksidida 54 elektron bor. Shu elementning yuqori 



gidroksididagi vodorodning massa ulushini (%) aniqlang. 

  A) 4,24       B) 1,59       C) 3,18        D) 2,76 

 

4. Noma`lum 



p

-element HE gidridi hosil qiladi. Uning yuqori oksidida 90 elektron bor. Shu elementning yuqori 

gidroksididagi kislorodning massa ulushini (%) aniqlang. 

  A) 63,68       B) 9,95       C) 35,32        D) 8,38 

 

5. Noma`lum 



s

-element H

2

E gidridi hosil qiladi. Uning oksidida 28 elektron bor. Shu elementning gidroksididagi 



kislorodning massa ulushini (%) aniqlang. 

  A) 43,76       B) 19,89       C) 11,86        D) 43,24 

 

6. Noma`lum 



s

-element HE gidridi hosil qiladi. Uning oksidida 46 elektron bor. Shu elementning gidroksididagi 

kislorodning massa ulushini (%) aniqlang. 

  A) 23,86       B) 29,59       C) 28,57        D) 23,24 

 

7. Noma`lum 



p

-element H

3

E gidridi hosil qiladi. Uning yuqori oksidida 106 elektron bor. Shu elementning yuqori 



gidroksididagi massa ulushini (%) aniqlang. 

  A) 52,8       B) 45       C) 18,58        D) 22,22 

   

8. Noma`lum 



p

-element H

3

E gidridi hosil qiladi. Uning yuqori oksidida 54 elektron bor. Shu elementning yuqori 



gidroksididagi valentligini aniqlang. 

  A) 5       B) 4       C) 3        D) 6 

 

9. Noma`lum 



p

-element H

4

E gidridi hosil qiladi. Uning yuqori oksidida 22 elektron bor. Shu elementning yuqori 



gidroksididagi vodorodning massa ulushini (%) aniqlang. 

  A) 3,22       B) 2,59       C) 1,18        D) 6,56 

 

10. Noma`lum 



p

-element H

3

E gidridi hosil qiladi. Uning yuqori oksidida 70 elektron bor. Shu elementning yuqori 



gidroksididagi massa ulushini (%) aniqlang. 

  A) 24,24       B) 31,6       C) 53,18        D) 12,76 

 


Download 0,5 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish