P. I. Ivanov m. E. Zufarova umumiy psixologiya


Roziy  Abu  B akr  M uhammad  ibn  Zakariy



Download 26,8 Mb.
Pdf ko'rish
bet504/551
Sana11.01.2022
Hajmi26,8 Mb.
#348356
1   ...   500   501   502   503   504   505   506   507   ...   551
Bog'liq
Umumiy psixologiya. P. Ivanov, M. Zufarova

Roziy  Abu  B akr  M uhammad  ibn  Zakariy 

(2 8 -av g u st  865)  o ‘rta  va 

y aq in   S h a rq   x alq la rin in g   ilg 'o r  ijtim oiy  va  falsafiy  o lim la rid a n d ir.  U  u m -  

rini  ta b o b a t  ilm iga,  sh u n in g d e k ,  falsafani  o 'rg a n ish g a   b a g 'ish la d i.  U  aql 

m asalasiga  (ta fak k u r)  alo h id a   e ’tib o r  b erd i  va  aql  b ilan   in so n   h a y v o n o t 

d u n y o sid an   u stu n   tu rish in i,  aql  orq ali  o ‘z  xohish  va  istaklarga  y etish ish  

m u m k in lig in i  u q tirad i.  «Aql  orqali  biz  o 'z im iz n i  u lu g ‘lovchi,  ziy n a tlo v c h i 

va  h a y o tim iz n i  x ay rli  q ilu v c h i  h a m m a   n a rs a n i  b ila   o la m iz » ,  —  d e b  

k o 'rsa ta d i.  A ql  y o rd a m id a   ye m in g  shakli,  quyosh  va  o y n in g   k attalig i,  y u l- 

d u z la r  h a ra k a ti,  u la rn in g   uzoqligini  va  o q ish in i  bilib  o lam iz,  deydi.

R oziy  falsafa  ilm in i  n ih o y a td a   u lu g 'Ia y d i...  K im ki  falsafani  o 'rg a n is h  

b ilan   m a sh g 'u l  b o 'ls a ,  u  h aq iq at  y o 'lid a n   borishga  loyiqdir.  H a q iq a td a n  

h am   k ish ilarn in g   ruhi  bu  d u n y o n in g   ch irk in la ri  va  q o ro n g 'u lik la rid a n  

m usaffo  b o 'lis h   va  fa ro g 'a tg a   yetishishi  faqat  falsafani  o 'rg a n is h   b ila n  

b o 'la d i.  A gar  inson  falsafani  o 'rg a n sa ,  biz  ta s a w u r  qila  o lish im iz  m u m k in  

b o 'lg a n   d a ra ja d a   o z  qism ini  b o 'lsa   h am   egallay  olsa,  u  o 'z in in g   jo n in i 

ch irk in lik   q o ro n g 'u lik d a n   to zalay d i  va  q u tq a ra d i,  d eb   k o 'rsa ta d i.  U  ilm iy 

ta d q iq o t  ishlariga  a lo h id a   e ’tib o r  b erd i.  Bu  ta d q iq o tla r  kishi  ruhiga  t a ’sir 

etish i,  uni  a q l-id ro k in i  sha k llan tirish g a  alo h id a   u rg 'u   berdi.

O 'rta   O siy o n in g  e m a s,  balki  u m u m a n  Y aqin  va O 'r ta   S h a rq n in g   m a s h ­

h u r  m u tafak k iri,  q ad im g i  y u n o n   ilmi  va  falsafasining  S h arq d ag i  eng  y irik  

ta rg 'ib o tc h isi  va  u n in g   rivojiga  hissa  q o 'sh g a n   o lim la rd a n   biri  Abu  N a s r 

F orobiydir.  U  o 'z   d av rin in g   faylasufi,  m u siq ach isi,  sh o iri,  q o m u siy   o lim  

b o 'lib   n o n i  q o z o n d i.  U  «Aql  haqidagi  risola»,  «F alsafad an   o ld in   n im an i 

o 'rg a n ish   kerak»,  «F alsafa  m ak tab lari» ,  «L ogikaga  kirish»  kabi  k o 'p la b  

riso lalar  y aratd i.  F a y la su f  —  falsafaning  eng  m u h im   m asalalari  b o 'y ic h a  

q a to r  a sa rla rn in g   m uallifi  sifatida  sh u h ra t  q o z o n d i.  U  S h a rq d a   q a d im  

y u n o n   falsafasi,  ay n iq sa,  qadim gi  d u n y o n in g   q o m u siy   o lim i,  psixologiya 

fa n in in g   otasi  A risto te ln in g   asarlarin i  o 'rg a n is h ,  u larga  sh a rh la r  yo zish , 

g 'o y a la rin i  ta rg 'ib   etish   va  y an ad a   rivojlantirishga  u lkan  hissa  q o 's h d i. 

A ristotel  «b irin ch i  m uallim »  deb  n o m   o lgan  b o i s a ,  b u tu n   S h a rq d a   F o ro - 

biy  «ikkinchi  m u allim »   unv o n ig a  sazo v o r  b o 'ld i.  U  in so n n in g   ruhiy ja r a ­

y o n lari  h a q id a   fikr  y u ritad i.  F o ro b iy n in g   fikricha,  m a v ju d o tn in g   eng  b u ­

yuk  va  y e tu k   m ah su li  —  bu  in so n d ir,  u  o 'z in in g   o n g i,  aqli,  sezish  o rg a n ­

lari  orq ali  o la m n i  h a r  to m o n la m a   o 'rg a n ish   q o b iliy atig a  egadir.  Aql  y o r­

d a m id a   in so n   u n i  o 'r a b   olgan  m a v ju d o tn in g   m o h iy atin i  tu s h u n a d i.  U 

m a v ju d o tn in g   yashash  sh ak llari,  o la m n i  bilish n in g   y o 'l  va  vositalari,  u n d a  

ilm -fa n n in g  o 'r n i  va ah am iy ati  m asalasiga a lo h id a  e ’tib o r q aratad i.  U n in g - 

c h a ,  in so n   ta n a si,  m iyasi,  sezgi  org an lari  tu g 'ilis h id a   m avjud,  lekin  aqliy

www.ziyouz.com kutubxonasi




bilim i,  m a ’naviyligi,  ruhi,  intellek tu al  va  aqliy  xislatlari,  x a ra k te ri,  d in i, 

u rf-o d a tla ri  bilan  m u lo q o td a   vujudga  keladi.  U n in g   aqli,  fikri  (ta fa k k u ri), 

ruhiy  yuksakligining  eng  yetuk  m ahsuli  boMadi  va  inson  o 'z   b ilim la rin i, 

aqlini  rivojlantirib,  so 'n g ra   m a v ju d o tn in g   ibtidosi,  b o sh lan ish i  h aq id ag i 

ilm ga  yetib  b o rad i,  d eb  k o 'rsatad i.

F o ro b iy n in g   ruhiy  ja ra y o n la r  haqidagi  t a ’lim o ti  psixologiya  ilm in in g  

rivojlanishi  va  ravnaqiga  k atta  hissa  q o 's h d i.  U n in g c h a ,  m in e ral lar  t o 'r t  

elem e n t  —  olov,  tu p ro q ,  havo,  suv  — y a ’ni  so d d a  su b stan siy alarn in g   o 'z a r o  

aralashuvi  m urakkab  substansiyalarni  vujudga  keltirdi.  U n d an   a w a lo   m in e - 

rallar,  y a ’ni  n o o rg a n ik   jism la r  keyin  esa  o 's im lik   o lam i  ta sh k il  to p d i. 

O 'sim lik lar  olam i  o 'sish ,  rivojlanish  q o biliyatiga  egadir.  O 's im lik la rd a n  

so 'n g   h a y v o n la r  vujudga  keldi,  u lar  h arak at  qilish,  b ir  jo y d a n   ik k in ch i 

joyga  k o 'c h ish ,  k o 'p ay ish ,  sezish  q o biliyatiga  ega  edilar.  O lam   jism la ri 

rivojlanishining oliy bosqichi  —  insonning vujudga kelishidir,  deb  k o 'rsa ta d i.

Fo ro b iy   o 'sim lik ,  hayvon  va  insonga  xos  xususiyat  va  q o b iliy a tla rn i 

q u w a t  deb  atad i  va  uni  o'sish   q u w a ti,  h ayvoniy  q u w a t  va  in so n iy   q u w a t 

deb  uchga  ajratad i.  U n in g   q uvvatlar  h aqidagi  klassifikatsiyasi  o rg a n iz m - 

dagi  ja ra y o n la rn i  biologik,  fiziologik-psixik  va  fikrlash  ja ra y o n la rig a   a jra ­

tish  d em ak d ir.  B u n d an   sh u n d ay   xulosa  c h iq a rm o q   jo izd ir,  y a ’ni  b io lo g ik  

jarayon  b a rc h a   tirik   o rg an izm g a,  fiziologik-psixologik ja ra y o n   —  h ay v o n - 

larga,  aqliy  in tellek tu al  ja ra y o n ,  o ng  faqat  in so n larg a  xosdir.

F orobiy  d u n y o n i  bilish,  inson  aqlini  bilim   bilan  boyitish,  uni  ilm li, 

m a ’rifatli  qilishga  xizm at  qiladigan  psixik jara y o n larg a alo h id a  e ’tib o r b erdi. 

U  b ilishning  ikki  bosqichi  -   hissiy  bilish  va  u n in g   d arajalarin i  va  aqliy 

bilishni  h a r  to m o n la m a   asoslab  berdi.  U  « M a jm u a r  Rasoil  a l-H u k a m o »  

(225)  asarida  « In so n   b ilim lam i  aql  va  sezish  organlari  orqali  q o l g a   kiri- 

tad i...  seziluvchi  o b ra z la r  his  qilish  o rq ali,  aqliy  o b ra z la r  esa  sezilu v ch i 

ob razlar  orqali  b ilinadi»,  —  deb  yozadi,  y a ’ni  u  aqliy  bilish  hissiy  bilishsiz 

vujudga  kelm asligini  t a ’kidlaydi.  U  hissiy  b ilish n in g   d arajalari,  kelib  c h i­

qishi  h aq id a  fikr  yu ritad i.  Sezgilarni  hissiy o t,  ta fa k k u r  kabi  psixik  h o la tla r 

bilan  b o g 'lash g a  u rinadi.  U  sezgilarni  o 'z ig a   xos  klassifikatsiyalaydi. 

O ziqlantiruvchi  q u w a t:  so'ngra  ichki  va  tashqi  q u w a tla r vujudga  keladi. 

T ashqi  ruhiy  quvvatlar,  y a ’ni  tashqi  b u y u m la r  sezgi  a ’zo larig a  b e v o si­

ta  t a ’sir  q ilg an d a  vujudga  keladigan  q u v v atd ir,  deb  k o 'rsa ta d i.

S ezg ilam in g   kelib  chiqishi  va  m urakkabligi  jih a tid a n   besh  tu rli  tash q i 

q u w a tn i  F o ro b iy   quyidagicha  talqin  qiladi: 

te ri-b a d a n   sezgisi; 

t a ’m  bilish  sezgisi; 

hid  bilish  sezgisi;

nu tq   sezgisi  (esh itish   sezgisi  n a z a rd a  tu tila d i); 

k o 'rish   sezgisi.

www.ziyouz.com kutubxonasi




B u lam in g   h a m m a sin i  F o ro b iy   sezish  q u w a ti  d eb  ataydi.

Ichki  q u w a tla rg a :

1)  x o tira -ta s a w u r  q u w a ti,

2)  xayol  q u w a ti,

3)  tu y g ‘u ,  em o tsiy a  q u w a ti,

4)  n u tq   q u w a ti,

5)  q u w a t  n o tiq a   ta rk ib id a   m an tiq iy   fikrlash  q u w a ti.

Bu  F orobiy fikricha,  m an tiq iy   operatsiyalarni  bajarib,  m urakkab  narsa- 

la rn i  bilib  olish  u c h u n   xizm at  qiladi.  U ,  in so n d a  kishining  g ‘azabi  va 

n a fratlan ish i,  y a ’ni  h is-tu y g ‘usini  b oshqaruvchi  q u v v atla r  m avjud  e k a n ­

ligini  aytib  o ‘tadi.

Xayol  qilish,  s o ‘zlash ,  fikr yuritish,  aql  q u w a tin i  F o ro b iy   faqat  in so n - 

ga  xos deb  t o ‘g ‘ri  tu sh u n a d i.  F orobiy o d a m   o rg a n iz m in in g   m arkazi  y u rak - 

d ir,  ch u n k i  yurak  b u tu n   ta n a   va  uning  a ’zolarini  q o n   b ilan   t a ’m in lay d i, 

q o n   yurak  o rq aii,  b u tu n   organizm ga  tarq alad i.  Ikkinchi  m arkaz  m iyadir. 

M iya  ham   q on bilan  tirik boMgani  singari,  yurakka b o ‘ysunadi,  ya’ni  yurak- 

d an   q on oladi.  Lekin,  shu  bilan  birga,  u  butun  organizm  va  uning a ’zolariga 

rah b arlik   q iladi,  o 'z   b u y ru g 'ig a  b o ‘y su n d ira d i,  deb  t a ’kidlaydi.

F o ro b iy n in g   bu  fik rlarid an ,  b irin c h id a n ,  insondagi  ruhiy  ja ra y o n la r 

b ilan   fiz io lo g ik -a n a to m ik  ja ra y o n la r psixika  bilan  o rg an izm   o ‘zaro   bogMiq 

h o ld a  m avjud,  deg an   xulosa,  ik kinchidan  yurak  in so n n in g   biologik  h ay o - 

tin i,  m iya  esa  u n in g   ru h iy - m a ’naviy  h ayotini  b o sh q arib   tu ra d i,  deg an  

xulosa  kelib  chiqadi.

F o ro b iy n in g   bu  t a ’lim o ti  ruhiy ja ra y o n la rn in g   p a y d o   boMishini  nerv- 

fiziologik  jara y o n g a   bogMiq  ekanligini  ko ‘rsatadi.  U  tash q i  o lam ,  m u h it, 

o d a m   o rg an izm i  o 'z a r o   sababiy  bogMiqligini  y oritib  berishga  harakat  q ila ­

di  va  u  o ‘zining  psixologik  taM im otida  O 'rta   O siyo,  E ro n ,  H in d isto n   va 

qadim gi  G re tsiy a n in g   ta b iiy -ilm iv   bilim lar  so h asid a  erishgan  y utuqlariga 

suyanadi.

F o ro b iy   ruhiy ja ra y o n la rn i  psixolog  sifatida  em as,  balki  faylasuf sifa­

tid a   ta lq in   qiladi,  c h u n k i  u  davrda  psixologiya  h o zirg id ek   m ustaqil  fan 

h iso b lan m ay ,  balki  u m u m iy   falsafiy  bilim lar  tu zilish ig a  kirgan  edi.  U n in g  

bilish  ja ra y o n in in g   ikki  bosqichi  hissiy  va  aqliy  bilish  t a ’lim oti,  ayniqsa, 

m u h im d ir.  U  hissiy  b ilish n i  sezgilar  orqali  an iq   va  m o ddiy  n arsalarn in g  

b evosita  t a ’siri  natijasid a  hosil  boMadi,  degan  boMsa,  aql  orqali  bilish  aniq 

m o d d iy   jism la r  o rq ali  e m as,  u la rn in g   t a ’sirisiz  va  u la rd a n   tashqari  faqat 

ruhiy o b ra zlar asosida vujudga  keladi,  deb  uqtiradi.  F o robiy  «Aql  m a ’nolari 

haqidagi  risola»sida aq l-in tellek t  tushunchasini  bir to m o n d a n ,  psixik jarayon 

ek an lig in i  va  ikkinchi  to m o n d a n .  u  tashqi  t a ’sirn in g ,  t a ’lim -tarb iy an in g  

natijasi  d eb   anglaydi.  U n in g   fikricha,  «Aql  faqat  in so n g ag in a  xos  boMgan 

tu g ‘m a  q u w a t  —  ru h iy   kuch  bilan  bogMiqdir.  In so n   tu sh u n ish ,  fah m lash ,

www.ziyouz.com kutubxonasi




m u h o k a m a   qilish.  o ‘ylab  to p ish ,  fikrlash  q u w a tig a   ega  va  b u   x u su siy a tla r 

b o la n in g   o 's ib ,  k am olga y etib b o rish i  b ila n   rivojlanib boradi»  (M .  X ay ru l- 

layev.  « F orobiy ruhiy ja ra y o n la r va t a ’lim -ta rb iy a  to 'g 'risid a » ,  « O 'q itu v ch i»  

n ash riy o ti,  —  Т .,  1967-y.).

F o ro b iy   «Fozil  o d a m la r  sh ah ri» ,  « H ik m a t  asoslari»,  «Aql  m a ’nolari» 

kabi  asarlarida  inson  psixikasi  h a q id a  falsafiy m u sh o h a d a la r y u ritad i.  F o ro ­

biyning  ru h iy   ja ra y o n la r  va  d u n y o n i  bilish  h aqidagi  fikrlari  h o z ir  h a m  

psixologiya  fanida  katta  a h am iy atg a  egadir.

F o ro b iy d an   keyin ja h o n   m ad an iy atig a  u lkan  hissa q o 'sh g a n   o lim la rd a n  

biri  buxorolik 




Download 26,8 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   500   501   502   503   504   505   506   507   ...   551




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish