О‘zr oliy va о‘rta maxsus ta’lim vazirligi buyrug‘i Buyruq №434 2017

16-MAVZU: REKOMBINANT DNK OLISH 
 
REJA:  
1.
 
Rekombinant DNK olish usullari 
2.
 
Vektor molekulalar 
3.
 
Genlar  bibliotekasini  yaratish  va  individual  genlarni  ajratish   
texnologiyasi 
 
1.  Rekombinant  DNK  olish  usullari.
  Gen  muhandisligining  poydevori  –
rekombinant  DNKlar  texnologiyasi  –  genetik  strukturalarni  birga  qо‘shish 
texnikasi  –  molekulyar  biologiyaning  eng  muhim  yutuqlaridandir.  Bu 
texnologiyadan  foydalanib,  zarur  mahsulot  (oqsilni)  kodirlaydigan  DNK 
molekulasining  kichik  bir  qismi  –  genni  kesib  olish  uning  yot  gen  bilan 
kombinatsiyasini yaratish, sо‘ngra b
U 
yangi genomni munosib hujayralarga kiritib 
xо‘jayin  hujayra  DNKsining  sintez  mexanizmi  yordamida  kо‘p  martalab 
kо‘paytirish mumkin. 
Sun’iy sharoitda rekombinant DNK olish va genlarni klonlash ilk bor 1972 
yilda  AQSH  olimlari  Boyer  va  Koen  tomonidan  amalga  oshirilgan.  Bu  olimlar 
YE.soli bakteriyasining xromosoma DNKsiga va shu bakteriya plazmidiga alohida 
idishlarda  YesoRi  restriktaza  fermenti  bilan  ishlov  berganlar.  Plazmid  tarkibida 
faqat  1  dona  YesoRi  restriktaza  fermenti  tanib  kesadigan  maxsus  nukleotidlar 
izchilligi bо‘lganligi sababli ferment plazmidning xalqasimon DNK qо‘sh zanjirini 
faqat  bir  joydan  kesib,  plazmidni  "yopishqoq"  uchli  ochiq  holatga  о‘tkazadi. 

---

99 
 
Xromosoma  DNK  molekulasida  YecoRi  restriktaza  fermenti  taniy  oladigan 
maxsus  nukleotidlar  izchilligi  qanday  bо‘lsa,  bu  molekula  shuncha  bо‘lakka 
bо‘linadi. 
Turli  xil  о‘lchamga  ega  bо‘lgan  DNK  molekulasi  elektroforez  uslubi 
yordamida  ajratib  olinadi.  Ajratib  olingan  "yopishqoq"  uchli  xromosoma  DNKsi 
bо‘lagi  ochiq  holatdagi  "yopishqoq"  uchli  plazmid  DNKsi  bilan  aralashtirilib, 
ligaza  fermenti  yordamida  tikiladi.  Natijada  plazmid  tarkibiga  xromosoma  DNK 
bо‘lagi kiritiladi. 
Shu  boisdan  rekombinant  DNKga  quyidagicha  ta’rif  berish  mumkin:  har 
qanday  tirik  organizm  irsiy  molekulasining  istalgan  bо‘lagini  vektor 
molekulalariga birikishdan hosil bо‘lgan sun’iy DNK rekombinant DNK deyiladi. 
Rekombinant  DNK  olishda  uchta  –  konnektor,  restriktaza-ligaza  va  Linker 
molekulalari usullaridan foydalaniladi. 
Konnektor  usulida  rekombinatsiyada  ishtirok  о‘tuvchi  DNK  bо‘lagining  3' 
uchiga  dezoksinukleotidiltransferaza  fermenti  yordamida  mal’um  uzunlikdagi 
oligo (dA) – segmenti ulanadi. Ikkinchi uchiga esa oligo (dT)
 
– segmenti ulanadi. 
Bu  DNK  bо‘laklari  aralashtirilganda  dA  na  dT  segmentlarning  vodorod  bog‘lari 
asosida komplementar birikishi tufayli xalqasimon DNK strukturasi hosil bо‘ladi. 
Hosil  bо‘lgan  DNKdagi  bir  zanjirli  bо‘sh  joylar  DNK-polimeraza  I  fermenti 
yordamida tо‘ldiriladi. 
Restriktaza  ligaza  usuli  eng  sodda  va  oson  rekombinant  DNK  olish  usuli 
hisoblanadi.  Bu  usulda  DNK  molekulasi  va  vektor  plazmid  "yopishqoq"  uchlar 
hosil qiluvchi restriktaza bilan qirqiladi va aralashtirilgan holda ma’lum sharoitda 
reassotsiatsiya  qilinadi.  Komplementarlik  xususiyatiga  kо‘ra  DNK  molekulalari 
о‘zaro  vodorod  bog‘lari  yordamida  birikib  xalqasimon  struktura  hosil  qiladi  va 
DNK zanjirining birikmagan joylari DNK-ligaza fermenti yordamida ulanadi. 
Linker  molekulalaridan  foydalanish  usulida
  DNK  molekulasiga  va  vektor 
plazmidga  T4  fag  DNK-ligaza  fermenti  yordamida  maxsus  nukleotid  ketma-
ketligiga  ega  bо‘lgan  linker  molekula  ulanadi.  Olingan  ikki  turdagi  DNK 
molekulasi  restriktaza  fermenti  yordamida  qirqilib  aralashtirilgan  holda 
reassotsiatsiya  qilinadi.  DNK  va  vektor  plazmid  molekulalarining  birikmagan 
joylari  DNK-ligaza  fermenti  yordamida  ulanadi.  Shu  yо‘sinda  rekombinant  DNK 
molekulasi hosil bо‘ladi.